Dóm Sv. Alžbety
Je postavený v slohu vrcholnej gotiky. Dnešný kostol stojí na mieste farského kostola, ktorý vyhorel asi v roku 1370, a ktorého patrónkou bola tiež sv. Alžbeta. Výstavba Dómu sv. Alžbety sa začala okolo roku 1378 a prebiehala vo viacerých etápach: Prvá etapa trvala asi do roku 1420. Pôvodne to mala byť stavba bazilikálneho typu s piatimi loďami, polygonálnymi apsidami a dvoma vežami na západnej strane. Vzorom bol kostol sv. Viktora v Xantene pri Rýne. V druhej etape bola pozmenená pôvodna koncepcia. V snahe o vytvorenie modernejšieho halového priestoru bola prekrížená hlavná loď s rovnako vysokou priečnou loďou. Medzi ramenami oboch lodí vznikli štyri nižšie priestory. V tretej etape, v roku 1470, bola postavená kaplnka sv. Kríža - tzv. Kromerova kaplnka, v roku 1477 kaplnka Panny Márie - tzv. Szatmáriho kaplnka a dnes už neexistujuca kaplnka sv. Jozefa. V tomto roku bolo postavené aj kamenné Pastofórium a južná veža dómu. V roku 1491, počas obliehania Košíc, bol dóm veľmi poškodený. Opravu prevádzal staviteľ a kamenár Mikuláš Krompholz z Nisy pod dozorom Václava z Prahy. V roku 1508 dokončil aj stavbu presbytéria. Tento rok sa považuje za rok ukončenia stavebných prác na dóme. Trvali viac ako 100 rokov. V ďalších rokoch bol dóm viackrát poškodený živelnými pohromami, ktoré podstatne narušili statiku stavby. Došlo k viacerým opravám, z ktorých najrozsiahlejšia bola v rokoch 1877-1896. Tá podstatne zmenila interiér a exteriér dómu so snahou vrátiť sa k pôvodnej päť loďovej koncepcii. Stavebný dozor pri prácach vykonával Franz Schmidt, projekčne ich pripravoval Imrich Steindl a stavbyvedúcimi boli architekt J. Weber a Fr. V. Frohde. Oprava zahŕňala odstránenie kaplnky sv. Jozefa, zmenu hviezdicových klenieb bočných lodí na sieťové a dotkla sa aj kamenných článkov výzdoby. V poslednej etape opravy bola pod severnou loďou vybudovaná krypta, ktorú realizoval arch. A. Andreeti na základe projektu prof. F. Schuleka. V roku 1906 do nej preniesli pozostatky Františka Rákocziho II. a jeho druhov z Turecka.
Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežička. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvárajú západné priečelie. Na západnom portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Ručník sv. Verony. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad sebou, okolo je ďalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety. Južný portál má dva vchody.
Urbanova veža
Urbanova veža v Košiciach slúžila ako zvonica dómu a bola postavená v 14. storočí. Zasvätená je sv. Urbanovi - patrónovi vinohradníkov. Veža vznikla renesančnou prestavbou pôvodnej gotickej veže (z prelomu 14. a 15. storočia), ktorú v roku 1628 dobudoval prešovský staviteľ Martin Lindtner. Zvon vážiaci 5 ton, odliaty v roku 1557, je dielom zvonolejára Františka Illenfelda. K ďalšej úprave veže došlo v roku 1775, keď ihlancovú strechu ukončili barokovou cibuľou s dnešným kovovým krížom. Veža vyhorela celkom trikrát a niekoľkokrát bola prestavovaná. Na jej obvod bola pristavená arkádová chodba a do múrov boli vsadené náhrobné kamene z dómu a z blízkeho stredovekého cintorína. Pôvodný zvon Urban, poškodený požiarom v roku 1966, poskladaný z úlomkov, je dnes vystavený pred vežou. Kópiu zvona odliali majstri vo Východoslovenských železiarňach a v septembri roku 1996 ho odovzdali mestu. Teraz je kópia zvona Urban zavesená v Urbanovej veži.
Stará radnica
Od konca 13. storočia stávali na tomto mieste dva bohaté meštianske domy. Jeden z nich vlastnil v druhej polovici 15. storočia významný košický rodák, kancelár kráľovstva a arcibiskup - Primas Uhorska, Juraj Szathmáry. Od začiatku 17. storočia tu stála Curia Civitatis - radnica mesta. Terajšia radničná budova bola postavená v rokoch 1779 - 1780, keď bol richtárom mesta Jozef Klestinszky. Barokovo-klasicistická stavba mestského palácového typu bola postavená podľa projektu Jána Langera. Fasáda je bohato členená pilastrami, hoci na dnešnej fasáde chýbajú sochy z antiky s bohatou balustrádou - dielo sochára Antona Krausa. Erb mesta je umiestnený v tympanóne. Trojdielny priechod je zaklenutý pruskými klenbami. Na poschodie vedie lomené schodište s kuželikovitou balustrádou a rokokovou kovanou bránou. Na odpočívadle je umiestnená pamätná tabuľa Juraja Szátmáriho z roku 1492. Na rohoch zábradlia sú dve kamenné plastiky anjelikov. Na klenbu schodišťa namaľoval významný maliar Erazmus Schrott alegóriu spravodlivosti (uhorského práva). Maľbu v zasadacej sieni nazval Apoteózou panovania Márie Terézie (v roku 1960 ju reštaurovala košická reštaurátorka M. Spoločníková). K príslušnosti službám mesta sa hlási aj existencia radničnej vinárne v suteréne objektu. V roku 1927 v zadnom trakte postavili kino Capitol (Slovan) a mestský úrad sa presťahoval do notárskej školy na Hviezdoslavovu ulicu. V rokoch 1928 - 1995 budova slúžila pre potreby knižnice, od roku 1989 pomenovanej verejná knižnica Jána Bocatia, podľa bývalého košického richtára a básnika. V roku 1996 sa knižnica presťahovala do nových prestorov na Hviezdoslavovej ulici. V tom istom roku začala aj rekonštrukcia budovy, po ktorej bude opäť sídlom mestského úradu - kancelárie primátora mesta Košice.
