Košice

Košice

Krajina Slovensko
Kraj Košický
Región Abov (Košice a okolie)
Okres Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV

Rieka Hornád

Nadmorská výška 208 m n. m.
Súradnice 48°43′12″S 21°15′29″V / 48.72, 21.25806

Rozloha 242,768069 km² (24 277 ha)

Obyvateľstvo 234 237 (31. 12. 2006)
Hustota 965 /km²

Prvá písomná zmienka 1230
Primátor Ing. František Knapík (KDH, SDKÚ - DS, SMK - MKP)

Časové pásmo SEČ (UTC+1)
- letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 040 00
Telefónna predvoľba +421-55
Kód 599981
EČV KE

Webová stránka: http://www.kosice.sk


Košice sú centrom celého východného Slovenska a sídlom Košického kraja a regionálnej samosprávy (Košický samosprávny kraj). Sú významným centrom politického, kultúrneho a cirkevného života, sídlom gréckokatolíckeho apoštolského exarchátu, rímskokatolíckeho biskupstva (Košická diecéza), od roku 1995 arcibiskupstva - Košicko-rožňavsko-spišská arcidiecéza a sídlom metropolitu, viacerých univerzít, Ústavného súdu SR a centrom rómskej menšiny na Slovensku. Najväčšiu menšinu na území mesta tvorí maďarská menšina s podielom 3,78 % (podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001).

Mesto hrá dôležitú rolu v dopravnom prepojení východ-západ, kde tvorí spojnicu medzi Západnou a Strednou Európou a Ukrajinou s Ruskom. Má medzinárodné letisko a spojenie s východnou Európou prostredníctvom širokorozchodnej trate.


Polohopis a prírodné pomery

Ležia vo východnej časti Slovenska v Košickom kraji, v blízkosti hraníc s Maďarskom (20 km), Ukrajinou (80 km) a Poľskom (90 km) na križovatke historických obchodných ciest. Od hlavného mesta Bratislavy sú vzdialené asi 400 km, od mesta Prešov 36 km.

Mesto sa nachádza v Košickej kotline na oboch brehoch rieky Hornád. Na západe a severo-západe je ohraničené výbežkami pohoria Slovenské rudohorie - masív Čiernej hory. Z východu ich obklopuje hradba Slanských vrchov.

Z geologického hľadiska tu dominuje paleogén a riečne sedimenty. Z nerastného bohatstva sú v severozápadnej časti mesta v masíve Bankov významensjšie zásoby magnezitu, ktoré sa do 90. rokov 20. storočia ťažili a spracovávali v košickej magnezitke. Centrum mesta leží v nadmorskej výške 208 metrov, najvyšším bodom mesta je vrch Hradová - 466,1 m n.m., ktorý patrí do masívu Čiernej hory.

Podnebie Košíc je mierne teplé s priemernými teplotami -3 °C v januári a 19 °C v júli.
Podnebie a počasie

Košice-letisko 2001 2002 2003
Mesiac Mesačné priemery Úhrny zrážok Mesačné priemery Úhrny zrážok Mesačné priemery Úhrny zrážok
Január -0,2 °C 20,2 mm -2,2 °C 2,7 mm -3,8 °C 5,1 mm
Február 1,1 °C 3,3 mm 2,8 °C 3,9 mm -3,2 °C 11,7 mm
Marec 5,5 °C 14,2 mm 5,8 °C 5,4 mm 3,3 °C 3,0 mm
Apríl 10,0 °C 18,5 mm 10,5 °C 12,8 mm 9,4 °C 17,2 mm
Máj 16,4 °C 11,8 mm 17,9 °C 24,5 mm 18,3 °C 13,1 mm
Jún 17,1 °C 14,9 mm 19,4 °C 35,3 mm 20,6 °C 15,0 mm
Júl 20,5 °C 14,5 mm 22,2 °C 41,4 mm 21,3 °C 20,1 mm
August 20,8 °C 11,5 mm 20,4 °C 41,0 mm 21,6 °C 38,8 mm
September 13,3 °C 9,3 mm 14,2 °C 23,2 mm 14,7 °C 34,0 mm
Október 11,6 °C 7,9 mm 7,8 °C 23,0 mm 6,8 °C 23,4 mm
November 2,0 °C 23,7 mm 5,3 °C 6,9 mm 5,8 °C 7,4 mm
December -4,9 °C 3,7 mm -3,3 °C 7,6 mm -0,8 °C 6,7 mm

