K domu na Hlavnej č. 71 sa viaže legenda o žobrákovi (soška na štíte), ktorý ho postavil z nažobraných peňazí. Základy domu sú zo 14. storočia, upravovaný bol v rokoch 1720 a 1760. Alegorická maľba bola desaťročia ukrytá pod omietkou a odhalená v roku 1994. Dnes je to jedna z najkrajších fasád na Hlavnej ulici. Erb a pečať ako osobitný historický prameň najhodnovernejšie odrážajú v symbolickej skratke stupeň dosiahnutého rozvoja mesta. Stav hospodárskeho, kultúrneho, ale najmä právneho postavenia v nich vystupuje a najkoncentrovanejšom obraze. Najmä v prvopočiatkoch je tento obraz istou sebareflexiou, snahou vyjadriť svoju identitu formou, ktorá je všeobecne poznateľná, jasne odlíšiteľná, ľahko identifikovateľná a pritom vo svojom obsahu má Košice ako prvé mesto v Európe získalo v roku 1369 erbovú listinu.
Kaplnka sv. Michala
Pochádza pravdepodobne z prvej polovine 14. storočia a vždy bola príslušenstvom farského kostola. Bola vybudovaná ako cintorínska kaplnka uprostred cintorína vo vnútri mesta, ktorý sa rozprestieral od dómu na juh na niekdajšom ostrove, vytvorenom Čermeľským potokom - na mieste terajšieho parku na Hlavnej ulici. Kaplnka je zasvätená svätému Michalovi, sprievodcovi duší na druhý svet. Spodná stavba kaplnky slúžila ako ossarium - kostnica pre kostné pozostatky, vykopané pri prekopávke cintorína pre nové hroby. Vrchná stavba slúžila pre zádušné omše. K jej severnej strane bola v r. 1508 vystavaná bočná loď, ktorá pri jej obnove v r. 1902-1904 bola zbúraná. Pri tejto príležitosti sa do jej vonkajších stien zamurovalo 17 starých náhrobých kameňov z bývalého cintorína zo 14.-17. storočia, aby sa tak zachovali pred zničením. Jej vonkajšia výzdoba je gotická, vežička je založená na strešnej konštrukcii. Na oltári v kaplnke je znázornený patrón mŕtvych sv. Michal archanjel, ako premáha satana - draka. Po jej bokoch sú archanjeli Rafael a Gabriel. V interiéri je pekné kamenné tabernákulum, plastika "ecce homo " a zvyšky stredovekých nástenných malieb. Nad dverami do sakristie je umiestnený najstarší erb Košíc. Kaplnka slúžila v jednom období ako slovenský kostol, zatiaľ čo dóm bol kostolom nemeckým a maďarským.
Miklušova väznica
Miklušova väznica pozostáva z dvoch gotických meštianskych domov. Oba pochádzajú z prvej polovice 15. storočia, pričom nárožný dom čoskoro v druhej polovici toho istého storočia, zvýšili o poschodie. Pôvodne boli obytnými domami až do začiatku 17. storočia. Podľa nálezu bohatého keramického materiálu a predmetov zo zariadenia dielne nájdených pri vyprázdňovaní zasypaných pivničných priestorov možno usudzovať, že v časti budovy pracovala už od 16. storočia hrnčiarska dielňa. Začiatkom 17. storočia boli pravdepodobne oba domy spojené a stavebne prispôsobené pre mestskú väznicu s mučiarňou. Od roku 1872, keď nastala reorganizácia súdnictva a odčlenenie súdnej právomoci od mestskej rady, bola až do roku 1909 väznicou mestskej polície. O dva roky neskôr budovu ako sklad dostalo múzeum. Objekty dôkladne rekonštruovali až v rokoch 1940 - 1942. V priestoroch upravených pre expozičné účely Východoslovenské múzeum inštalovalo pamiatky viažúce sa k histórii mesta i k dejinám vlastnej budovy v expozícii "Košické storočia".
Košický hrad – Hradlová
Sú zvyšky zrúcaniny hradu, ktorý stál na vrchu Hradová severozápadne od Košíc. Po hrade nezostali veľké stopy. Zvyšky základov a obvodového muriva nasvedčujú tomu, že tu kedysi stál hrad, pod ktorým sa roku 1311 odohrala známa bitka pri Rozhanovciach
Opevnenie mesta
Výstavbou opevnenia mesta Košíc v rokoch okolo 1260 až 1290 vznikol vretenovitý typ mesta, ktoré bolo treba uzavrieť dvoma hlavnými bránami. „Horná brána" uzatvárala vchod do mesta na sever, „Dolná brána" na juh. Na západe bola vybudovaná tzv. „Hnilná brána", na východe „Maľovaná" a „Mlynská brána". Prvý hradbový pás bol hrubý asi 1,2 - 1,5 m, vysoký 6 - 8 m nad terénom. Postavený bol z lomového kameňa. Celková dĺžka bola asi 2 260 m. Predpokladá sa, že jeho súčasťou bolo okrem 5-6 brán asi 20 bášt. Vnútorný okruh hradieb pozostávajúci z hlavného obranného múru bol v 15. storočí opevnený deviatimi baštami. Boli pomenované podľa cechu, ktorý bol zodpovedný za ich obranu: bašta garbiarska, zámočnícka, debnárska, mäsiarska, kolesárska, hrnčiarska, povraznícka, obuvnícka a kováčska. Pred hlavným múrom postavili neskôr nižný parkan a vodné priekopy, do ktorých privádzali vodu z Čermeľa a Mlynského jarku. Za Žigmunda a Mateja Korvína postavili pred hlavnou priekopou vonkajší múr, ktorý bol nižší a opevnený vysunutými polkruhovými delostreleckými baštami. Výška múru bola asi 5 m nad terénom, hrúbka 0,8 - 1,0 m, dĺžka asi 2 355 m. Opevnenia mesta Košice silne poškodil požiar roku 1556. Keďže mestu hrozilo v 16. storočí turecké nebezpečie, rýchlo svoj hradobný systém opravilo a doplnilo. Vonkajší okruh spevnili ôsmimi viacuholníkovými bastiónmi, v ktorých umiestnili kanóny. Aj tento okruh postupne obohnali vodnou priekopou a začiatkom 17. storočia spevnili zemným valom s ďalšími bastiónovými plošinami na zachytávanie nepriateľských striel. V rokoch 1671 - 1677 vybudovali pod vedením cisárskeho inžiniera J. L. de Sichu pred Dolnou bránou päťramennú citadelu. Túto citadelu dal roku 1713 zbúrať Karol III. Jej posledné zvyšky odstránili pri predĺžení ťahu Hlavnej ulice smerom na juh. Ako sa výstavba mesta rozvíjala, hradby, brány, bašty a vodné priekopy sa postupne likvidovali. O ich pôvodnom stave hovoria dnes už len záznamy v archívnych dokumentoch, ako aj plány, kresby a veduty mesta Košíc od 16. storočia, uložené v muzeálnej expozícií mesta Košíc v Miklušovej väznici. Dodnes sa zachovali viditeľne časti hradových múrov na uliciach: Čajkovského, Hrnčiarskej, Podtatranského, Kováčskej, Starej baštovej, Štefánikovej, Gottwaldovej, Zbrojničnej, Baštovej, Hradbovej, Tajovského a Vrátnej. Časť hradobných múrov je použitá ako oplodnenie dvorov alebo je zabudovaná v murive domov, ktoré pozdejšie vybudovali popri hradbách. Medzi najzachovalejšie časti mestského opevnenia patria bašty, pochádzajúce z viacerých stavebných etáp.
