Vzťah k svetu, k jeho zložitosti, neprehľadnosti a cudzote, je hlavnou skúškou nielen každého človeka, ale aj každého národa a štátu. Život núti človeka denne sa vyrovnávať so zložitosťou okolitého sveta. Ak je človek vystavený skúške stretnutia so svetom, o to viacej je tejto skúške vystavený celý národ. Ostatné roky však ukázali, že Slovensko a Slováci majú viac ťažkostí so vzťahom ku svetu, než sa nám zdalo pred desaťročím. Pre nás všetkých je životnou otázkou vradiť sa do sveta a pochopiť výzvu nového tisícročia. Svet okolo nás sa rapídne zmenil. To pochopili a využívajú (i zneužívajú) veľké národy, veľmoci. Naše postoje k svetu už desiatky rokov motivuje strach. Strach zo sveta, z neznáma, z nezrozumiteľných jazykov, zvykov, požiadaviek, ale aj diktátov. Zo sveta nemožno zutekať. Nový svet s novými problémami, nezadržateľne sa zjednocujúci svet, je okolo nás. Nemôžeme pred ním zatvárať oči, ani strkať hlavu do piesku. Nie je to idylický svet. Je nám málo zrozumiteľný. To však nie je dôvod, aby sme sa ho báli. Problémy dnešného sveta nemožno pochopiť iba z hľadiska dneška. Majú svoj civilizačný a historický rozmer. Fenomén, ktorý dnes média a popularizátori nazývajú globalizáciou nie je dieťaťom nášho veku. Je to dlhotrvajúci historický proces spoznávania sa, prelínania a zjednocovania sa ľudstva od jeho zrodu. Dejiny včerajška i skúsenosť dneška ukazujú, že globalizáciu nemožno démonizovať. Politika i ekonomika vznikajú ako sled ľudských rozhodnutí. Ľudia v zásade môžu tieto procesy kontrolovať či usmerniť želaným smerom.

STREDNÁ EURÓPA AKO DEJINNÝ PRIESTOR

Príslušnosť Slovenska k západnému kresťanskému civilizačnému okruhu je daná základným geografickým faktom. Naši predkovia, staré slovanské kmene, prekročili Karpaty dostali sa do veľkej dunajskej kotliny v druhej polovici 5. storočia. Tento priestor je súčasťou Európy, nazývanej stredná Európa. Je to akčný priestor nášho národa, ako aj ďalších národov, ktoré sa rovnako usadili a dodnes tu pôsobia. Pojem strednej (presnejšie azda strednej a juhovýchodnej) Európy ako osobitného regiónu Európy sa dnes vníma vo svete celkom prirodzene a organicky. Kombináciou vplyvov prostredia, etnického zloženia, dejinnej prepojenosti, politických interakcií, príbuznosti kultúr a životného štýlu sa Európa ako civilizačný súbor prirodzene rozdeľuje na niekoľko kompaktných podsúborov:

•západná Európa
•južná Európa
•severná Európa
•východná Európa

Niekedy sa sem začleňujú aj baltické krajiny. Západné pramene do r. 1989 zahrnovali sem všetky ”satelitné krajiny” na východ od železnej opony. Všetky tieto stavebné kamene súčasnej Európy sa v bežnej politickej reči označujú ako regióny.

Počas existencie sovietskeho bloku bola idea ”strednej Európy” nevítaná. Mohla pripomenúť podrobeným národom i svetu, že naše národy svojou kultúrou patria do celkom iného okruhu. Až po roku 1989 sa európske postkomunistické krajiny mohli znova slobodne zamýšľať nad svojou regionálnou a civilizačnou identitou.
Zemepisné a etnické vymedzenie strednej Európy ako dejinného regiónu je predmetom diskusií. Najjednoduchším sa zdá negatívne vymedzenie. Strednou Európou je všetko, čo nespadá do ostatných regiónov Európy. Ak skúmame osudy národov a krajín strednej Európy zisťujeme dve charakteristiky:

1.Ide o multietnický priestor, obývaný viacerými, ale v podstate malými národmi. Mocnosti tohto priestoru dosiahli maximálne vplyv európskej, nie globálnej úrovne.

