8. Banské nešťastie v Bani Nováky v roku 2006

Zával v Bani Nováky spôsobil vo štvrtok 16. novembra 2006 pred siedmou hodinou takú deštrukciu, že to štyria nezvestní baníci nemohli prežiť. Príval rozbahnených nadložných hornín bol taký silný, že v najviac postihnutej zbernej chodbe došlo k deštrukcii strojného zariadenia, drevenej i železnej výstuže.

Očití svedkovia uviedli, že tlak posunul veľký dopravný pás o 150 až 200 metrov dopredu. O tom, že rozbahnená masa s kusmi uhlia, dreva a železa sa valila s plným profilom svedčia zvyšky ílov v hornej časti železnej kruhovej výstuže. To znamená, že príval musel zmietnuť aj tam prítomných baníkov, ktorí sú mŕtvi. Svedčí o tom aj roztrhané telo prvej známej obete baníka, ktorého časti našli v piatok 17. 11. Pritom tento baník sa nachádzal vyššie uloženej chodbe, kde bol účinok závalu oveľa menší.
Štyroch baníkov zavalilo približne 2 000 kubických metrov rozbahnenej zeminy. V hĺbke 200 metrov boli v tom čase aj ďalší ľudia, tým sa však podarilo ujsť.


Tepelná elektráreň Nováky

Závod Elektrárne Nováky so sídlom v Zemianskych Kostoľanoch sa nachádza v blízkosti Nováckych uhoľných baní a Nováckych chemických závodov v okrese Prievidza. Okrem výroby a dodávky elektrickej energie zabezpečujú Elektrárne Nováky dodávku horúcej vody na vykurovanie miest Prievidza, Nováky, Zemianske Kostoľany ako aj pre priemyselné a iné organizácie a pary pre dodávku tepla okolitým priemyselným podnikom. Elektrárne pracujú v elektrizačnej sústave v základnom a pološpičkovom režime. Svojím inštalovaným výkonom 518 MWe predstavujú približne 7,5 % inštalovaného výkonu akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne.


História Elektrárne Nováky

Výstavba elektrárne začala v roku 1949 a prvý turbogenerátor TG1 uviedli do prevádzky v roku 1953. Pôvodne plánovaný výkon prvej etapy výstavby 44,8 Mwe sa postupne zvýšil na 128,8 Mwe a výstavbou druhej etapy, ukončenej v roku 1957, sa zvýšil inštalovaný výkon ENO, uvádzanej tiež ako ENO A, na 178,8 Mwe.

Tento výkon zabezpečilo desať kotlových jednotiek a osem turbogenerátorov. V rokoch 1963 až 1976 sa realizovali ďalšie etapy výstavby ako ENO B. V rámci týchto etáp pribudli štyri bloky, t. j. štyri kotlové jednotky a štyri turbogenerátory o celkovom výkone 440 Mwe, čím stúpol celkový inštalovaný výkon elektrárne na 618,8 Mwe. V roku 1998 bola na dvoch 110 Mwe blokoch ukončená modernizácia a odsírenie dymových plynov.

Po viac ako 30 ročnej prevádzke boli niektoré dožité časti hlavného technologického zariadenia najstaršej časti elektrárne ENO A postupne odstavené a zlikvidované. V uvoľnených priestoroch bol vybudovaný a uvedený do prevádzky jeden fluidný kotol a nový protitlakový turbogenerátor s výkonom 28 MWe v roku 1996. Po uvedení týchto zariadení do prevádzky je v súčasnosti celkový výkon elektrárne 518 MWe. V roku 1987 sa uviedol do prevádzky tepelný napájač do Prievidze o výkone 137 MWt, s dĺžkou trasy 13,2 km a priemerom potrubí 2 x DN 600. Tepelný napájač, ako i ďalšie zariadenia na dodávku tepla, zabezpečujú zo zdroja ENO A vykurovanie 15 tisíc bytových jednotiek a dodávku tepla v pare pre okolité priemyselné závody.


Vplyv spaľovania lignitu na životné prostredie

Vzrast obsahu oxidu uhličitého v atmosfére je spôsobený predovšetkým zvýšeným spaľovaním kaustobiolitov, medzi ktoré patrí lignit, hnedé a kamenné uhlie, ropa, ale aj redukovaním fotosyntetických procesov pre ubúdanie lesov. Podstatná zmena pri vstupe CO2 do rozličných systémov geosféry má ďalekosiahle následky. Za najzávažnejší dôsledok sa pokladá akumulácia oxidu uhličitého v určitých vrstvách atmosféry, čo spôsobuje zvýšené pohlcovanie infračerveného tepelného slnečného žiarenia a globálne otepľovanie zemského ovzdušia.

Zvýšenie teploty, ku ktorému významne prispieva aj všestranné energetické pôsobenie a uvoľňovanie tepla v oblastiach industrializácie a urbanizácie, musí nevyhnutne zvýšiť výpar, vlhkosť ovzdušia a oblačnosť. Túto tendenciu ešte znásobí predpokladaný vzrast plôch poľnohospodárskych závlah a povrchu vodných nádrží.