Čína je jednou z najstarších civilizácií na svete a jej história trvá viac ako 7000 rokov. Číňania už dávno pred príchodom Európanov poznali rozsiahle časti Ázie. Miestne a krajinné popisy, zhromaždené čínskymi učencami v storočiach pred našim letopočtom (uložené vo viac ako 500 knihách), sú cennými dokladmi rozsiahlych znalostí terénu. Veľmi náročné cesty púšťami Ázie umožňoval Číňanom akýsi „ukazovateľ juhu”, predchodca kompasu.

V oblasti vedy a techniky Čína nadlho predstihla Európu. Patria jej tri významné vynálezy, ktoré starovek nepoznal a ktorých pôvod zostáva zahalený tajomstvom – kníhtlač, pušný prach a kompas. Okrem nich Číne vďačíme aj za porcelán, kormidlo, papier, uzdu, konský postroj, strmene, kušu, dáždnik, seizmograf, fúrik, techniku vrtov, prvé noviny v dejinách ľudstva a ďalšie.

Číňania vytvorili základy chémie a metalurgie, vybudovali obdivuhodné zavlažovacie systémy. Študovali škvrny na Slnku a vyrábali veľké množstvo ocele, z ktorej vyrábali pevné zbrane a súčasti poľnohospodárskych nástrojov. Objavili aj princíp helikoptéry a plynového balónu.

Využívali zdroje ropy, ktorú nazývali kamenným olejom alebo lakom a dokázali ju viesť podzemným keramickým potrubím do solivarov pod kotle, v ktorých sa odparovaním získavala soľ. Ropa postupne slúžila na mazanie, svietenie, výrobu tušu. Číňania mali vynikajúce výsledky v architektúre, stavbe námorných lodi, farmatológii, kartografii, lekárstve (akupunktúra), a iných prírodných vedách

Od čínskych autorov sa dostalo Európe najviac cestopisných správ, predovšetkým o Indii a okolitých krajinách. K 8. storočiu sa vzťahuje dielo Popis desiatich strán, predstavuje svojho druhu sprievodcu po krajinách juhovýchodnej Ázie. Z roku 1221 pochádza spis mnícha Čan Čuna z cesty do Samarkandu na Džingischánov dvor, v ktorom sú popisy krajín, rastlinstva, sídel a obyvateľstva navštívených krajín.

V stredovekej Číne existovali mnohozväzkové oficiálne popisy Zeme, ktoré zachytávali historické aj geografické údaje a boli vydávané vždy s nástupom novej dynastie. Počiatky kartografickej tvorby Číňanov siahajú do 3. storočia nášho letopočtu, keď bola zostavená prvá mapa Číny vôbec. Ku 14. storočiu sa vzťahujú 2 čínske mapy, a to mapa Číny a susedných krajín a mapa Afriky. Tieto geografické objavy a poznatky boli naďalej len málo využívané.

Tak ako je Čína jednou z najstarších civilizácií, tak aj čínština patrí k najstarším jazykom sveta. Čínsky jazyk má vyše 40 000 rôznych znakov. Odhaduje sa, že vzdelaní ľudia v súčasnosti používajú 6 – 8 000 znakov, na čítanie novín a časopisov je potrebné poznať 2 – 3 000 znakov.

Čína ma zo všetkých krajín najväčšiu variabilitu živočíšnych i rastlinných druhov. Domov tu majú vzácne druhy zvierat, napr. panda veľká, zlatá opica, biely jeleň, čínsky riečny delfín a iné. V Číne rastie viac ako 7 000 druhov drevín, z toho 2 800 druhov stromov, niektoré z nich sa inde nevyskytujú. Snaha o ochranu národných zoologických i botanických zdrojov viedla v Číne k vytvoreniu 793 prírodných rezervácií.

V minulosti sa čínska civilizácia uzatvárala pred okolitým svetom kvôli civilizačným výdobytkom. V súčasnosti sa svetu otvára najmä geografickými danosťami ako sú napr. Himaláje, rieka Jang-c’ Tiang, najväčšie mesto Šanghaj a Veľký čínsky múr.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Geografické prínosy čínskej civilizácie