Flyšové pásmo

V moravskom a slovenskom úseku sú jednotkami flyšového pásma tvorené pohoria: Ždánický les, Chřiby, Biele Karpaty, Javorníky, Hostínsko-vsetínska hornatina, Vizovická vrchovina, Západné Beskydy, Oravská Magura, Čergov, Nízke Beskydy (Ondavská a Laborecká vrchovina), Bukovské vrchy. Žiadna z tektonických jednotiek flyšu sa dnes nenachádza vo svojom pôvodnom sedimentačnom priestore. Všetky boli prevrásnené a pri vzniku príkrovov presúvané na sever po paleogéne a v neogéne. V obidvoch základných flyšových jednotkách vystupujú ílovce, pieskovce, sliene, íly, zlepence, slieňovce, slienité vápence.

Bradlové pásmo

Toto pásmo, nazývané aj pieninské, dnes tvorí ho úzka zóna lemujúca vonkajší okraj Centrálnych Západných Karpát. Tiahne sa v dĺžke viac ako 600 km od východného okraja Viedenskej panvy, stredným Považím na Oravu, ďalej cez poľské Pieniny na východné Slovensko a Ukrajinu až do Rumunska. Najväčšiu šírku dosahuje medzi Púchovom a Považskou Bystricou (asi 20 km).
Počas kriedového vrásnenia tu vzniklo niekoľko tektonických, ktoré sa nasúvali od juhu na sever asi na vzdialenosť 8 km. Najdôležitejšie sú čorštýnska, kysucko-pieninská, klapská a manínska. Po ich presunutí sa usadila vrchná krieda a paleogén. Druhý raz bolo bradlové pásmo zvrásnené súčasne s flyšovým pásmom. Smer vrásnenia bol však opačný (od severu na juh) a to zapríčinilo vznik veľmi zložitej stavby. Na porovnanie možno uviesť, že pôvodná šírka sedimentačného priestoru bradlového pásma bola 80 - 100 km.

Pásmo jadrových pohorí

Zaberá najväčšiu časť povrchu Slovenska. Od západu na východ sem patria Malé Karpaty, Považský Inovec, Tríbeč, Žiar, Strážovské vrchy, Malá a Veľká Fatra, Vysoké Tatry, časť Nízkych Tatier, Branisko. Pásmo jadrových pohorí je zo severu ohraničné bradlovým pásmom. Vo vonkajšom rade zahŕňa Hainburské vrchy, Malé Karpaty, Malú Fatru, Západné a Vysoké Tatry. Do vnútorného radu jadrových pohorí patrí Žiar, Veľká Fatra, Chočské vrchy a Branisko. Z juhu je rozhraním čertovická línia, južne od ktorej sa nachádza podobné veporské pásmo

Veporské pásmo

Zaberá Veporské vrchy, východnú časť Nízkych Tatier, južnú časť Braniska a Čiernu horu. Veporské pásmo buduje časť Slovenského rudohoria a Nízkych Tatier. Tvoria ho rôzne prvohorné premenené horniny. Jeho súčasťou je aj najväčšie žulové teleso na Slovensku. Druhohorné vápence budujú Muránsku planinu, známu množstvom krasových útvarov.

Gemerské pásmo

Zaberá Spišsko-gemerské rudohorie a priľahlé pohoria. V staršom členení sa rozlišovali jednotky na staršiu gelnickú (kambrium až silúr) a mladšiu rakoveckú (devón). Novšie sa rozlišujú dve samostatné jednotky - severné a južné gemerikum. Silický príkrov, silicikum, buduje takmer celý Slovenský kras. Vyznačuje sa hrubým juhoalpským typom spodného triasu.