- pravidelné stúpanie a klesa-nie morskej hladiny, spôsobené nerovnakou zemskou prítažlivostou na rôznych častiach Zeme vplyvom pôsobenia nebeských telies. Mesiac je bližšie k Zemi, a tak je jeho vplyv dvakrát silnejší než pôsobenie Slnka. Nepa-trný vplyv majú aj jednotlivé planéty. Na miestach, kde je pôsobenie Mesiaca rozho-dujúce, sa rytmus prílivu a odlivu každý deň o päťdesiat minút oneskoruje v súlade s po-hybom Mesiaca.
Tam, kde je dominantné Slnko (napr. na Tahiti), nastáva príliv a odliv každý deň v rovnakom čase. Ked' stoja Slnko a Mesiac za sebou (pri splne alebo nove), ich sily sa sčítajú a príliv je vtedy mimoriadne vysoký. Počas prvej a poslednej štvrtiny Mesiaca stoja Slnko a Mesiac na opačných stranách a výsledkom je nízky príliv. Okrem príťaž-livosti Mesiaca majú na príliv a odliv vplyv aj vel'kosť a tvar morí a oceánov. Maxi-málny rozdiel medzi prílivom a odlivom (16,6 metra) nastáva v zálive Fundy v ka-nadskej provincii Nové Škótsko, kým na pobreží Stredozemného mora je to len 60 centimetrov.
Na miestach, kde dosahuje rozdiel medzi prílivom a odlivom najmenej tri metre, možno tento jav využiť na výrobu elektrickej energie. Prilivové elektrárne pracujú v spo-mínanom zálive Fundy a v ústí rieky Rance v Bretónsku.
Trenie spôsobené prílivom a odlivom viedlo k tomu, že sa dnes Zem krúti pomal-šie. Z denných prírastkov viditel'ných na fo-silizovaných koraloch z obdobia devónu (pred 400 miliónmi rokov) je zrejmé, že rok, ktorý trval zhruba rovnako ako dnes, mal vtedy viac než 400 dní.