Výskumom zemetrasenia sa zaoberá seizmológia. Údaje zo svetovej siete seizmických staníc sa spracúvajú v medzinárodných seizmologických centrách, ktoré periodicky vydávajú katalógy zemetrasenia, celosvetové alebo regionálne mapy epicentier zemetrasenia. Na základe štatistického spracovania údajov sa vyhotovujú mapy epicentier pre rôzne oblasti, mapy max. pozorovaných intenzít a pod.

Analýza seizmických geologických, geodetických a geofyzikálnych údajov umožňuje určiť oblasti, kde možno v budúcnosti očakávať oživenie seizmickej aktivity a vyhotoviť mapy maximálne očakávaných intenzít zemetrasenia. Deň čo deň, každých 30 sekúnd zachveje sa nejaká, raz väčšia, inokedy celkom nepatrná časť zemského povrchu. Väčšina týchto otrasov je našťastie veľmi slabá, takže ich zaregistrujú len najcitlivejšie seizmické prístroje. Priemerne asi 3000 z nich sa prejaví na povrchu dosť výrazne a niekoľko 100 zemetrasení vyvolá aj väčšie či menšie trvalé zmeny zemského povrchu. Približne 20 zemetrasení spôsobujú vážne deformácie a ak je nimi postihnuté hustejšie osídlené územie, ich následky môžu byť katastrofické.

Následky veľkých zemetrasení si každoročne (spriemerované za dlhšie obdobie) vyžadujú okolo 10 - 15 tisíc obetí. Napr. len Číne za posledných 30 storočí, odkedy sa tam vedú záznamy, zahynulo v dôsledku zemetrasení vyše 13 miliónov ľudí. Takmer 95 % zemskej seizmickej energie uvoľnujúcej sa pri zemetraseniach je možné vysvetliť prostredníctvom tektoniky litosférických platní. Zvyšujúcich 5 % zemetrasení, najmä tých, ktoré sa vyskytujú ďaleko od najbližších okrajov litosférických platní, ostáva často geologicky nevysvetlených. Vyše 98 % zemetrasení má ohniská plytšie ako 15 km, 80 % je dokonca plytších ako 10 km, čo poukazuje prevažne na krehké deformácie vo vrchnej kôre.

Všeobecne možno zemetrasenie charakterizovať ako vibrácie zeme vyvolané rýchlym uvoľnením nahromadenej energie. Zemetrasenie sa prejavuje ako náhly a postupne vyznievajúci pohyb, alebo skôr ako séria pohybov zemskej kôry v určitej oblasti, z ktorej sa šíri ako seizmický rozruch všetkými smermi, v závislosti na rade faktorov. Na rôznych miestach zemského povrchu sa potom prejavuje v rôznej dobe a s rôznou intenzitou. Uvoľnená energia sa šíri zo zdroja (ohniska zemetrasenia) vlnovite všetkými smermi. Šírenie seizmických vĺn možno názorne prirovnať k šíreniu zvukových vĺn (vibrácii vzduchu) po údere zvonu. Podobne ako sa zvon chveje ešte dlho po údere, aj zem v okolí ohniska vibruje ešte mnoho hodín po zemetrasení.