Kanada je suverénny štát, ležiaci na severe severoamerického kontinentu. Na juhu hraničí s USA, na východe ju obmýva Atlantický oceán, na západe Tichý oceán a na severe Severný ľadový oceán. Je druhou najrozľahlejšou krajinou sveta a je najsevernejšie ležiacou krajinou sveta. Kanada ma veľmi rôznorodou topografiou. Na východe hornaté provincie majú nepravidelnú pobrežnú hranici v zálive St. Lawrence a Atlantického oceánu. Roviny St. Lawrence pokrývajú väčšinu južného Quebeku a Ontaria, a vo vnútrozemí pokrývajú väčšinu južní Manitoby a Sasketchwanu a väčšinu Alberty. Tieto plochy sú najviac kultivované a vhodne pre pestovanie, (väčšinou obilia). Tieto plochy sú oddelené lesnými porastami, ktoré začínajú od jazier Superior a Huron. Ďalej na západ bližšie k Pacifiku, väčšina BC, Youkon a časť zapadni Alberty sú pokryté paralelnými horskými vrcholmi vrátane Skalistých hôr. 2/3 krajiny zaberá neobývaná časť, ktorá sa rozprestiera od Hudsonovho zálivu popri rieke Sv. Vavrinca až po rieku Mackenzie, na západe Arktického pobrežia.
POČET OBYVATEĽOV: Okolo 30 miliónov. Z toho cca 10 mil. obyvateľov má anglický pôvod, cez 6 mil. je francúzskeho pôvodu, okolo 2 mil. sú Škóti, Íri tvoria komunitu cca 1,7 mil., Nemci 1,3 mil., pôvodného obyvateľstva - Indiánov je okolo 300 tisíc, ale žijú tu aj Eskimáci, okolo 17,0 tisíc. Zbytok tvoria ostatní prisťahovalci. Priemerný ročný prírastok cudzincov je okolo 160,0 tisíc.
V mestách žije okolo 70% obyvateľov, avšak medzi jednotlivými provinciami sú dosť veľké rozdiely. Napr. v takom Ontáriu žije v mestách okolo 80% obyvateľstva, oproti tomu na Ostrove Sv. Princa žije iba okolo 39%.
Najvyššia hora na pobreží je Mount Logan (6 050m), ktorá je na Yukone. Kanada má veľké množstvo jazier, veľkých a malých. Mimo veľkých jazier okolo Toronta je tu tiež ďalších 9 väčších jazier, ktoré sú viac ako 160 km dlhé, ďalej 35 jazier, ktoré sú viac ako 80 km dlhé. Ďalej sú tu 2 hlavné riečne systémy a to St. Lawrence a Mckenzie, ktoré dokopy merajú viac ako 3,058 km. Kanada je široká, vzdušnou čiarou od západného k východnému pobrežiu 5,500 km, s 300,000 km asfaltovými a 530,000 km neasfaltovanými diaľnicami. Kanada ma najväčšiu diaľnicu na svete "Trans-Canada Highway" ktorá je 7,775 km dlhá a spája západné pobrežie s východným.
Peňažná jednotka je kanadsky dolár, ktorý sa pohybuje v súčasnej dobe medzi 22-25 Sk za 1 dolár.
Kanada je federáciou desiatich provincií a troch teritórií. Kanada je parlamentnou monarchiou.
Hlavným mestom Kanady je Ottawa. Najväčšie mesto je Toronto s 3 893 046 obyvateľmi, 2. Montreal - 3 127 242, 3. Vancouver - 1 602 502. Má tu sídlo parlament, vláda aj generálna guvernérka, ktorá v Kanade zastupuje britskú kráľovnú, ktorá je formálnou hlavou štátu. Kanada je jedným zo 16 štátov Commonwealthu, ktoré uznávajú britskú kráľovnú za hlavu ich štátu.
Kanada je oficiálne dvojjazyčným štátom. Francúzština je väčšinovým jazykom v provincii Quebec a je značne rozšírená aj v provincii New Brunswick. Angličtina je väčšinovým jazykom všade inde okrem Nunavuta, kde väčšina obyvateľov hovorí jazykmi pôvodných obyvateľov Inuitov.
Kanada je multikultúrna krajina mnohých jazykov. Na federálnej úrovni sa od roku 1969 profiluje ako dvojjazyčná, úradné jazyky sú angličtina (materinský jazyk 59,7% obyvateľov) a francúzština (materinský jazyk 23,2% obyvateľov). Jeden z týchto jazykov ovláda 98,5% obyvateľov (len angličtinu 67,5%, len francúzštinu 13,3% a oba jazyky 17,7%). Angličtina je materinskou rečou väčšiny obyvateľov všetkých provincií s výnimkou Quebecu a vo dvoch z troch teritórií: Yukonu a Severozápadných teritóriách. (Poznámka: Pri pohľade do etnických štatistík je treba si uvedomiť, že fakt, že sa niekto hlási k francúzskej národnosti, ešte neznamená, že nutne má za materinský jazyk francúzštinu, u ďalších etník - Írov a Škótov sa takto nedá uvažovať už vôbec. Ako materinskú reč udáva angličtinu i veľká časť potomkov pôvodných obyvateľov.) Francúzština má najsilnejšiu pozíciu v Quebecu, kde je zároveň jediným oficiálnym jazykom. Quebec je tiež jedinou provinciou Kanady, v ktorej nemá angličtina žiadny oficiálny status a v ktorej sa väčšina obyvateľov anglicky nedohovorí. Okrem Québecu má francúzština silnú pozíciu v provincii New Brunswick, ktorý je jedinou provinciou, ktorá je rovnako ako celý štát dvojjazyčná. V Ontáriu je oficiálnym jazykom iba angličtina, francúzština má však polooficiálny status a je v úradnom styku používaná, podobne je na tom Manitoba. Britská Kolumbia nemá oficiálny jazyk, ale angličtina ním de facto je. Ostrov princa Eduarda a Newfoundland a Labrador majú za úradný jazyk vedenú iba angličtinu, na nižších úrovniach služieb sa však možno v rámci komunít dohovoriť rôzne. V Novom Škótsku je bežná angličtina, okrem toho majú významnú pozíciu francúzština, írčina a škótčina. Úradný jazyk nie je určený. V Alberte je jediným oficiálnym jazykom angličtina. V Yukone sú úradnými jazykmi angličtina a francúzština, vo zvyšných dvoch teritóriách sú ako úradné jazyky vedené okrem týchto dvoch ešte jazyky pôvodných obyvateľov (v Severozápadných teritóriách je ich 6, v Nunavute 2).