Počas pôsobenia Thurzovsko-fuggerovskej banskej spoločnosti na prelome 15. a 16. storočia dosiahol vývoz medi najväčší rozmach, ktorú neskôr dostal erár. Postupne vývoz medi poklesával, najmä cez Antverpy, kde ju z trhu vytláčala lacnejšia meď zo Škandinávie. Ložiská medi sa vyčerpávali a posledné bane uzavreli v roku 1888. V 16. storočí nastal v meste rozmach remesiel a obchodu. Napriek úpadku baníctva sa v meste darilo rozvinutej remeselnej výrobe. Vysokú úroveň si súčasne udržiavalo katolícke i evanjelické školstvo, ale aj kultúra a osveta. Na evanjelickom gymnáziu pôsobil polyhistor Matej Bel, jedna z najväčších osobností súvekého Uhorska.
Ručná remeselná výroba dosiahla vrchol v roku 1684, keď v meste pôsobili remeselníci vyše 50 výrobných odvetví - cechov. Najznámejšie a najpočetnejšie boli súkennícky, modrotlačiarsky, klobučnícky, stolársky, zlatnícky, prachársky (klobučníci, čižmári, krajčíri, mäsiari, gombičkári, tkáči a hrnčiari). Už pred 400 rokmi sa tu tlačili knihy, v 1577 vznikla v meste jedna z prvých tlačiarní na Slovensku. Banskobystrická textilka z 1725 patrí k začiatkom manufaktúr na Slovensku. V Banskej Bystrici si dlhé stáročia udržiavali vysokú úroveň cirkevné školstvo, kultúra a osveta.
Mesto sa v roku 1776 stalo sídlo rímskokatolíckeho biskupstva a koncom 18. storočia sídlom Zvolenskej župy. Postupne sa stalo jedným z centier slovenského národného života, školstva a kultúry. Ku koncu 2. svetovej vojny v roku 1944 počas Slovenského národného povstania bola jeho politickým, vojenským a administratívnym centrom. V meste vysielal Slobodný slovenský vysielač.
Nesmierne škody na architektúre mesta spôsobil pustošivý požiar v roku 1761, ktorý zničil viac ako 200 domov Požiar zničil veľkú časť mesta, poškodil radnicu, hodinovú vežu, kostoly, meštianske domy, dokonca vo zvonici sa roztopilo 5 zvonov a vo svojej dobre patril k najväčším v Európe.
V druhej polovici 19. stor. sa Banská Bystrica stala centrom národného života Slovákov. Z katolíckeho gymnázia, kde vyučovali poprední slovenskí a českí pedagógovia, šírilo sa vzdelávania v slovenskom jazyku. Na pôde mesta pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu, predovšetkým katolícky biskup Štefan Moyses, prvý predseda Matice slovenskej, a jej prvý podpredseda Karol Kuzmány, superintendant evanjelickej cirkvi a spisovateľ.
Medzi dvomi svetovými vojnami Banská Bystrica mala povesť jedného z najkrajších československých miest. Strategická poloha a vhodné zázemie predurčili mesto k významnej úlohe. Stala sa politickým a vojenským strediskom Slovenského Národného Povstania, ktoré bolo vyhlásené 29. augusta 1944 tu bolo Mesto oslobodili vojská sovietskej a rumunskej armády 25: marca 1945. Symbolom tohto obdobia je pamätník SNP s veľmi neobvyklým architektonickým vzhľadom.
Z malého mestečka vyrástlo od skončenia druhej svetovej vojny mesto ako ho poznáme dnes, s bohatým školským, kultúrnym, bankovým, finančným, turistickým a športovým zázemím. Založením Univerzity Mateja Bola v roku 1992 sa Banská Bystrica stáva univerzitným mestom s ôsmimi fakultami.
Po vojne sa mesto ako sídlo kraja značne rozrástlo, počet obyvateľov vzrástol šesťnásobne a Banská Bystrica sa stala administratívnym, kultúrnym, školským a spoločenským centrom stredoslovenského regiónu. Je sídlom Kancelárie prezidenta SR. Z hľadiska ekonomického zázemia sa mimoriadne perspektívnym odvetvím javí bankovníctvo a finančníctvo, stále dynamickejšie sa rozvíja cestovný ruch a výstavníctvo.
Vďaka výhodnej svojej polohe, bohatej histórii a mnohým stredovekým pozostatkom, a veľkým spektrom možností, ktoré mesto ponúka pre turizmus a zimné športy sa je Banská Bystrica jedným z najdôležitejších a najkrajších baníckych miest na Slovensku a významným turistickým centrom Slovenska.
HISTORICKÉ A KULTÚRNE PAMÄTIHODNOSTI
Z 263 objektov v meste návštevníkov určite upúta hradný areál z 13.-15. storočia. Jadro Banskej Bystrice je historické dedičstvo a bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu a hradná oblasť za národnú kultúrnu pamiatku.
NÁMESTIE SNP
Toto námestie patrí k najkrajším na Slovensku, pred vznikom samostatného Slovenska patrilo k takým v celom Česko-Slovensku. Je to perla Stredoveku, pôsobivé jadro pešej zóny mesta, ktorá pokračuje celou Dolnou ulicou. S desiatkami kaviarničiek rozložených pod farebnými slnečníkmi na chodníkoch, s renovovanými historickými domami – čo dom, to pamiatka na slávne časy mesta. Toto námestie najmä v lete keď sa šerí a zapaľujú sa štýlové lampy mestského osvetlenia, pripomína bizarnú kulisu obrovského divadelného javiska, na ktorom práve prebieha stredoveká hra. Dodnes nám rezonujú slová rakúskeho horolezca svetového formátu Wolfganga Nirza, bývalého riaditeľa Osterreich Werbung pre Slovensko, keď prišiel na Námestie SNP v Banskej Bystrici: „To je krása... ako v našom Innsbrucku!“.... Veľa slov by bolo treba na opísanie histórie každého domu tohto srdca mesta.
Dominantou Námestia SNP okrem Hodinovej veže sú socha Panny Márie – Mariánsky morový stĺp zo zač. 18. stor. a Pomník padlých vojakov Červenej armády.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Banská Bystrica
Dátum pridania: | 12.05.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | kabaka123 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 154 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 12.3 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 20m 30s |
Pomalé čítanie: | 30m 45s |
Zdroje: Prospekty, brožúrky, informačné a propagečné letáky a informácie z vlastných skúseností, Cestovateľ č. 7 z roku 2001, Cestovateľ č. 9 z roku 2003, , Telefónny zoznam z roku 2003/2004
Podobné referáty
Banská Bystrica | SOŠ | 2.9280 | 1098 slov | |
Banská Bystrica | SOŠ | 2.9749 | 583 slov | |
Banská Bystrica | SOŠ | 3.0450 | 445 slov | |
Banská Bystrica | SOŠ | 2.9444 | 1143 slov | |
Banská Bystrica | GYM | 2.9792 | 1327 slov | |
Banská Bystrica | ZŠ | 2.9723 | 277 slov | |
Banská Bystrica | ZŠ | 2.9150 | 2808 slov | |
Banská Bystrica | ZŠ | 2.9598 | 270 slov | |
Banská Bystrica | GYM | 2.9853 | 592 slov |