referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Miloslav
Piatok, 3. júla 2020
Dezertifikácia a vznik púšte
Dátum pridania: 27.05.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kerka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 646
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 1.8
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 3m 0s
Pomalé čítanie: 4m 30s
 
Dezertifikácia je proces rozširovania, postupu púští. Púštne oblasti zaberajú v súčasnej dobe asi 1/8 povrchu súše. Najväčší podiel púští, až 75% územia, majú v Austrálii. Európa ako jediný kontinent nemá veľké púšte. Rozsah púští každý rok narastá asi o 60 000 km2.

Oblasti, kde sa tento jav najviac vyskytuje, sú napr: severovýchodná Brazília, India, Etiópia, Somálsko, Mauretánia, Mali, Nigéria, Horná Volta...atď. Sahara s rozlohou 9 000 000 km2 je najväčšou púšťou na Zemi. Rozkladá sa na území 11 krajín, zaberá štvrtinu africkej pevniny. Má výrazne suché a horúce tropické podnebie, za rok tu spadne priemerne iba 20 mm zrážok, v niektorých oblastiach Sahary nezaprší aj 8 rokov. Púšť sa za dva dni zväčší asi o 100 km2.


Príčiny dezertifikácie

Napríklad rozsiahle pestovanie podzemnice v afrických štátoch sa nemalou mierou podieľa na dezertifikácii. Pestovanie podzemnice totiž v pôde znižuje množstvo humusu, ktorý udržuje pôdu plnú živín. Bez humusu pôda stráca vlhkosť a živiny a mení sa na púšť. Aj chovanie dobytka (tiež sa to týka hlavne afrických štátov) si vyberá svoje dane. V období najväčšieho dopytu po hovädzine africké štáty rozšírili chov, aby predajom zlepšili svoju ekonomickú situáciu. No zvieratá potrebovali veľa vody, a tak sa vodné zdroje zmenšovali, až napokon i spolu so zeleňou úplne vymizli. Ďalším dôvodom vznikania púští sú obdobia sucha, mesiace bez dažďov, kedy rastliny nemajú dostatok vlahy. Ak sú navyše spásané, spaľované, či inak likvidované neprimerane rýchlo, nestíha u nich prebehnúť proces reprodukcie.

...spôsobujú to kultivačné zásahy, odlesňovanie, spásanie a slabé zavlažovanie. Preľudnenie má za následok ničenie posledných stromov, spásanie rastlinstva zabraňuje rastu novým rastlinám. Bez stromov poskytujúcich tieň pôdy vysychajú ešte viac a vietor môže bez zábran erodovať vrchné pôdne horizonty.

...príčiny dezertifikácie – príliš suchá klíma, nesprávne obrábanie pôdy, nadmerné spásanie, nadmerný výrub stromov.

Nadmerná pastva bola jedným z faktorov vzniku Saharskej púšte. Oblasť Blízkeho východu sa zmenila v stredoveku na púšť vďaka zavlažovaniam a následnému zasoľovaniu pôd, voda sa intenzívne vyparovala, minerálne látky rozpustné vo vode zostávali v pôde.


Vznik a typy púští

Klesajúci vzduch sa postupne ohrieva a absorbuje vlhko. Tak vznikajú suché oblasti ako Sahara, kde je cez celý rok vysoký tlak vzduchu. Vetry z týchto oblastí fúkajú preč a vysoký tlak vzduchu bráni vlhkým vetrom od oceánov preniknúť až do púšte.
Ďalší typ púšti vzniká v oblastiach zrážkového tieňa, ktoré sú zakryté horskými hrebeňmi alebo rozsiahlými zemskými pásmi pred mrakmi, prinášajúce vlahu.

Tretí typ púšte vzniká poblíž pobrežia, kde sú vetry ochladzované studeným oceánskym prúdením. Vetry prídu o väčšinu svojej vlahy nad morom, a keď sa dostanú na pevninu, vzduch sa ohrieva a odoberá vlhkosť.

ÚDOLIE SMRTI je najsuchšia a najnehostinnejšia americká púšť.
PÚŠŤ ATACAMA leží v severnej časti Chile. Je to najvyprahnutejšia púšť na svete.
PÚŠTE V ÁZII ( Púštne rekordy )
PÚŠŤ GOBI prechádza územím Číny a Mongolska. Na tejto nekonečnej plošine sa preháňajú silné vetry. Miesta sú v lete horúce ( 47°) , v zime zamŕzajú ( -30°).
KARAKUM má kamenistý a piesočnatý povrch. Je to najmrazivejšia púšť.
TAKLAMAKAN ,, púšť, z ktorej niet návratu", je najväčšou púšťou v Číne.
PÚŠŤ DACHT – E – LUT v Iráne patrí k najsuchším na svete.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.