Absolútne maximum: 38,5°C (20. júl 2007)
Absolútne minimum: -30,5°C (16. február 1940)


Vodné toky

Mesto patrí do povodia Hornádu a Bodrogu a východnou časťou mesta rieka Hornád aj preteká. Východo-západným smerom je to Myslavský potok a severo-západný potok Črmeľ. Oba sú pravostrannými prítokmi Hornádu. Mestskou časťou Šaca v západnej časti mesta tečie zo severu na juh Ida. Južne od Košíc sa do Hornádu vlievajú ľavostranné prítoky Torysa a Olšava. Ochranu pred povodňami zabezpečuje pre mesto priehrada na Hornáde Ružín I a Ružín II.


Vodné plochy a jazerá

Vodné pomery mesta neboli priaznivé pre vytvorenie prírodných vodných plôch. V intraviláne mesta a v jeho okolí sa nachádzajú umelé vodné nádrže na rieke Hornád, Ida, viaceré bagrové, resp. štrkové jazerá (štrkovisko) a rybníky. Pozdĺž Hornádu v južnej časti sú zachované slepé ramená.

jazero Jazero
Seligovo Jazero
Čanianske jazerá
vodná nádrž Bukovec
vodná nádrž Pod Bukovcom


Dejiny

1100 - 1599
okolo 1150 Za vlády uhorského kráľa Gejzu II. bolo na kráľov podnet založené nižšie spomínané opátstvo v Krásnej.
1143 Benediktínske opátstvo v Krásnej n/Hornádom pri Košiciach zasvätené P. Márii, vysvätil jágerský biskup Martýrius. Miesto, kde sa kláštor nachádzal, má však oveľa hlbšie historické korene. Na jeho mieste sa predtým nachádzalo staré slovanské sídlisko, pravdepodobne z 9. - 11. storočia. Potom sa na tomto mieste nachádzal jednoloďový románsky kostolík, datovaný do 11. storočia a prestavaný v prvej polovici 12. storočia. Benediktíni vystavali kláštor s trojloďovou románskou bazilikou s dvomi vežami. Bazilika pravdepodobne slúžila aj miestnym obyvateľom. Kláštorné opátstvo v Krásnej n/Hornádom zaniklo pred rokom 1590, pretože podľa písomných prameňov bolo v tomto čase už v rozvalinách.
1162 - 1173 Košice patrili pod vládu uhorského kráľa Štefana III. z dynastie Arpádovcov.
1173 - 1196 Vládu prevzal uhorský kráľ Belo III., rovnako z dynastie Arpádovcov
1205 - 1235 Vláda dynastie Arpádovcov pokračovala kráľom Ondrejom II.
1216 Písomné pramene z neskôr napísanej Spišskej kroniky prinášajú zmienku o kláštore v Košiciach, ktorý tu stál už v roku 1216.
1230 Z tohoto roku sa zachovala prvá známa písomná zmienka o osade - meste Košice, podľa ľubinskej listiny, ktorá informuje o kúpe pozemkov Košičanmi. Na základe tohoto záznamu si aj mesto pripomína svoje výročia.
1230 Písomný záznam Jágerskej kapituly informuje o predaji pozemkov synom košického kňaza. Keďže záznam Košice neoznačuje ako possessio, ale termínom villa osada - mesto. Na jeho mieste sa už pravdepodobne nachádzal kostol, historici sa domnievajú, že kostol sv. Mikuláša.
1235 - 1270 Košice patrili pod vládu ďalšieho kráľa z rodu Arpádovcov, ktorým bol Belo IV. O jeho početných aktivitách nachádzame aj záznamy z okolia Košíc, napríklad z Čane, Turnianskeho hradu, Šebastoviec, Myslavy, zmienky o ňom sa nachádzajú aj v Korabinského lexikóne.
1241 Začali boje po útoku Tatárov, ktorí útočili v celom okolí. Zmienku o ich činoch nájdeme v terajšom okrese Košice-okolie v meste Jasov.
13. apríl 1249 Kráľ Belo IV. sa snaží o opätovné osídlenie zeme vyplienenej po tatárskych vpádoch. Daroval pozemky hosťom zo Sene, ako aj privilégia, čo dovtedy užívali len hostia Košíc.
pravdepodobne okolo 1250 Kaplnka sv. Michala už bola dostavaná. Tento údaj však spochybňuje viacero renomovaných historikov, ktorí sa nazdávajú, že tomu takto bolo až v druhej polovici 14. storočia.
1260 Výstavba kostola sv. Mikuláša, ktorý sa nachádzal na mieste terajšieho Seminárneho kostola
1250 - 1270 Výstavba pôvodného chrámu sv. Alžbety. Tento jednoloďový kostol sa však nezachoval a stál na mieste terajšieho Dómu sv. Alžbety. Svätyňa pôvodného kostola mala 11.5 x 10.25m a jeho hlavná loď 27.8 x 14m. Technické údaje o pôvodnom kostole sú známe z rekonštruckie dómu z 19. storočia.
1267 Podľa listiny Štefana V. boli pozemky Horných Košíc darované hosťom z Košíc Samphlebenovi a Oblovi. Záznam o tom nájdete aj v histórii obce Haniska.

