1230 Z tohoto roku sa zachovala prvá známa písomná zmienka o osade - meste Košice, podľa ľubinskej listiny, ktorá informuje o kúpe pozemkov Košičanmi. Na základe tohoto záznamu si aj mesto pripomína svoje výročia.
1230 Písomný záznam Jágerskej kapituly informuje o predaji pozemkov synom košického kňaza. Keďže záznam Košice neoznačuje ako possessio, ale termínom villa osada - mesto. Na jeho mieste sa už pravdepodobne nachádzal kostol, historici sa domnievajú, že kostol sv. Mikuláša.
1235 - 1270 Košice patrili pod vládu ďalšieho kráľa z rodu Arpádovcov, ktorým bol Belo IV. O jeho početných aktivitách nachádzame aj záznamy z okolia Košíc, napríklad z Čane, Turnianskeho hradu, Šebastoviec, Myslavy, zmienky o ňom sa nachádzajú aj v Korabinského lexikóne.
1241 Začali boje po útoku Tatárov, ktorí útočili v celom okolí. Zmienku o ich činoch nájdeme v terajšom okrese Košice-okolie v meste Jasov.
13. apríl 1249 Kráľ Belo IV. sa snaží o opätovné osídlenie zeme vyplienenej po tatárskych vpádoch. Daroval pozemky hosťom zo Sene, ako aj privilégia, čo dovtedy užívali len hostia Košíc.
pravdepodobne okolo 1250 Kaplnka sv. Michala už bola dostavaná. Tento údaj však spochybňuje viacero renomovaných historikov, ktorí sa nazdávajú, že tomu takto bolo až v druhej polovici 14. storočia.
1260 Výstavba kostola sv. Mikuláša, ktorý sa nachádzal na mieste terajšieho Seminárneho kostola
1250 - 1270 Výstavba pôvodného chrámu sv. Alžbety. Tento jednoloďový kostol sa však nezachoval a stál na mieste terajšieho Dómu sv. Alžbety. Svätyňa pôvodného kostola mala 11.5 x 10.25m a jeho hlavná loď 27.8 x 14m. Technické údaje o pôvodnom kostole sú známe z rekonštruckie dómu z 19. storočia.
1267 Podľa listiny Štefana V. boli pozemky Horných Košíc darované hosťom z Košíc Samphlebenovi a Oblovi. Záznam o tom nájdete aj v histórii obce Haniska.

1270 - 1272 Uhorský kráľ Štefan V. z dynastie Arpádovcov sa ujal vlády. Zmienku o jeho činnosti nájdete aj v záznamoch z tejašieho okresu Košice-okolie v histórii panstva Ploské.
okolo roku 1270 Počiatky mestskej fortifikácie.
1272 - 1290 Na uhorský kráľovský trón nastúpil Ladislav IV. z dynastie Arpádovcov. O jeho činoch sa dočítate aj v histórii viacerých obcí terajšieho okresu Košice-okolie, napr. Paňovce, Olšovany, Perín
1281 Prvýkrát sú Košice označené termínom civitas namiesto villa, čiže obec. Z tohoto roku pochádza aj najstaršia známa mestská pečať s vyobrazením sv. Alžbety.
1283 V Košiciach stál kostol sv. Alžbety, nemocnica pre chudobných, rodina Peréniovcov nechala stavať pre konventuálov svätého Františka františkánsky kostol s kláštorom.
1290 - 14. január 1301 Na trón nastúpil uhorský kráľ Ondrej III., posledný panovník z dynastie Arpádovcov.
okolo 1290 Mestské hradby už obkolesovali a chránili Košice. Opevnená plocha mala 21 hektárov, mesto ako celok 57 hektárov.
1290 Košice získali cirkevnú autonómiu. Toto privilégium potvrdzuje listina jágerského biskupa Ondreja. Okrem toho mesto získalo aj výsady s autonómiou v práve, súdnictve a užívaní fortifikácie.
1303 - 1311 Vojna Košíc s rodom Omodejovcov. Košice sa vojensky i politicky pridali na stranu kráľa Ladislava V. bojujúceho o trón s Karolom Róbertom . Neúspešne tiahli na hrad Amadevár veľmoža Abu Omodeja. V tom čase tam bol ukrytý kráľ Karol Róbert z rodu Anjou.

1303 Prvá písomá zmienka o v súčasnosti najstaršom kostole v Košiciach - Dominikánskom kostole
1304 Pravdepodobne neúspešný vojenský útok Abovcov proti Košiciam.
1307 Kožušnícky cech získal priviélgium richtára, prísažných a celého mesta Košice. Ide o najstaršiu cechovú listinu v Uhorsku, ale viacerí historici jej hodnovernosť spochybňujú. Košice majú vlastnú menu - košické mince. Zmena postoja mesta v otázke uznania panovníka. Košice politicky, vojensky i hospodársky podporujú kráľa Karola z Anjou. Prvý známy Košický richtár - Arnold.
1347 Ľudovít I. povýšil košice na druhé miesto v hierarchii uhorských kráľovských miest za sídelným mestom Budín.
7. mája 1369 Vystavenie erbovej listiny, ktorá predstavuje prvý mestský armáles v Európe.
13. apríla 1556 zachvátil Košice obrovský požiar. Popolom ľahli kostoly, kláštory, radnica, mestské brány, bašty, drevené časti vnútorného opevnenia, vonkajšie palisády, obranné zariadenia, ako aj celé ulice v južnej a západnej časti mesta. Mestská rada bola nútená poprosiť panovníka o oslobodenie od daní a poplatkov na 8 rokov.

1600-1799 [upraviť]1657 Založenie prvej Košickej univerzity. Potvrdená zlatou bulou Leopolda I. v roku 1660. Prví absolventi v roku 1661. Univerzita mala tri fakulty: fakultu jazykov, filozofie a teológie.

Dňa 22. augusta 1674 vypukol na Mäsiarskej ulici oheň, ktorý v priebehu štyroch hodín zničil 250 domov. Požiar zachvátil aj strechu skladu pušného prachu, kde bolo uskladnených 150 ton pušného prachu a iného streliva. Výbuchom skladu bol zničený sklad potravín v dominikánskom kostole, kde bolo tisíc meríc obilia a veľké zásoby iných potravín.

1938-1945
2. november 1938 - viedenská arbitráž - Košice sa stali súčasťou horthyovského Maďarska
10. november 1938 - vstup maďarských okupačných vojsk do mesta na čele s Miklósom Horthym de Nagybánya
26. jún 1941 o 13.00 hod. - zinscenované bombardovanie mesta - 31 mŕtvych
15. máj 1944 - Prvá deportácia Židov z Košíc
19. január 1945 - 237. a 318. strelecká divízia 18. armády II. ukrajinského frontu oslobodila Košice
21. február 1945 - Košice sú až do 21. apríla dočasným sídlom prezidenta (Jakabov palác), dočasnej vlády a Slovenskej národnej rady
5. apríl 1945 - vyhlásenie Košického vládneho programu