2.Stredoeurópsky priestor je prihraničným priestorom východnej časti Európy. Mnohokrát bolo jeho úlohou zadržiavať útoky mimoeurópskych civilizácií na Európu z východu alebo juhovýchodu. Mocnosti tohto priestoru sa však vždy nachádzali mimo tohto priestoru, ale doň neustále zasahovali.

Z politického hľadiska do regiónu strednej Európy môžeme zaradiť Rakúsko, Českú republiku, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko a Chorvátsko. Stredoeurópsky región predstavuje po etnickej a kultúrnej stránke širokospektrálnu vzorku celej Európy. Právom možno hovoriť o malej či miniatúrnej Európe.

SLOVANSKÁ VZÁJOMNOSŤ A DNEŠOK

Nemôžeme obísť také významné etnické a kultúrne puto, akým je príslušnosť k rodine slovanských národov. Slovania patria k stavebným kameňom súdobej Európy. Prijatím kresťanstva sa zapojili do štrukturovanej stavby modernej Európy. Slovania vstúpili na javisko európskych dejín neskôr ako románske a germánske národy. Po svojom pokresťančení a po vytvorení prvých štátnych útvarov sa však stali významnými prvkami architektúry Európy. Veľká Morava, Český štát, Poľsko, Chorvátsko, Srbsko, Bulharsko, Rusko boli dôležitými hráčmi európskej šachovnice. Geografická poloha im čoskoro vnútila nevďačnú polohu prihraničných strážcov a obrancov západnej a strednej Európy. Pre východných a južných Slovanov život na čiarach konfrontácie s Mongolmi, Tatármi a osmanskými Turkami znamenal spomalenie civilizačného vývinu. Je to obeť, ktorú Slovania priniesli na stôl európskej civilizácie. V rámci slovanskej orientácie musíme dnes predovšetkým rozlíšiť kultúrnojazykovú príbuznosť a politické koncepcie Slovanov.

Kultúrnojazyková príbuznosť Slovanstva je stále živá a aktuálna. Za to, že sme slovanckým národom, sa žiadny Slovák nemusí hanbiť. Je to prirodzená etnická a jazyková súnáležitosť. Sféra slovanských jazykov siaha od stredu Európy, cez Balkán, celý stred euroázijského kontinentu až pred brány Mongolska, Kórey, Číny a Japonska. Slovenčina je svojim geografickým lokalizovaním križovatkou jazykových vplyvov všetkých troch vetiev Slovanov. Pre Slováka v epoche globalizácie poskytuje znalosť materčiny dobré východisko pre komunikáciu s celým slovanským svetom. Slováci by z tejto jazykovej blízkosti mohli profitovať. Ak v oblasti životnej úrovne a ekonomickej vyspelosti majú slovanské národy v ostatných storočiach svoj deficit, má to svoje príčiny. Nikto však nemôže poprieť veľký kultúrny prínos Slovanov do pokladnice európskej a svetovej kultúry. Svedčia o tom dejiny literatúry, hudby, výtvarného umenia a architektúry.

Oveľa problémovejšia je politická stránka súčasného slovanského sveta. Fakt, že mocenským centrom jednej formy európskeho utopizmu sa stalo Rusko, vniesol medzi národy, vrátane ostatných Slovanov, silné korene antipatií a otvorenej nenávisti. Po roku 1989, pri rozpade socialistických federácií, došlo k ostrým konfliktom medzi slovanskými národmi. V podmienkach slobody sa dostali na povrch utajené a zakazované antipatie, ktoré viedli až ku krvavým vojnám a etnickým čistkám (Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Bosna). Civilizačné a kultúrne rozdiely sa tak skôr prehĺbili, než zjednotili. Vo vzťahu k celkovým integračným tendenciám a priblíženiu sa k vyspelejšiemu západoeurópskemu štandardu tvoria spoločný blok západní Slovania. Politické reprezentácie Poliakov, Čechov a Slovákov sa identifikujú s členstvom v EÚ a v Severoatlantickej aliancii. Podobne aj Slovinsko, Chorvátsko a Bulharsko sa usilujú o obdobnú orientáciu. Samostatné Slovensko by vážne poškodilo svoju bezpečnosť, keby sa pokúsilo vytesniť sa z prirodzených zväzkov západného civilizačného okruhu, menovite zo stredoeurópskeho priestoru.

