- rozľahlá juhoeurópska krajina s mnohými výrazne odlišnými regiónmi. Zaberá veľkú väčšinu Pyrenejského polostrova. Od Francúzska i celej Európy ju oddeľujú Pyreneje. Najmä vďaka morskému pobrežiu s príjemným podnebím získalo Španielsko postavenie turistickej veľmoci – každoročne sem prichádza vyše 47 miliónov turistov, čo je najviac v Európe. Vnútrozemie Španielska je prevažne suché a kopcovité, zbrázdené mnohými tiesňavami a údoliami.
Moslimskí Mauri dobyli väčšinu Španielska v 8. storočí, ale čoskoro nato začali kresťania s tzv. reconquistou (znovudobývaním). Maurov zo Španielska definitívne vyhnali v roku 1492, teda v tom istom roku, v ktorom pod kastílskou vlajkou vyplával na vlny Atlantiku Janovčan Krištof Kolumbus. Kolumba nasledovali ďalší objavitelia a conquistadori, takže v roku 1560 sa španielsky Nový svet rozprestieral od Argentíny až po Kaliforniu. Španielska moc začala upadať, keď Anglicko v roku 1588 porazilo španielske loďstvo – armadu. Po španielskej občianskej vojne (1936 – 1939) sa dostal k moci diktátor generál Franco a udržal si ju až do svojej smrti v r. 1975. Od tohto roku je Španielsko opäť demokratickou monarchiou na čele s kráľom Juanom Carlosom. Španielska metropola Madrid leží v Kastílii, historickom srdci štátu. Druhé najvýznamnejšie mesto – Barcelona – je hlavným mestom hornatého Katalánska; časť jeho pobrežia tvorí Costa Brava. Južnejšie leží prístav Valencia. Juh Španielska tvorí Andalúzia, kraj Flamenca, býčích zápasov, maurskej architektúry a pobrežia Costa del Sol. Najväčším andalúzskym mestom je Sevilla. V západných Pyrenejach žijú Baskovia, z ktorých mnohí si želajú samostatnosť; baskická separatistická organizácia ETA podnikla celý rad teroristických útokov a stále sa nevzdáva svojich snáh. Súčasťou Španielska sú aj Kanárske ostrovy a Baleáry (Malorka, Menorca, Ibiza, Formentera a Cabrera).
Zrejme najobľúbenejším španielskym jedlom je šafranom korenená paella, ktorá sa pripravuje z ryže, plodov mora, kuracieho mäsa a zeleniny.