1270 - 1272 Uhorský kráľ Štefan V. z dynastie Arpádovcov sa ujal vlády. Zmienku o jeho činnosti nájdete aj v záznamoch z tejašieho okresu Košice-okolie v histórii panstva Ploské.
okolo roku 1270 Počiatky mestskej fortifikácie.
1272 - 1290 Na uhorský kráľovský trón nastúpil Ladislav IV. z dynastie Arpádovcov. O jeho činoch sa dočítate aj v histórii viacerých obcí terajšieho okresu Košice-okolie, napr. Paňovce, Olšovany, Perín
1281 Prvýkrát sú Košice označené termínom civitas namiesto villa, čiže obec. Z tohoto roku pochádza aj najstaršia známa mestská pečať s vyobrazením sv. Alžbety.
1283 V Košiciach stál kostol sv. Alžbety, nemocnica pre chudobných, rodina Peréniovcov nechala stavať pre konventuálov svätého Františka františkánsky kostol s kláštorom.
1290 - 14. január 1301 Na trón nastúpil uhorský kráľ Ondrej III., posledný panovník z dynastie Arpádovcov.
okolo 1290 Mestské hradby už obkolesovali a chránili Košice. Opevnená plocha mala 21 hektárov, mesto ako celok 57 hektárov.
1290 Košice získali cirkevnú autonómiu. Toto privilégium potvrdzuje listina jágerského biskupa Ondreja. Okrem toho mesto získalo aj výsady s autonómiou v práve, súdnictve a užívaní fortifikácie.
1303 - 1311 Vojna Košíc s rodom Omodejovcov. Košice sa vojensky i politicky pridali na stranu kráľa Ladislava V. bojujúceho o trón s Karolom Róbertom . Neúspešne tiahli na hrad Amadevár veľmoža Abu Omodeja. V tom čase tam bol ukrytý kráľ Karol Róbert z rodu Anjou.