GEOPOLITICKÝ PRIESTOR SLOVENSKA

Z geografického hľadiska Slovensko tvorí pohraničnú oblasť dunajskej kotliny. Je situované medzi začiatkom karpatského oblúka a západovýchodným prietokom Dunaja. Pri obrate Dunaja severojužným smerom do srdca dunajskej kotliny, slovenské etnické osídlenie postupne stratilo kontinuitu. Hranice dnešného Slovenska sú z dvoch tretín prirodzené: rieka Morava, karpatský oblúk až po Lupkovský priesmyk. Na juhu dotyčnica s Dunajom až po Ostrihom. Odtiaľ dotyčnica s Ipľom južne od Fiľakova. Ďalej sa už hraničná čiara neopiera o výrazné geografické dominanty, skáče po reliéfe medzi Slanou, Bodvou, Hornádom a Bodrogom. Hranicu s dnešnou Ukrajinou tiež možno považovať za umelú.

Výhody geografickej polohy SR:

•Situovanie pod strechou Karpát, ktoré tvorili prirodzenú hranicu proti možnej agresii.
•Zalesnený, hornatý členitý terén a mnohé nerastné bohatstvá urobili z tohto okrajového
územia dunajskej kotliny zásobáreň surovín a vytvorili podmienky pre rozvoj miest.

Nevýhody geografickej polohy SR:

•Strategicky nevýhodný tvar štátu v smere západ - východ.
•Vysoká členitosť terénu z hľadiska povodí a severojužné situovanie dolín a pohorí, čo kladie zvýšené nároky na dopravu a komunikácie. Zároveň znemožňuje vytvorenie centra v zemepisnom strede štátu.
•Západovýchodné dopravné magistrály svojim priebehom a stavom nezodpovedajú moderným požiadavkám. Podstatne sťažujú mobilitu a komunikáciu v rámci Slovenska a oslabujú integritu štátu.
•Prienik východoeurópskeho štátu dovnútra dunajskej kotliny zvyšuje citlivosť pomerne krátkej hranice s Ukrajinou. Slovensko v tomto priestore bude koncovou hranicou euroatlantického zoskupenia vo vzťahu k východnej Európe.

EUROATLANTIZMUS

Idea atlantizmu (euroatlantizmu, euroatlantického mosta) vyjadruje skúsenosť demokratickej Európy v oboch svetových vojnách. Ukázalo sa, že demokratické mocnosti a menšie štáty Európy nie sú samy schopné postaviť sa zoči-voči náporu niektorej dominantnej európskej kontinentálnej mocnosti. Politické, vojenské a hospodárske spojenectvo Európy a Spojených štátov je životnou nevyhnutnosťou, aby sa na oboch stranách Atlantického oceánu zachovali hodnoty spoločnej civilizácie.

Naša cesta k Novembru 1989 a ponovembrový vývoj až k samostatnému štátu je výsledkom víťazstva princípov západného ponímania demokracie. Bez prítomnosti Ameriky v západnej Európe v období ”studenej vojny”, by možno dnes nebolo zjednocujúcej sa slobodnej Európy. Samostatné a demokratické Slovensko na prahu nového tisícročia ako jeden z malých štátov strednej Európy, nemôže zabezpečiť svoju štátnosť, bezpečnosť a hospodársky vzostup bez napojenia sa na euroatlantické štruktúry. V komplikovanom globalizujúcom sa svete niet pre nás v strednej Európe inej pozitívnej alternatívy. Nesmieme dopustiť dať sa znovu vytlačiť na okraj. Musíme udržiavať krok v hlavnom európskom ťahu. Hocijako to bude ťažké a zložité. Iné ”alternatívy” sú iba naivným rojčením. Na ich konci je izolácia a záhuba nášho štátu.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Stredná Európa ako región Európy. Slovensko ako súčasť západnej civilizácie.