TALIANSKA REPUBLIKA
Repubblica Italiana
ZŠ Krosnianska 4, Košice
Michaela Faustína Ciprusová
5. 1. 2008
1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE
Vznik: 17. marec 1861
Oficiálny názov: Talianska republika (Repubblica Italiana)
Hlavné mesto: Rím
Rozloha: 301 230 Km2
Počet obyvateľov: 58 133 509 (v r. 2006)
Štátne zriadenie: pluralitná republika
Hlava štátu: Giorgio Napolitano
Predseda vlády: Romano Prodi
Časový posun: +0 hod (UTC +1)
Mena: 1 euro (EUR) = 100 centov
Susedia: Francúzsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Slovinsko, San Maríno, Vatikán
Hustota zaľudnenia (2005): 193 /km²
Úradný jazyk: taliančina
Národnostné zloženie: Taliani (95 %), Nemci, Francúzi, Gréci, ostatní (25 %)
Náboženstvo: rímskokatolícke (98%)
VLAJKA: ŠTÁTNY ZNAK:
2. HISTÓRIA
Ekonomický a politický význam Talianska klesal až po prenesení hlavného mesta do Konštantínopolu a po rozdelení Rímskej ríše v roku 395 stratila výsadné postavenie. Nájazdy barbarov, opakované plienenie Ríma (r. 410 Vandalovia) a pád Západorímskej ríše r. 476 priniesol znovu rozdelenie Talianska. Časť obsadila Byzanciu, zbytok načas ovládli Longobardské kráľovstvo; jeho administratívne rozdelenie na radu vojvodstva predznamenalo ďalší vývoj. Vznikol cirkevní štát a po dobytí Longobardského kráľovstva Karolom Veľkým, Talianského kráľovstva, ktoré ovládlo len severné Taliansko. Juh sa fakticky osamostatnil a rozpadol na radu štátov, zjednotený až Normanmi okolo roku 1000 a potom spojený so Sicíliou do Královstva oboch Sicílií. Proces drobenia pokračoval na severe, hlavne po páde Franskej ríše. Rímskonemecká ríša nedokázala svoje nároky v Taliansku realizovať a boj o investitúru proces delenia prehĺbil. Vznikli mnohé mestské republiky, ktoré sa dočasne združovali (Lombardská a Veronská liga), ale aj bojovali medzi sebou. Vďaka námornému obchodu s Levantou vynikli hlavne prístavy Janov a Benátky, ktoré ovládli široké zázemie, z ďalších miest Florencie, ktorá ovládla Toskánsko. V 14. st. v Taliansku viac než 100 štátov a štátikov. Situáciu komplikovali veľmocenské zásahy hlavne z Francúzska, Španielska a z rímskonemeckej ríše, neskôr z Rakúska.
Po vojne o dedičstvo španielské v rokoch 1701 – 1714 vzniklo Sardinské kráľovstvo, ktoré malo v ďalšom vývoji rozhodujúcu rolu. Situáciu sprehľadnilo aj Napoleonovo ťaženie do Talianska, kde najskôr zriadil “sesterské“ republiky, zlúčené do Talianskej republiky, od roku 1805 Talianske kráľovstvo, ktoré nakoniec s výnimkou Neapolska zahrnovalo takmer celý polostrov vrátane cirkevného štátu a bývalého rakúskeho panstva. Viedenský kongres v rokoch 1814 – 1815 priniesol čiastočnú reštitúciu, ale zachoval aj zjednodušenie mapy Talianska. Rakúske panstvo bolo s výnimkou Parmy zjednotené do Lombardsko-benátského kráľovstva, Neapolsko spojené znovu so Sicíliou do Kráľovstva oboch Sicílií, obnovený cirkevný štát. Zjednotiteľom bolo Sardinské kráľovstvo. Napriek porážke revolúcie v Neapoli a neúspechu tajných spolkov (karbonári) od 30. rokov 19. st. hnutie za znovu zjednotenie Talianska (risorgimento) stále silnelo. Revolúcia v rokoch 1848 – 1849 potlačená, idea zjednotenia Talianska však stále silnela; vojnová kampaň Sardinského kráľovstva s francúzskou podporou a zároveň slávny Garibaldiho pochod v roku 1860 znamenali vznik Talianskeho kráľovstva 1861 pod Savojskou dynastiou.