1303 Prvá písomá zmienka o v súčasnosti najstaršom kostole v Košiciach - Dominikánskom kostole
1304 Pravdepodobne neúspešný vojenský útok Abovcov proti Košiciam.
1307 Kožušnícky cech získal priviélgium richtára, prísažných a celého mesta Košice. Ide o najstaršiu cechovú listinu v Uhorsku, ale viacerí historici jej hodnovernosť spochybňujú. Košice majú vlastnú menu - košické mince. Zmena postoja mesta v otázke uznania panovníka. Košice politicky, vojensky i hospodársky podporujú kráľa Karola z Anjou. Prvý známy Košický richtár - Arnold.
1347 Ľudovít I. povýšil košice na druhé miesto v hierarchii uhorských kráľovských miest za sídelným mestom Budín.
7. mája 1369 Vystavenie erbovej listiny, ktorá predstavuje prvý mestský armáles v Európe.
13. apríla 1556 zachvátil Košice obrovský požiar. Popolom ľahli kostoly, kláštory, radnica, mestské brány, bašty, drevené časti vnútorného opevnenia, vonkajšie palisády, obranné zariadenia, ako aj celé ulice v južnej a západnej časti mesta. Mestská rada bola nútená poprosiť panovníka o oslobodenie od daní a poplatkov na 8 rokov.

1600-1799 [upraviť]1657 Založenie prvej Košickej univerzity. Potvrdená zlatou bulou Leopolda I. v roku 1660. Prví absolventi v roku 1661. Univerzita mala tri fakulty: fakultu jazykov, filozofie a teológie.

Dňa 22. augusta 1674 vypukol na Mäsiarskej ulici oheň, ktorý v priebehu štyroch hodín zničil 250 domov. Požiar zachvátil aj strechu skladu pušného prachu, kde bolo uskladnených 150 ton pušného prachu a iného streliva. Výbuchom skladu bol zničený sklad potravín v dominikánskom kostole, kde bolo tisíc meríc obilia a veľké zásoby iných potravín.

1938-1945
2. november 1938 - viedenská arbitráž - Košice sa stali súčasťou horthyovského Maďarska
10. november 1938 - vstup maďarských okupačných vojsk do mesta na čele s Miklósom Horthym de Nagybánya
26. jún 1941 o 13.00 hod. - zinscenované bombardovanie mesta - 31 mŕtvych
15. máj 1944 - Prvá deportácia Židov z Košíc
19. január 1945 - 237. a 318. strelecká divízia 18. armády II. ukrajinského frontu oslobodila Košice
21. február 1945 - Košice sú až do 21. apríla dočasným sídlom prezidenta (Jakabov palác), dočasnej vlády a Slovenskej národnej rady
5. apríl 1945 - vyhlásenie Košického vládneho programu
1945 - súčasnosť
1947 založené Technické múzeum
1960 4. január Začiatok výstavby Východoslovenských železiarní (VSŽ)
1962 Začiatok výstavby sídliska Terasa Nové Mesto
1964 V meste žije 100 000 ľudí
1966 3. decembra požiar zničil Urbanovu vežu so zvonom z roku 1556
1981 otvorenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou na sídl. Terasa
1981 31. októbra vznikla na Leninovej ulici (Hlavnej) pešia zóna
1982 máj - dokončenie výstavby krematória
1984 začiatok výstavby Sídliska Ťahanovce
1987 v meste žije 234 000 obyvateľov
1993-1999 postupné odovzdanie do prevádzky trolejbusového vedenia: I.etapa Dargovských hrdinov - Dom kultúry (1993); II. etapa Dom kultúry - Nám. osloboditeľov (1995); III. etapa Nám. osloboditeľov - KVP Kláštor (1998); IV. etapa Nám. osloboditeľov - Myslava Grunt (1999)
1995-1996 rozsiahla rekonštrukcia Hlavnej ulice
1997 Erigovanie Košického apoštolského exarchátu
2006 24. február slávnostné otvorenie zimného štadiónu Steel Aréna, košický štadión Ladislava Trojáka


Obyvateľstvo 

Národnostné zloženie (2001)

národnosť Slovenská 89,1%
Maďarská 3,8%,
Rómska 2,1%
Česká 1,2%
Rusínska 0,5%
Ukrajinská 0,5%
Nemecká 0,2%


Vierovyznanie

Rímskokatolícke 58,3%
bez vyznania (ateisti) 19,4%
Gréckokatolícke 7,6%
Evanjelické 4,1%
Pravoslávne 1,5%
nezistené 4,9%


