Tento rímsko-katolícky kostol (nazývaný aj farský alebo nemecký) je najstaršou kultúrnohistorickou pamiatkou na území mesta a prešiel viacerými stavebnými úpravami. Pôvodne románsky, s neskorogotickou a neskorobarokovou úpravou. Opevnenie okolo tohto kostola sa spomína už v roku 1442. Kostol bol postavený okolo roku 1255. Na jeho južnej strane pristavili v roku 1473 kaplnky sv. Ondreja, Tela Kristovho, a v roku 1480 kaplnku sv. Jána Krstiteľa.
Na severnej strane prestavali v roku 1478 bočnú loď baziliky na gotickú kaplnku sv. Barbory s neskorogotickým oltárom sv. Barbory od Majstra Pavla z Levoče. kt. ho dokončil v roku 1475 ( patrónky baníkov). Oltár tvoria viaceré sochárske diela a tabuľové maľby, diela Majstra Pavla z Levoče Podunajského majstra. Je to pomerne najzachovalejšia je severná časť hradného areálu s opevnením. Na južnej kaplnke je gotický triptych z konca 15. stor. s Máriou Magdalénou. Obdivuhodné sú najmä: krstiteľnica majstra Jodoka z r. 1475, sochárske dielo Hora olivová zo 16. Stor. (alebo Olivová hora) na vonkajšej časti kostola, plastika sv. Ondreja, reliéf Zvestovania.
KOSTOL SV. KRÍŽA
Po veľkom požiari v roku 1782 ho obnovili, súčasný vzhľad dostal v 19. storočí. Rímsko katolícky kostol sv. Kríža, (nazývaný aj Slovenský) pozostáva z pôvodnej kaplnky sv. Michala z r. 1406, ku ktorej v r. 1561 pristavili loď predsieň. Na hlavnom oltári sú dve plastiky – Panny Márie a Márie Magdalény, od sochára Vavrinca Dunajského. tú tu tiež kamenná renesančná krstiteľnica z r. 1652, dva barokové epitafy...
MATEJOV DOM
Najstaršou svetskou pamiatkou je päťpodlažný neskorogotický objekt Matejovho domu s kamenným portálom, konzolovým balkónom tiež z kameňa, s reliéfmi erbu kráľa Mateja, mestským znakom a letopočtom 1479. Budova je vstavaná do Baníckej bašty .Na fasáde je reliéfny erb kráľa Mateja Korvína (1440 – 1490) s datovaním 1479 a mestský erb. Od konca 19. stor. slúži budova na účely múzea. Popri Matejovom dome sa vstupuje cez tepanú bránu do cintorína, kde našli posledný odpočinok viacerí významní dejatelia a spisovatelia Slovenska.
BARBAKAN S VEŽOU
Barbakan je vstupná časť do hradného komplexu dokončeného v roku 1512. Do hradného areálu sa pôvodne vchádzalo po padacom moste nad umelo vybudovanou vodnou priekopou dvoma kamennými portálmi pre povozy a chodcov. Vo veži sú tri zvony, najväčší váži 99 metrákov .V 15. stor. k tejto časti pristavili budovu, kde býval veliteľ hradu s drábmi, a vežou. Na jeseň tu ponúkajú svoje výrobky ľudoví remeselníci v rámci tradičného Radvanského jarmoku. Malebné Námestie Slovenského národného povstania obkolesené renesančnými budovami je živým centrom mesta.
PRETÓRIUM – RADNICA
Budova bývalej radnice zo začiatku 16. storočia, s gotickými, renesačnými a barokovými prvkami Sídlila v nej mestská správa. Dnes je tu galéria s pravidelnými výstavami výtvarných diel počas celého roka..
DOLNÁ ULICA
Dolná ulica je skvostom historickej architektúry, budovaným od 14. stor., ale aj originálnym oddychovým miestom početných návštevníkov mesta s bohatými ponukami priamo na chodníkoch. Na dome č. 8 je nápis Benedictio Domini divites Facit 1610 (Požehnanie Pánovo robí ľudí bohatými.) V tomto dome bol na sneme v r. 1620 zvolený za uhorského kráľa Gabriel Bethlen, sedmohradské odbojné knieža. Na konci skvostu mesta, Dolnej ulice, upúta rímsko katolícky kostol sv. Alžbety. Postavili v roku 1303 ako súčasť mestského špitálu (nazývaný aj špitálsky) pre chorých a nevládnych baníkov. Malý jednoloďový gotický kostolík vyhorel v roku 1605, zachovala sa z neho iba terajšia kaplnka sv. Anny a severný múr lode. Viackrát ho prestavovali, v roku 1750 dostal barokový vzhľad, zmenený neskôr na neogotickú podobu. V roku 1877 ho rozšírili v novogotickom slohu. Je zaujímavosťou, že v kostole sa nachádza obraz sv. Alžbety od tajovského rodáka a známeho vynálezcu v bezdrôtovej telegrafii. Oltárny obraz sv. Alžbety je dielom Jozefa Murgaša (1864 – 1929), rímskokatolíckeho kňaza, vynálezcu a priekopníka rádiotelegrafie.
HORNÁ STRIEBORNÁ
Dom č. 21 navštívil v r. 1842 arciknieža Jozef s manželkou, o kúsok ďalej je najväčší mestský park. Na konci Národnej ulice je budova hotela, reštaurácie, kaviarne, baru i opery. Na druhej strane pri malej železničnej stanici, stojí baroková kaplnka sv. Jána Nepomuckého z r. 1760. Popri nej možno serpentínovými chodníkmi vystúpiť na vrchol hory Urpín, symbolu mesta, ktorá patrila v prvej pol. 20. stor. k najvyhľadávanejším rekreačným miestom Banskobystričanov. Je tu i baroková kalvária zo 17. stor., s kostolíkom a kaplnkami. Z Urpína je pekná prechádzka na Vartovku, v čase protitureckých bojov strážne miesto, dnes je tu hvezdáreň, otvorená aj pre návštevníkov.