3. POVRCH
Taliansko je prevažne hornatá krajina, na severe sa vypínajú členité pásma Álp (na jej hranici s Francúzskom leží najvyšší vrch Európy, ktorý je zároveň najvyšším vrchom Taliansla Mont Blanc, s výškou 4807 m n. m.) s mnohými ľadovcami. Alpy sa zvažujú do Pádskej nížiny, ktorá sa delí na štyri časti: Piemontská na západe, Lombardská v strede, Benátska na východe a Emiliánsku na juhu. Vnútornú os polostrova tvoria Apeniny, ktoré sa vyznačujú seizmickou a sopečnou činnosťou. Apeniny sa delia na severné (Ligúrske a Etruské), Rímske Apeniny (Abruzzy) a južné, ktoré reprezentujú Apeniny Neapolské a Kalaberské. Ostrovy sú hornaté s činnými sopkami (napr. Etna, Stromboli a Vesuvio).
4. PODNEBIE
Podnebie je stredomorské subtropické., na severe mierne stredoeurópske, v Alpách chladné vysokohorské. Priemerné teploty v januári na severe 2°C, na juhu až 12°C; v júni 21 resp. 26°C. Leto je teplé a suché, zima veľmi mierna a daždivá. Zrážky ročne 400 mm (na juhovýchode) až 3 000 mm (severné Apeniny, západné Alpy). Na Apeninskom polostrove prevažuje stredomorská vegetácia (stále zelené macchie), v horách výškové vegetačné stupne od listnatých, zmiešaných a ihličnatých lesov až po krovité a lúčne porasty nad hornou hranicou lesa. Pádská nížina má ideálne podmienky pre poľnohospodárstvo, s teplým letom a krátkou, obyčajne daždivou zimou s občasnými mrazíkmi. Od Ligurského mora vanú v zime silné vetry. Na Sardínii zasahuje studený severák maestrál, zatiaľčo talianska riviera býva postihnutá západným prúdením známym ako libeccio. Na jar horský vietor zo severnej Afriky prináša do južného Talianska hmlisté a dusné počasie.
5. VODSTVO
Najdlhšie rieky tečú v Pádskej nížine do Jadranského mora: Pád *(652 km) a Adige (410 km); na Apeninskom polostrove Tibera a Arno do Tyrhenského, respektívne Ligurského mora. V podhorí Álp sú veľké ľadovcové jazerá (Gardské 370 km2, Maggiore, Como a iné.); na polostrove Trasimenské jazero (128 km2), Bolsenské jezero a.i.
*Pád (po taliansky: Po, v staroveku: Eridanus) tečie 652 km zo západu na východ cez severné Taliansko, od Mount Monviso (v Kotických Alpách) smerom k Jadranskému moru pri Benátkach. Odvodňované územie má rozlohu 71 000 km². Vytvára Pádsku nížinu.
6. POĽNOHOSPODÁRSTVO
Taliansky vidiek pokrývajú malé rodinné farmy a mnohí roľníci pracujú vo firmách na polovičný úväzok. Maloroľníci žijúci v oblasti úrodnej nížiny okolo rieky Pád, získavajú najviac zo svojej pôdy pestovaním množstva rozličných plodín. Na mnohých malých farmách sa pestuje množstvo rozličných plodín. Tento spôsob hospodárenia sa nazýva polykultúra. Darí sa tu obilninám, ovocným stromom, viniču i zelenine, na juhu zasa olivovým hájom. Celkovo sa tu pestujú aj olivy, paradajky, kukurica, cukrová repa, jablká, broskyne, pomaranče, figy, datle, citróny, mandle. Taliansko je významným producentom olivového oleja, vína a ovocia.
