Tragické vymieranie goríl:

Pretože táto krajina je postihnutá chudobou viac ako ktorákoľvek iná na celom svete, ľudia si museli nájsť lepší a výnosnejší spôsob obživy – a to zabíjaním goríl hlavne pre peniaze. Týmto znížili počet gorilej populácie na strašne nízke číslo, ale to nie je jediný problém, ktorý môže gorily trápiť. Dažďovým pralesom sa šíri smrteľný vírus ebola, kvôli ktorému sú na pokraji vyhynutia.

Veľa rokov boli hlavnými nepriateľmi goríl pytliaci. Ich krutosti neunikli tieto nádherné opice skoro nikde. Vyvražďovali ich dokonca aj v ich chránených rezerváciách, aby ich mäso, kožu a suveníry z ich kostí vymenili za zlato. Zisky pytliakov stúpali, ale nakoniec začali pomaly víťaziť ochrancovia týchto zvierat. Vďaka angažovanosti organizácie WWF ( World Wide Fund for Nature) bol počet drastického masového zabíjania znížený. I tak ich, samozrejme pytliaci naďalej zabíjali, ale dnes majú gorily rozhodne oveľa väčšieho nebezpečnejšieho protivníka. Stokrát horším nepriateľom je momentálne pre goriliu populáciu neviditeľné nebezpečenstvo menom ebola. Tá sa od roku 2001 nekontrolovateľne šíri medzi goriliu populáciu. „Je to príšerne kruté. Ebola už stačila zabiť okolo štvrtinu goríl a nikdo nevie kedy sa skončí. Proti jej šíreniu sme vlastne úplne bezmocný.“ Hovorí expert z WWF Stefan Ziegler. K dnešnému dňu je to vyše 22 500 obetí.

Prežilo len 17 goríl – Celosvetová populácia tak v poslednej dobe klesla na 90 000 zvierat. Obzvlášť kruté boli zasiahnuté dve oblasti v Afrike. Na hraniciach Gabunu a Konga čo je rozloha zhruba odpovedajúca Luxembursku, zomrelo v posledných dvoch rokoch okolo 5500 goríl. To je päť goríl za deň. Katastrofálne vyzerá aj situácia na severozápade Konga. V národnom parku Lossi je 95 % žijúcich obetí eboly. Prežilo len 17 zvierat. Nádej, že by sa tu mohla populácia zachrániť, alebo dokonca obnoviť je prakticky nemožná. „Ebola sa strašne rýchlo rozširuje. Pokiaľ sa niečo rýchlo nezačne diať, budú do piatich rokov všetky gorily v centrálnej Afrike mŕtve.“ Varuje Stefan Ziegler. Neexistuje ani liek, ani očkovacia vakcína. Nič ju nedokáže zastaviť. Ani ľudia nemajú proti nákaze obranu. Už okolo 1200 ich na ebolu zomrelo.

Ako sa vlastne ebola šíri pralesom?

Veľmi dlho stáli vedci celého sveta pred obrovskou záhadou. Nikto nedokázal vysvetliť, ako je možné, že sa ebola v gorilej populácii mohla tak rozšíriť, keď práve tieto opice nemajú prakticky žiadny kontakt s inými opicami. Gorilia skupinka totiž žije len sama pre seba a ďalších samcov nevyhľadáva – práve naopak – väčšinu ich odoženie. Práve pred rokom prišiel zásadný vedecký prelom – bádateľom sa podarilo zistiť, že prenášačom nákazy je jeden druh netopiera. Tento netopier je svojim spôsobom unikátny, pretože ako dokonalá vírusová banka. Dokáže totiž prenášať vírus vo svojom tele, bez toho aby sa ním sám nakazil. Tento netopier vykonáva svoju potrebu na listoch po celom dažďovom pralese. A tak dojde ku kontaminácii potravy, ktorou sa gorily z veľkej časti živia. Choroba sa prenáša telovými tekutinami – močom, krvou, pohlavným stykom. Pokiaľ napríklad infikovaná gorilia matka kojí svoje mláďa, môže sa nakaziť jej materským mliekom. Vírus sa tak uhniezdi v tele. Potom sa začne v bunkách rozmnožovať. Pokiaľ už v nich nemá žiadne voľné „miesto“ privedie ich k deštrukcii a vyrazí von, aby si našiel iné miesto k množeniu. Infikované gorily tak postupne umierajú na vnútorné krvácanie. Tento šialene bolestivý proces trvá zhruba desať dní, kde konečne – v poslednej fáze eboly – vybuchnú vnútornosti a orgány v tele a zo všetkých telesných otvorov zvieraťa vytečie krv. Kvôli tomu sa nakazí skupina za skupinou. A vírus sa nedá nikdy obmäkčiť – každé infikované zviera zomrie dlhou bolestivou smrťou.


Nádej ale existuje!

Jednu nádejnú správu predsa len máme: vedecký tým z inštitútu Maxe Plancka pracuje spoločne s berlínskym inštitútom Roberta Kocha na prvým očkovaním pre gorily. Vedecký tým chce zvieratá zachrániť za každú cenu nech to stojí čo to stojí. Ale práve to je ten najväčší problém – vývoj a následná výroba očkovania bude stáť zhruba dva milióny euro. Peniaze, ktoré inštitúty bohužiaľ nemajú. A tak sa vedci snažia tento obnos získať pomocou peňažných darov. Pokiaľ sa im rýchlo nepodarí dať dohromady potrebné peniaze, budú musieť výskum zanechať a krásne gorily tak prenechať im tragickému osudu.