Pripomeňme, že v závere roka 1999, kedy dlh kulminoval, bola dlhová zaťaženosť mesta 2 miliardy 200 miliónov Sk. "O odkúpenie záväzkov mesta mali záujem niektoré inštitúcie. Takto získané zdroje mohli byť z ich strany použité na exekuovanie vecí, ktoré sú pre mesto z hľadiska budúcnosti strategické. To znamená rozvody tepla, výmenníkové stanice a podobne. Sú to teda väzby, ktoré sa týkajú budúcnosti tepla v meste. Vynaložili sme enormné úsilie nato, aby sa to nedostalo do cudzích rúk. Navrhli sme vláde, že v prípade, ak ona odkúpi emisiu obligácií, aby im mesto mohlo ručiť práve rozvodmi tepla a výmenníkovými stanicami. Tým by malo poistené, že by v žiadnom prípade na ne nikto nemohol siahnuť. Všetko závisí aj od toho, na ako dlho budú obligácie vydané, či na 10, alebo 15 rokov. Ešte neviem, na ako dlho to vláda schváli." Mesto naďalej pokračuje na obchode s mestskými lesmi. Je tu možnosť transformovať mestskú spoločnosť na akciovú, pričom by sa mesto stalo minoritným vlastníkom s podielom 34 percent. Majetok by sa kapitalizoval, vložil do spoločnosti a na trhu by sa ponúkli akcie na predaj. Zo získaných zdrojov by sa umorovali ďalšie dlhy mesta. "Znížili sme počet pracovníkov na magistráte o 38, čo je mzdová úspora na rok 4,3 milióna Sk. Prerozdelením nákladov medzi mestom a mestskými časťami sme znížili nápor na náš rozpočet o 56 miliónov Sk. Zvýšili sme príjem v kategórii nedaňových príjmov, hlavne v dôsledku spolupráce s mestskou časťou Košice - Šaca. Tým sme získali 40 miliónov Sk, ktoré používame na mestskú hromadnú dopravu. Predaj majetku mesta, ktorý sme učinili s bankovými inštitúciami v uplynulom roku, nám priniesol 108,6 milióna Sk. Vlastný predaj majetku bol v roku 2000 až 2001 v sume 573 miliónov Sk. Zriadenie spoločného podniku so zahraničnou účasťou Kosit a predaj spaľovne nám priniesol 200 miliónov Sk. Všade však treba rátať s daňou z prevodu nehnuteľností, o čo sa hodnota znižuje. Presun požiarneho zboru, ktorý bol iniciovaný zo strany mesta Košice a presúva sa od 1. 4. 2002 pod štát, prinesie úsporu mestskému rozpočtu ročne 30 až 45 miliónov korún. Cesty prvej triedy od 1. 1. 2003 prejdú pod správu Slovenskej republiky. Mesto riešilo dlhy voči Českej sporiteľni v spolupráci s PKB, pričom išlo o záväzok vo výške 3 milióny 949 tisíc dolárov, čo realizovali so skontom 49 percent. Credit Suisse First Boston realizovali so skontom 39 percent. Celková úspora dosahuje 235 miliónov Sk len na týchto dvoch finančných operáciách. 17. 1. 2002
HOSPODÁRSKO - EKONOMICKÉ INFORMÁCIE
Mesto Košice má silnú hospodársku základňu, ktorá vytvára pracovné príležitosti i pre obyvateľov okolitého regiónu. Najväčším zamestnávateľom je hutnícky závod U.S. Steel, kde pracuje vyše 15 tis. pracovníkov. Z celkového počtu evidovaných zamestnancov 89 tis. osôb, najväčší počet pracuje v odvetví priemyslu 30,2%. Silné zastúpenie má i sektor školstva 13,1% a dopravy 11,8%. Donedávna veľmi silné odvetvie stavebníctva sa na celkovej zamestnanosti podieľa len 5,8%-tami. Hospodársku základňu tvorí v súčasnosti 20 478 podnikateľských subjektov, ktoré vytvárajú vyše 9% hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky. V rámci týchto subjektov je cca 600 spoločností, ktoré podnikajú so zahraničnou majetkovou účasťou. Podľa druhu vlastníctva prevláda súkromný sektor, ktorý zamestnáva spolu 56,6% zo všetkých zamestnancov.
Celkové tržby priemyselnej produkcie v Košiciach v roku 2000 dosiahli hodnotu 58 mld. Sk a predstavovali takmer 84% zo všetkých tržieb. Na týchto tržbách sa najvýraznejšou mierou podieľali tržby spracovateľského priemyslu. Stavebná produkcia (podľa dodávateľských zmlúv) dosiahla hodnotu 4 545 mil. Sk a oproti predchádzajúcemu roku mierne narástla. Z dlhodobého hľadiska je však táto produkcia stále poddimenzovaná.
