Po vojne o dedičstvo španielské v rokoch 1701 – 1714 vzniklo Sardinské kráľovstvo, ktoré malo v ďalšom vývoji rozhodujúcu rolu. Situáciu sprehľadnilo aj Napoleonovo ťaženie do Talianska, kde najskôr zriadil “sesterské“ republiky, zlúčené do Talianskej republiky, od roku 1805 Talianske kráľovstvo, ktoré nakoniec s výnimkou Neapolska zahrnovalo takmer celý polostrov vrátane cirkevného štátu a bývalého rakúskeho panstva. Viedenský kongres v rokoch 1814 – 1815 priniesol čiastočnú reštitúciu, ale zachoval aj zjednodušenie mapy Talianska. Rakúske panstvo bolo s výnimkou Parmy zjednotené do Lombardsko-benátského kráľovstva, Neapolsko spojené znovu so Sicíliou do Kráľovstva oboch Sicílií, obnovený cirkevný štát. Zjednotiteľom bolo Sardinské kráľovstvo. Napriek porážke revolúcie v Neapoli a neúspechu tajných spolkov (karbonári) od 30. rokov 19. st. hnutie za znovu zjednotenie Talianska (risorgimento) stále silnelo. Revolúcia v rokoch 1848 – 1849 potlačená, idea zjednotenia Talianska však stále silnela; vojnová kampaň Sardinského kráľovstva s francúzskou podporou a zároveň slávny Garibaldiho pochod v roku 1860 znamenali vznik Talianskeho kráľovstva 1861 pod Savojskou dynastiou.

3. POVRCH

Taliansko je prevažne hornatá krajina, na severe sa vypínajú členité pásma Álp (na jej hranici s Francúzskom leží najvyšší vrch Európy, ktorý je zároveň najvyšším vrchom Taliansla Mont Blanc, s výškou 4807 m n. m.) s mnohými ľadovcami. Alpy sa zvažujú do Pádskej nížiny, ktorá sa delí na štyri časti: Piemontská na západe, Lombardská v strede, Benátska na východe a Emiliánsku na juhu. Vnútornú os polostrova tvoria Apeniny, ktoré sa vyznačujú seizmickou a sopečnou činnosťou. Apeniny sa delia na severné (Ligúrske a Etruské), Rímske Apeniny (Abruzzy) a južné, ktoré reprezentujú Apeniny Neapolské a Kalaberské. Ostrovy sú hornaté s činnými sopkami (napr. Etna, Stromboli a Vesuvio).

4. PODNEBIE

Podnebie je stredomorské subtropické., na severe mierne stredoeurópske, v Alpách chladné vysokohorské. Priemerné teploty v januári na severe 2°C, na juhu až 12°C; v júni 21 resp. 26°C. Leto je teplé a suché, zima veľmi mierna a daždivá. Zrážky ročne 400 mm (na juhovýchode) až 3 000 mm (severné Apeniny, západné Alpy). Na Apeninskom polostrove prevažuje stredomorská vegetácia (stále zelené macchie), v horách výškové vegetačné stupne od listnatých, zmiešaných a ihličnatých lesov až po krovité a lúčne porasty nad hornou hranicou lesa. Pádská nížina má ideálne podmienky pre poľnohospodárstvo, s teplým letom a krátkou, obyčajne daždivou zimou s občasnými mrazíkmi. Od Ligurského mora vanú v zime silné vetry. Na Sardínii zasahuje studený severák maestrál, zatiaľčo talianska riviera býva postihnutá západným prúdením známym ako libeccio. Na jar horský vietor zo severnej Afriky prináša do južného Talianska hmlisté a dusné počasie.

5. VODSTVO

Najdlhšie rieky tečú v Pádskej nížine do Jadranského mora: Pád *(652 km) a Adige (410 km); na Apeninskom polostrove Tibera a Arno do Tyrhenského, respektívne Ligurského mora. V podhorí Álp sú veľké ľadovcové jazerá (Gardské 370 km2, Maggiore, Como a iné.); na polostrove Trasimenské jazero (128 km2), Bolsenské jezero a.i.
*Pád (po taliansky: Po, v staroveku: Eridanus) tečie 652 km zo západu na východ cez severné Taliansko, od Mount Monviso (v Kotických Alpách) smerom k Jadranskému moru pri Benátkach. Odvodňované územie má rozlohu 71 000 km². Vytvára Pádsku nížinu.

6. POĽNOHOSPODÁRSTVO

Taliansky vidiek pokrývajú malé rodinné farmy a mnohí roľníci pracujú vo firmách na polovičný úväzok. Maloroľníci žijúci v oblasti úrodnej nížiny okolo rieky Pád, získavajú najviac zo svojej pôdy pestovaním množstva rozličných plodín. Na mnohých malých farmách sa pestuje množstvo rozličných plodín. Tento spôsob hospodárenia sa nazýva polykultúra. Darí sa tu obilninám, ovocným stromom, viniču i zelenine, na juhu zasa olivovým hájom. Celkovo sa tu pestujú aj olivy, paradajky, kukurica, cukrová repa, jablká, broskyne, pomaranče, figy, datle, citróny, mandle. Taliansko je významným producentom olivového oleja, vína a ovocia.

Najdôležitejšie rieky sú Pád a Adiža, Arno a Tiber ktoré pretekajú Rím; ostatné rieky sú krátke a v lete niekedy vysychajú.
Taliansko je chudobné na prírodné zdroje napr. uhlie a drevo. Väčšina územia je nevhodné pre poľnohospodárstvo kvôli terénu a klíme, ale je tu veľa stavebného kameňa a pobrežné vody, ktoré sú bohaté na ryby (sardinky, tuniaky, úhory a pstruhy)