Partnerské mestá 
Strom partnerských miest pred OD Dragov Bursa, Turecko
Cottbus, Nemecko
Wuppertal, Nemecko
Miskolc, Maďarsko
Budapešť, Maďarsko
Mobile, USA
Niš, Srbsko
Ostrava, Česká republika
Plovdiv, Bulharsko
Raahe, Fínsko
Rzeszów, Poľsko
Petrohrad, Rusko
Užhorod, Ukrajina
Verona, Taliansko
Kultúra a zaujímavosti 

Bývalá budova vojenského veliteľstva, južná časť budovy dnes slúži potrebám Východoslovenského múzea

Divadlá

Bábkové divadlo Košice
Divadlo Romathan
Divadlo Thália
Scéna Jorik
Staromestské divadlo
Štátne divadlo Košice

Kiná

Družba
Capitol
Tatra
Úsmev
Impulz
Filmový klub Galéria
Cinefil

Múzeá

Múzeum letectva [1]
Múzeum Vojtecha Löfflera [2]
Slovenské technické múzeum + planetárium [3]
Východoslovenské múzeum [4]

Galérie

Galéria KOPA DESIGN
Východoslovenská galéria

Hudba

Košická štátna filharmónia - Dom umenia


Stavby 

Jezuitský kostol
Dóm sv. Alžbety
Jakabov palác
Súsošie Immaculata na Hlavnej ulici

Pamiatky

Dom sv. Alžbety
Urbanova veža
Kaplnka sv. Michala
Miklušova väznica
Košický hrad

Pomníky

Plastika Košický erb
Pamätník padlým vojakom Sovietskej armády
Pamätník Štefana Moyzesa
Pamätník neznámeho protifašistického bojovníka
Trojičný stĺp so súsoším svätej Trojice - Immaculata
Pamätník maratónu mieru
Moderné budovy, polyfunkčné komplexy, obchodné centrá

Administratívne centrum (Hviezdoslavova - Továrenská) (2007 - 2009), vo výstavbe
Aupark Košice (2008 - 2010), vo výstavbe
Biznis centrum (roh Kuzmányho a Štúrovej ulice) (1994 - 1996), bývalá budova Priemyselnej banky
Biznis centrum II (roh Kuzmányho a Štúrovej ulice) (2008 - 2010) - vo výstavbe
Budova Fakultnej nemocnice Košice (Západ) (1976 - 1981)
Budova Národnej Banky Slovenska (1994 - 1996)
Budova železničnej stanice (1972 - 1974)
Cassovar (2007 - 2010) - hotec Cassovar****, byty, administratívne priestory - vo výstavbe
Central Park - hotel Central Park****, byty, administratívne priestory (2008 - 2010), vo výstavbe
City hotel**** - vo výstavbe (2008 - 2010)
Dostavba Sídliska Ťahanovce - 3000 nových bytových jednotiek - (2008 - ....), vo výstavbe
Hotel Centrum***
Hotel Hutník**** (1960 - 1962), v rekonštrukcii, po nej Hotel Yasmin**** (2007 - 2008)
Hotel Slovan**** (1967 - 1971), v rekonštrukcii (plánované zaradenie do siete hotelov Hilton (Doubletree by Hilton****+) (2007 - 2008))
OC Optima (2003 - 2004), v dostavbe (2007 - 2008)
OC Cassovia (2001 - 2002)
Hypermarket Tesco (1998 - 1999)
Hypermarket Tesco Nad Jazerom (2007)
Obchodný dom Dargov (1985 - 1987)
Obchodný dom Tesco (predtým Prior a K-Mart) (1966 - 1968)
OC Galéria (2003 - 2004), v dostavbe (2007 - 2008)
OC Hornbach (2004 - 2005)
Steel Aréna (1. etapa 1996 - 2006, 2. etapa 2008 - 2011), v dostavbe
Východoslovenský ústav srdcových chorôb (2007 - 2009), vo výstavbe