Najdôležitejšie rieky sú Pád a Adiža, Arno a Tiber ktoré pretekajú Rím; ostatné rieky sú krátke a v lete niekedy vysychajú.
Taliansko je chudobné na prírodné zdroje napr. uhlie a drevo. Väčšina územia je nevhodné pre poľnohospodárstvo kvôli terénu a klíme, ale je tu veľa stavebného kameňa a pobrežné vody, ktoré sú bohaté na ryby (sardinky, tuniaky, úhory a pstruhy)
7. PRIEMYSEL
Taliansky priemysel sa sústreďuje v severnej časti krajiny. Pre Talianov je dôležitý dizajn a sú pyšní na svoje elegantné oblečenie, obuv a nábytok. Mnohé firmy sú malé ale výkonné. Taliansko nemá veľké zdroje nerastných surovín. Na výrobu áut, strojov a iných špičkových zariadení musí suroviny dovážať. Taliansko má rozvinutý priemysel: oceliarsky, chemický a textilný priemysel a výrobu automobilov. Taliansko vyrába autá: Ferrari, Fiat a Lamborghini. V Neapoli je automobilový a hutnícky priemysel a finančníctvo. V Ríme sa vyrába špičková technika, rozvinuté je bankovníctvo a je tam veľa cestovného ruchu.
V Turíne, v Balogne a v Brescií je automobilový priemysel. V Janove je hutnícky a textilný priemysel a v Cagliari je chemický priemysel.
8. OBYVATEĽSTVO A SÍDLA
Obyvateľstvo tvoria hlavne Taliani (97 %), ďalej menšiny Rakúšanov, Francúzov, Slovincov a Albáncov. Náboženstvo je rímskokatolícke (98 %). Stredná dĺžka života mužov je 75 rokov, žien 81 rokov. Kedysi prevládala rozsiahla emigrácia do USA; v súčasnosti prevláda imigrácia z juhovýchodnej Európy a severnej Afriky (najmä z Maroka) a sezónni pohyb za prácou hlavne do Nemecka a Francúzska; vnútroštátna migrácia zo zaostalejšieho juhu na vyspelejší sever. Taliansko je rozvinutý priemyselný štát, najvyspelejší v južnej Európe; hospodárskym potenciálom tretí v Európe a šiesty na svete. V štáte sa prejavujú značné vnútorné rozdiely medzi ekonomicky vyspelým priemyslovým severom (dve tretiny priemyselnej výroby) a zaostávajúcim poľnohospodárskym juhom, čo v súčasnosti spôsobuje v krajine celý rad problémov. Hrubý domáci produkt je 20 170 USD/obyvateľa. S počtom obyvateľov 57,6 mil. a s hustotou zaľudnenia 191 obyv./km2. Hlavné mesto Talianska je Rím s počtom obyvateľov blížiacim sa ku 4 miliónom, Milano 1 445 000, Napoli 1 210 000, Totino 990 000, Palermo 740 000, Genova 695 000, Bologna 415 000, Firenze 410 000, Catania 365 000, Bari 355 000.
9. RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO
Podobne ako vo väčšine Európy sú talianske nížiny, kedysi pokryté hustými lesmi, odlesnené. Viac ako po 22 storočiach intenzívneho obrábania tu zostali len nepatrné zbytky pôvodných priestorov. Pozdĺž riek sa vyskytujú vysadené pásy topoľov. Taktiež na juhu boli pôvodné lesné porasty všetky odstránené a nahradené hustou formáciou vždy zelených ťažko priestupných krovín s aromatickými bylinami a machmi. Suchšie skalnaté oblasti majú stepný charakter s roztrúsenými nízkymi kríkmi a kvitnúcimi jednoročnými bylinami. V oblastiach ako Kalábria bolo pôvodné prírodné prostredie zmenené na polopúšť. V Apeninách vyššie zrážky podporujú rast hlavne odolných dubov, orechov a bukov. V západnej časti poloostrova a na Sardínii až do výšky okolo 600 metrov rastú lesy vrátane zeleného dubu. V Alpách ide hranica ihličnatých lesov až do 2250 metrov, ďalej sa rozkladajú alpské lúky. Porasty dubov a orechov, ktoré prežili na úpätí hôr sú chránené. Okolo jazier sa darí olivám a vavrínu. Celkom lesy pokrývajú viac ako jednu pätinu plochy zeme, ale vysoké, husté a súvislé lesné porasty sa vyskytujú takmer len v Alpách.
