Konžská demokratická republika

Názov krajiny:Konžská demokratická republika (Zaire)
Rozloha: 2 345 410 km2
Počet obyvateľov: 65 751 512 (2007)
Štátne zriadenie: republika
Geografická poloha: Stredná Afrika
Časové pásmo: východ: Slovensko 0 hod.
západ: Slovensko -1 hod
Podnebie: Okrem oblastí s vysokou nadmorskou výškou, je v krajine horúce počasie s priemernými dennými teplotami okolo 30°C. Prší len obmedzene v prímorských oblastiach, smerom do vnútrozemia sú dažde častejšie. Obdobie sucha zasahuje väčšinu územia v mesiacoch jún - september.
Hlavné mesto: Kinshasa
Mena: konžský frank (CDF)
Jazyky: francúzsky (úradný); lingala, kingwala – dialekt swahilčiny, kikongo, tshiluba
Správne členenie: 10 provincií a okruh hlavného mesta
Národnost. zloženie: cca.200 afrických národností, väčšina národnosti Bantu (kmene Mongo, Luba, Kongo) a kmeň Mangbetu-Azande spolu 45% celej populácie
Náboženstvo: katolíci (50%), protestanti (20%), islam (10%), pôvodné náboženstvá


Dejiny:

Pozdĺž rieky Kongo sa ako jeden z prvých Európanov vydal Henry Morton-Stanley a celé územie v roku 1881 “zabral” pre belgického kráľa Leopolda II. Kongo sa stalo jeho kolóniou, a jeho obyvatelia sa stali otrokmi v rukách obchodníkov s kaučukom a slonovinou. Ich panstvo predstavovali nájazdy na dediny a kradnutie detí a žien, zmrzačovanie mužov, ak nepriniesli stanovenú dennú kvótu kaučuku. V Európe belgický kráľ prezentoval sám seba ako človeka, ktorý “civilizuje negrov” a “ochraňuje ich pred arabskými otrokármi”. Po jeho smrti Belgicko krajinu “kúpilo” od jedného z domorodých náčelníkov. V bruselskom múzeu, v expozícii venovanej kolóniám nie je o tomto štýle vládnutia samozrejme ani zmienka. V polovici 20. storočia začalo v krajine silnieť hnutie za nezávislosť, jeho lídrom sa stal Patrice Lumumba.

Belgičania Kongo opustili v 60. rokoch 20. storočia, a zanechali tu populáciu, neschopnú zvládnuť situáciu v krajine. Belgicko zasiahlo do histórie Konga ešte raz, keď spolu s USA podporovali štátny prevrat, v ktorom bol Patrice Lumumba zosadený, a na čelo vlády sa postavil vodca armády Joseph Désiré Mobutu. Krajinu premenoval na Zair a seba na Mobutu Sese Seko (v preklade “kohút, ktorý nenechá žiadnu sliepku nedotknutú”) a zaviedol v krajine vládu teroru trvajúcu 32 rokov. Formu jeho vlády niektorí zo západných novinárov nazvali “kleptokraciou.” Obyčajní Konžania o jeho vláde hovoria ”aspoň držal krajinu pokope.” V roku 1997 bol Mobutu zvrhnutý povstaleckým lídrom Laurentom Kabilom, ktorý vpadol do hlavného mesta Kinshasa podporovaný Rwandou a Ugandou. Kabila hneď postavil opozičné strany mimo zákon a krajinu premenoval na Demokratickú republiku Kongo.

Kabila si potom znepriatelil Rwandu a Ugandu a obidve krajiny si začali podporovať Kabilových odporcov, títo sa zmocnili niekoľkých miest na východe krajiny. Na stranu Kabilu sa postavili Angola a Zimbabwe. Občianska vojna v krajine prebiehala síce medzi konžskými bojovníkmi, ale s podporou susedných štátov. Je nazývaná aj prvá africká svetová vojna a zomrelo v nej asi 25 miliónov obyvateľov. Ložiská diamantov a koltánu (používaného v mobilných telefónoch) sa ukázali byť príliš lukratívne na to, aby Rwanda a Uganda prestali podporovať povstalecké skupiny na severovýchode krajiny. Napriek tomu sa v krajine podarilo sformovať vládu z lídrov jednotlivých povstaleckých skupín. Uganda a Rwanda však naďalej podporujú povstalcov, a napriek zostaveniu novej vlády, v regióne Ituri pri vzájomných bojoch povstaleckých skupín stále zomierajú stovky civilistov.

Choroby:

Stále existuje všeobecné nebezpečenstvo nákazy viacerými ochoreniami (malária, cholera, žltá zimnica, črevné ochorenia, tyfus, hepatitída A, detská obrna). V povodí rieky Kongo hrozí nebezpečenstvo nákazy spavou nemocou a bilharziou.

Informácie:

Kinshasa - obrovská metropola krajiny, pre svoju veľkosť, farebnosť a chaos prezývaná „New Yorkom“ strednej Afriky. Medzi miestne zaujímavosti patria tradičné remeslá, hudba a nočný život;

Chutes de Lukia – jazerá s príjemnými reštauráciami blízko hlavného mesta, atrakciou je miestny šimpanzí sirotinec.

Kinkole – rybí trh postavený diktátorom Mobutum, je možné najať si pirogu a nechať sa viezť po rieke Kongo, odporúča sa ochutnať miestnu špecialitu liboke (rybu zapekanú v listoch manioku);

Botanická záhrada Kisanto – obrovská záhrada s množstvom stromov z celého sveta a príjemných riek, vhodných na kúpanie;

Oficiálne sa vojna skončila a krajina sa snaží z toho pozviechať, nie je tam skoro nič, nie sú tam cesty, ľudia sú veľmi chudobní, nie je tam elektrina, nefunguje tam žiadne zásobovanie, zdravotníctvo, lieky sa vyrábajú bez akejkoľvek kontroly, nie je možné sa dopraviť do nemocnice. Je to krajina, kde nemá hodnotu vzdelanie, sú tam vysokoškolskí profesori, ktorí tlačia bicykle s nákladom osemsto kilometrov aby si zarobili tridsať dolárov.