Dobývanie uhlia

Vzhľadom na to, že rozsah dobývania uhlia je v našich podmienkach podstatný a naloženú zeminu aj uhlie možno rýpať kontinuálne pracujúcimi rýpadlami a podiel trhacích prác je vymedzený len na najtvrdšie preplástky a bloky, uvediem niektoré charakteristické znaky tejto technológie. Spôsoby lomového dobývania sa delia podľa postupu porubových frontov na:

-paralelné dobývanie, pri ktorom sú dobývacie rezy rovnobežné tak, že ich plošiny majú štvoruholníkový tvar
-vejárovité dobývanie, pri ktorom sa dobývacie rezy otáčajú tak, že ich pracovné plošiny majú tvar trojuholníka,
-kombinované, pri ktorom sa súčasne aplikuje paralelné a vejárovité dobývanie. Podľa postupu ťažobného stroja sa delí na frontálne a blokové.

Dobývacie metódy hnedého uhlia a lignitu

Hnedouhoľné sloje sa dobývajú stenovaním a komorovaním. Technológia stenovania je v podstate rovnaká ako pri dobývaní čierneho uhlia. Rozdielne sú úložné pomery. Terciárne vrstvy, v ktorých sú hnedouhoľné a lignitové sloje uložené, sú menej súdržné ako ložisková substancia. Preto sa pri dobývaní musia ponechávať ochranné lavice ložiska aj pri nadloží, aj pri podloží. Preto sa pri hnedouhoľných a lignitových slojoch hovorí o dobývateľnej hrúbke. V zásade sa hnedouhoľné aj lignitové sloje dobývajú na celú dobývateľskú hrúbku, ktorá sa pohybuje od 1,2 do 8 m.


História ťažby na Hornej Nitre

Najbohatšou a najrozsiahlejšou hnedouhoľnou panvou v Slovenskej republike je hornonitrianska. Archeologické výskumy ukázali, že uhlie sa v tejto lokalite spaľovalo už v skorom stredoveku. Našlo sa v blízkosti dechtárskych jám. Starí výrobcovia dechtu zrejme používali uhlie zo slojov, vychádzajúcich na povrch.

Pokusy s ťažbou sa sporadicky vyskytovali aj v 18. a 19. storočí. S cieľavedomou priemyselnou ťažbou sa začalo začiatkom 20. storočia v Handlovej po vybudovaní železnice medzi Handlovou a Prievidzou.

V čase druhej svetovej vojny boli Handlovské uhoľné bane jediným ťažobným závodom na Slovensku, kde možno hovoriť o rozvinutej ťažbe uhlia. Počas vojny sa začali aj prvé kutacie práce v Novákoch, kde došlo postupne k vybudovaniu banského závodu a prvé uhlie sa dostalo z Novák na trh v roku 1940.

Po druhej svetovej vojne s rozvojom uhoľného priemyslu sa menila aj jeho organizačná štruktúra. Do roku 1950 boli bane sústredené v jednom podniku – Handlovských uhoľných baniach a podliehali Oblastnému riaditeľstvu v Bratislave. Neskôr po vybudovaní nových závodov aj na ložiskách mimo hornej Nitry vznikol trust Slovenských uhoľných baní so sídlom v Prievidzi.
1. 7. 1965 vznikli Uhoľné a lignitové bane ako odborová výrobno-hospodárska jednotka trustového typu, ku ktorej boli pričlenené aj Juhomoravské lignitové bane v Hodoníne.

Začiatkom 70-tych rokov, po predchádzajúcom obmedzení investičnej výstavby, nadobudli pevné palivá znova svoje miesto v palivovo-energetickom komplexe a nastal tlak na rozvoj ich ťažby a ťažobných základní. Po novej reorganizácii sa odborový podnik pretransformoval na koncern Uhoľné a lignitové bane. Okrem ťažobných závodov zastrešoval aj účelové organizácie zamerané na projektovanie, banský výskum, automatizáciu riadenia a neskôr aj strojársku základňu a výstavbovú organizáciu.
Podobné členenie zostalo aj po roku 1989 v rámci štátneho podniku Slovenské uhoľné bane. Rozhodnutím vlády sa Slovenské uhoľné bane začiatkom roku 1993 rozčlenili na sedem samostatných subjektov. Jedným z nich sa stal štátny podnik Hornonitrianske bane, Prievidza, ako nástupnícka organizácia Slovenských uhoľných baní. Tvorili ho odštepné závody Baňa Cigeľ, Baňa Handlová, Baňa Nováky, Banská mechanizácia a elektrifikácia Nováky a Hlavná banská záchranná stanica Prievidza.

V roku 1996 prebehla transformácia štátneho podniku na akciovú spoločnosť. K 30. 6. 1996 bol zrušený bez likvidácie štátny podnik Hornonitrianske bane a 1. 7. 1996 založil Fond národného majetku SR akciovú spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza.
Súčasťou tohto komplexu sa stali aj odštepné závody. V ďalšom období prezídium FNM vydalo rozhodnutie o privatizácií 97 % akcií Hornonitrianskych baní Prievidza v prospech nadobúdateľa Hornonitrianske bane zamestnanecká, akciová spoločnosť, Prievidza.

1. 1. 2003 sa odštepný závod Baňa Cigeľ pričlenil k Bani Nováky s cieľom zefektívniť ťažbu a znížiť náklady. Po prehodnotení výrobných kapacít a ekonomických ukazovateľov odštepného závodu Baňa Handlová pristúpilo predstavenstvo akciovej spoločnosti k závažnému rozhodnutiu a schválilo jeho zrušenie od 1. 10. 2003. Všetky činnosti a kompetencie zrušeného odštepného závodu prešli od tohto dátumu na riaditeľstvo akciovej spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza. Riadiacim orgánom akciovej spoločnosti je riaditeľstvo so sídlom v Prievidzi. Zabezpečuje tvorbu a uplatňovanie koncepcie rozvoja baní, stratégiu spoločnosti a dlhodobé plánovanie v jednotlivých úsekoch riadenia, globálne hodnotenie a koordináciu hlavných činností.