Počet živočíšnych druhov i množstvo zvierat bolo po stáročia lovu a necitlivej hospodárskej aktivite silne zredukované. V Alpách sa zachovali také druhy, ako je alpský králik, prepelica, vyšší cicavci sú zastúpený srčou zverou, kamzíkami, chráneným medveďom hnedým a kozorožcom. V južnej časti zeme žijú v horách vlci a líšky, na Sardínii daniele, muflóny a diviaky. V okolnom mori stále ešte prežívajú aj väčšie morské ryby, ako sú tuniaky, mečúne a biele žraloky. Problémom posledného desaťročia je rozsiahle znečisťovanie prostredia. Pozdĺž Adriatickeho pobrežia dochádza k sezónnemu rozšírenie rias, ich nekontrolovateľný rast je podporovaný priemyselnými a poľnohospodárskymi odpadkami splachovanými vodou do riek. Postihnuté sú hlavne oblasti: Benátsky záliv a Pádska nížina.
10. ZAUJÍMAVOSTI
•karnevaly: bláznivé zábavy majú svoj pôvod už v dobe rímskej – vyvinuli sa totiž z tzv. bakchanálií. Výraz karneval zrejme znamená pôst od mäsa, ktorý sa spája s kresťanskou liturgiou. Karnevaly sa konajú na začiatku marca pred Popolcovou stredou, po ktorej nasleduje 40 dní pôstu. V histórii sa v dobe slávnosti zmazali všetky sociálne i iné rozdiely. Chudobní sa mohli stať na pár hodín bohatými, ženy zakúsiť vládu nad mužmi. Potrebným doplnkom sú veľmi cenné pestrofarebné masky, napríklad bautta alebo mattacini.
•La Befana (Deň Epifánii): tento taliansky sviatok je takpovediac obdobou nášho Mikuláša. Darčeky, prípadne uhlie, tu ale nosí škaredá babica Befana, ktorá sa sychravým večerom preháňa výhradne na metle,a to vždy 6. 1. K tomuto dňu sa viaže i upaľovanie drevených befan.
•katastrofy: v septembri 1997 Taliansko postihli dve veľké zemetrasenia v Umbrii. V meste Assisi bola poškodená Bazilika sv. Františka, ktorý toto mesto preslávil. V bazilike boli poškodené fresky a maľby rannej renesancie. V máji 1998 spôsobili dažde zosuvy pôdy a bahnotoky, v ktorých zahynulo najmenej 300 ľudí a znehodnotili pôdu a úrodu.
•mafia: voľne usporiadaná sieť kriminálnych skupín, ktorá sa najprv sformovala na Sicílii v stredoveku. Mafia patrí k najvplyvnejším ekonomickým a sociálnym silám v Taliansku. Typická je pre ňu rodinná štruktúra a siný zákon mlčanlivosti. Kvôli spojeniu s mafiou muselo odstúpiť nemálo politikov.
•Objavy Talianov: vodný teplomer – Galileo (1593), parná turbína – Branca (1629), barometer – Torricelli (1643), piano – Cristofori (1710), elektrická batéria – Volta (1800), elektrické pokovovanie Brugnatelli (1805), nitroglycerín – Sobrero (1846), bezdrôtový telegraf – Marconi (1895), fašizmus – Mussolini (1919)
•Sicília: sopka Etna, svetová zásobáreň síry, ale ťaží sa aj asfalt a kamenná soľ
: veľmi úrodná pôda, Palermo, rodisko mafie
•Taliančina neobsahuje písmená ako j, k, w, x a y.
