Nízke Tatry vyhlásili za národný park NAPANT v r. 1978. Má rozlohu 81 095 ha a rozprestiera sa v strednej časti SR, presnejšie od Váhu na severe, po Hron na juhu a od Šturca na západe, po sedlo Besník na východe.
Nízke Tatry sa delia na východné a západné. Najvyšší vrch je Ďumbier = 2043 m. n. m. Hneď po ňom je Chopok = 2024 m. n. m. Najzápadnejšiu časť tvoria Starohorské vrchy a najvýchodnejšiu Predná hoľa = 1545 m. n. m.
Množstvo riek, ktoré v Nízkych Tatrách pramenia, zväčša odteká do významnejších tokov. Severné svahy odvodňuje sieť prítokov Čierneho Váhu a Váhu. Medzi významné toky zaradujeme Váh, Hron, Revúcu.
V Níz. Tatrách je chladné podnebie bohaté na zrážky. Medzi krasové javy, ktoré sa tu nachádzajú, môžeme zaradiť:
- Liptovskoteplický kras
- Sumiacky kras
- škrapy, ponory, vyvieračky
- Demänovský kras
- Demänovská jaskyňa slobody
- Mošnický kras
- Mošnická kvapľová jaskyňa dlhá 420 m
- Ludrovský kras
- Gotická, Medvedia, Dvojitá jaskyňa, jaskyňa Trosky.
Východná časť je chudobnejšia na rastlinstvo. Prevažnú časť Níz. Tatier pokrývajú lesy. Najväčšie plochy zaberá smrek. Na južných svahoch sa vyskytuje buk a na celom území je roztrúsený javor. Níz. Tatry sú jediným miestom na SR, kde žijú spolu všetky naše veľké šelmy: vlk, medveď a rys. Z vtákov tu možno nájsť hlucháňa, jariabku, sovy, ďatla, sýkorku, drozda. Žije tu aj los. Ojedinele sa vyskytuje aj vydra a vo vyšších pásmach aj kamzík a svišť.
Rekreačné strediská možno nájsť v Lip. Jáne - termál. kúpalisko, Donovaly, Jasná, Tále, Korytnici - kúpele, vo Važci - v okolí sa nachádza mnoho jaskýň, v Poprade, v Kráľovej Lehote, v Brezne. V Lip. Hrádku sa nachádza hrad a v Ľupčiansky zámok.
