Taliansky priemysel sa sústreďuje v severnej časti krajiny. Pre Talianov je dôležitý dizajn a sú pyšní na svoje elegantné oblečenie, obuv a nábytok. Mnohé firmy sú malé ale výkonné. Taliansko nemá veľké zdroje nerastných surovín. Na výrobu áut, strojov a iných špičkových zariadení musí suroviny dovážať. Taliansko má rozvinutý priemysel: oceliarsky, chemický a textilný priemysel a výrobu automobilov. Taliansko vyrába autá: Ferrari, Fiat a Lamborghini. V Neapoli je automobilový a hutnícky priemysel a finančníctvo. V Ríme sa vyrába špičková technika, rozvinuté je bankovníctvo a je tam veľa cestovného ruchu.
V Turíne, v Balogne a v Brescií je automobilový priemysel. V Janove je hutnícky a textilný priemysel a v Cagliari je chemický priemysel.
8. OBYVATEĽSTVO A SÍDLA
Obyvateľstvo tvoria hlavne Taliani (97 %), ďalej menšiny Rakúšanov, Francúzov, Slovincov a Albáncov. Náboženstvo je rímskokatolícke (98 %). Stredná dĺžka života mužov je 75 rokov, žien 81 rokov. Kedysi prevládala rozsiahla emigrácia do USA; v súčasnosti prevláda imigrácia z juhovýchodnej Európy a severnej Afriky (najmä z Maroka) a sezónni pohyb za prácou hlavne do Nemecka a Francúzska; vnútroštátna migrácia zo zaostalejšieho juhu na vyspelejší sever. Taliansko je rozvinutý priemyselný štát, najvyspelejší v južnej Európe; hospodárskym potenciálom tretí v Európe a šiesty na svete. V štáte sa prejavujú značné vnútorné rozdiely medzi ekonomicky vyspelým priemyslovým severom (dve tretiny priemyselnej výroby) a zaostávajúcim poľnohospodárskym juhom, čo v súčasnosti spôsobuje v krajine celý rad problémov. Hrubý domáci produkt je 20 170 USD/obyvateľa. S počtom obyvateľov 57,6 mil. a s hustotou zaľudnenia 191 obyv./km2. Hlavné mesto Talianska je Rím s počtom obyvateľov blížiacim sa ku 4 miliónom, Milano 1 445 000, Napoli 1 210 000, Totino 990 000, Palermo 740 000, Genova 695 000, Bologna 415 000, Firenze 410 000, Catania 365 000, Bari 355 000.
9. RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO
Podobne ako vo väčšine Európy sú talianske nížiny, kedysi pokryté hustými lesmi, odlesnené. Viac ako po 22 storočiach intenzívneho obrábania tu zostali len nepatrné zbytky pôvodných priestorov. Pozdĺž riek sa vyskytujú vysadené pásy topoľov. Taktiež na juhu boli pôvodné lesné porasty všetky odstránené a nahradené hustou formáciou vždy zelených ťažko priestupných krovín s aromatickými bylinami a machmi. Suchšie skalnaté oblasti majú stepný charakter s roztrúsenými nízkymi kríkmi a kvitnúcimi jednoročnými bylinami. V oblastiach ako Kalábria bolo pôvodné prírodné prostredie zmenené na polopúšť. V Apeninách vyššie zrážky podporujú rast hlavne odolných dubov, orechov a bukov. V západnej časti poloostrova a na Sardínii až do výšky okolo 600 metrov rastú lesy vrátane zeleného dubu. V Alpách ide hranica ihličnatých lesov až do 2250 metrov, ďalej sa rozkladajú alpské lúky. Porasty dubov a orechov, ktoré prežili na úpätí hôr sú chránené. Okolo jazier sa darí olivám a vavrínu. Celkom lesy pokrývajú viac ako jednu pätinu plochy zeme, ale vysoké, husté a súvislé lesné porasty sa vyskytujú takmer len v Alpách.
Počet živočíšnych druhov i množstvo zvierat bolo po stáročia lovu a necitlivej hospodárskej aktivite silne zredukované. V Alpách sa zachovali také druhy, ako je alpský králik, prepelica, vyšší cicavci sú zastúpený srčou zverou, kamzíkami, chráneným medveďom hnedým a kozorožcom. V južnej časti zeme žijú v horách vlci a líšky, na Sardínii daniele, muflóny a diviaky. V okolnom mori stále ešte prežívajú aj väčšie morské ryby, ako sú tuniaky, mečúne a biele žraloky. Problémom posledného desaťročia je rozsiahle znečisťovanie prostredia. Pozdĺž Adriatickeho pobrežia dochádza k sezónnemu rozšírenie rias, ich nekontrolovateľný rast je podporovaný priemyselnými a poľnohospodárskymi odpadkami splachovanými vodou do riek. Postihnuté sú hlavne oblasti: Benátsky záliv a Pádska nížina.
10. ZAUJÍMAVOSTI
•karnevaly: bláznivé zábavy majú svoj pôvod už v dobe rímskej – vyvinuli sa totiž z tzv. bakchanálií. Výraz karneval zrejme znamená pôst od mäsa, ktorý sa spája s kresťanskou liturgiou. Karnevaly sa konajú na začiatku marca pred Popolcovou stredou, po ktorej nasleduje 40 dní pôstu. V histórii sa v dobe slávnosti zmazali všetky sociálne i iné rozdiely. Chudobní sa mohli stať na pár hodín bohatými, ženy zakúsiť vládu nad mužmi. Potrebným doplnkom sú veľmi cenné pestrofarebné masky, napríklad bautta alebo mattacini.
•La Befana (Deň Epifánii): tento taliansky sviatok je takpovediac obdobou nášho Mikuláša. Darčeky, prípadne uhlie, tu ale nosí škaredá babica Befana, ktorá sa sychravým večerom preháňa výhradne na metle,a to vždy 6. 1. K tomuto dňu sa viaže i upaľovanie drevených befan.
•katastrofy: v septembri 1997 Taliansko postihli dve veľké zemetrasenia v Umbrii. V meste Assisi bola poškodená Bazilika sv. Františka, ktorý toto mesto preslávil. V bazilike boli poškodené fresky a maľby rannej renesancie. V máji 1998 spôsobili dažde zosuvy pôdy a bahnotoky, v ktorých zahynulo najmenej 300 ľudí a znehodnotili pôdu a úrodu.
•mafia: voľne usporiadaná sieť kriminálnych skupín, ktorá sa najprv sformovala na Sicílii v stredoveku. Mafia patrí k najvplyvnejším ekonomickým a sociálnym silám v Taliansku. Typická je pre ňu rodinná štruktúra a siný zákon mlčanlivosti. Kvôli spojeniu s mafiou muselo odstúpiť nemálo politikov.
