Krajina-voda-spoločnosť
Voda ako médium prestupuje všetkými zložkami prírodnej krajiny, popritom má nezastupiteľnú úlohu v hospodárskom živote spoločnosti. Systémy prírodnej krajiny a socioekonomický systém sú navzájom spätnoväzebné prepojené celým radom prirodzených alebo človekom kontrolovaných procesov prenosu vody. Trvalo udržateľný prístup k využívaniu vody predpokladá minimalizovanie narušenia prírodného kvanantitatívneho a kvalitatívneho režimu obehu vody v krajine a súčasne uspokojenie primeraných požiadaviek spoločnosti na množstvo a kvalitu vody. Vzhľadom na pohyb vody v prírode a v spoločnosti treba zabezpečiť také podmienky, ktoré by umožňovali racionálne hospodárenie odvetných ľudskej činnosti negatívne ovplyvňujúcich režim pohybu vody v krajine.
Niektoré globálne aspekty trvalo udržateľného vodného hospodárstva
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že voda by nemala byť predmetom úvah o trvalej udržateľnosti. Voda sa predsa obnovuje v hydrologickom cykle, jej zásoby sú v dlhodobom priemere v podstate nemenné a vyššieuvedené množstvá pripadajúce na jednu osobu sú napriek poklesu stále dostatočne veľké. Tu si treba uvedomiť niekoľko súčasností. Netreba vari zvlášť zdôrazňovať problémy s vodou v aridných oblastiach či v niektorých husto obývaných spriemyselnených regiónoch so zdanlivým dostatkom vody. Veľmi rýchlo si uvedomíme falošnosť donedávna prevládajúcej predstavy o vode ako o neobmedzenom, obnovujúcom sa rozvoji, ak si pripomenieme narastajúce problémy s vodou v mnohých krajinách sveta ústiace častokrát takmer do diplomatických či dokonca ozbrojených konfliktov. V minulosti sa najväčšie množstvá vody využívali na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy. S rozvojom priemyselnej sa čím ďalej väčšia časť odberov spotrebováva na priemyselné účely a na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Prudký rast obyvateľstva v krajinách tretieho sveta, nutnosť zvyšovania poľnohospodárskej produkcie a priemyselnej výroby kladie pred mnohé z týchto krajín pre nás ťažko predstaviteľné prekážky spojené so zabezpečovaním dostatku vody. Na mnohých miestach dochádza k doslovnému plineniu zásob podzemných vôd, ktoré sa čerpajú rýchlejšie, než sa stačia obnovovať. V poslednom období sa do popredia dostáva nová, predtým nepoznaná hrozba: globálne klimatické zmeny a s tým súvisiace regionálne zmeny režimu obehu vody v krajine. Napriek určitým doterajším neistotám a nejasnostiam spojených s hodnotením týchto procesov prevládajú negatívne očakávania do budúcnosti.