•„kto nájde priateľa nájde poklad“ – Chi trova un amico, trova un tresoro
•Slávni Taliani: napríklad podnikavý Benátčan Giacomo Casanova, ktorý pol takmer všetkým od kňaza po špióna, ale najviac bol známy ako milenec mnohých žien, favoritom na dvore Ľudovíta XV, vraj mal aj niečo s markízou Pompadour.
Krištof Kolumbus – rodák z Janova a Amerigo Vespuci z Florencie boli významní moreplavci.
Alberto Tomba – známy lyžiar, získal 3 zlaté medaily z olympijských hier.
•Taliani patria k popredným producentom vína, olív a olivového oleja. Vyrábajú obrovské množstvo paradajok, ketchupu, pizze. Vyrába sa tu 50 druhov syrov (parmezán). Žijú aj z módy (Giorgio Armani), aj z cestovín a chemického priemyslu
•Už od staroveku zaujímalo Taliansko vo svete kultúry ústrednú úlohu. Taliani priniesli svetu mnoho v sochárstve (Bernini, Donatello, Michelangelo, Leonardo), maliarstve (Tizian, Rafael), literatúre (Alighieri) a hudbe najmä v opere (Vivaldi, Rossini, Puccini, Verdi a tenori Caruso a Pavarotti)
•ťažba: ropa, zemný plyn, síra, ortuť, lignit
•priemyselné a mestské znečistenie je v Taliansku veľkým problémom, v 1970 viedli emisie oxidov síry k zdravotným problémom a poškodeniu budov, znečistenie zničilo 10% lesov, ktorých je tam už tak málo, zamorenie vody viedlo k poklesu kyslíka
•Benátky – žijú tiež z cestovného ruchu a známe sú aj výrobky zo skla, zrkadlá a sklenené perly. Čipky sa vyrábajú na blízkom ostrove Burano. Moderné Benátky sa museli postaviť mnohým problémom ako je strata populácie, poškodenie záplavami, ponáranie, znečistenie vody a vzduchu, vek
•Rím – v minulosti ho nazývali večné mesto, žije z módy, textílii, predaja suvenírov a filmového priemyslu (Marcello Mastroianni, Federico Fellini, Gina Lollobrigida a Sofia Loren); je tu veľa pamiatok, napr. Panteón
11. VÝSTRAHA
V Taliansku si treba starostlivo ochraňovať svoj majetok! Na dennom poriadku sú, najmä v mestských aglomeráciách, krádeže, vytrhnutie kabeliek, tašiek, kufrov, fotoaparátov, ďalekohľadov, strhnutie hodiniek, šperkov či iných cenných predmetov. Časté sú i lúpežné prepady v hoteloch, reštauračných zariadeniach, obchodoch, vlakoch, na benzínových pumpách i na ulici, ba dokonca i počas jazdy autom (napr. pri pomalom približovaní sa k semafóru svietiacemu červenú). Mnohých turistov postihlo i vlámanie, vykradnutie či krádež motorového vozidla (a to i áut z požičovní s talianskou štátnou poznávacou značkou, najmä však obytných prívesov, obytných automobilov, ale i veľkých autobusov). Talianska polícia je veľmi aktívna, voči nezriedka organizovaným zločineckým gangom je však prakticky bezmocná!!! Po prepade, lúpeži, alebo krádeži môže iba spísať zápisnicu (dôležitú pri uplatňovaní náhrady škody v poisťovni!).
12. NAVŠTÍVILA SOM...
... Liqnano Sabbiadoro, Grottamare, Acollipiceno, Venezia, Lignano Piaza...
13. POUŽITÁ LITERATÚRA
