Vysoké Tatry

Vysoké Tatry

Slovensko nie je veľké a predsa sa vyznačuje rozmanitosťou prírodných krás. Symbolom týchto krás boli a sú, bezpochyby zaslúžene, Tatry, ktoré nadchýňajú svojou mohutnosťou končiarov, spleťou hrebeňov a dolín. Tatry patria svojou výnimočnosťou medzi najvyššie pohorie Slovenska a tiež sa vyznačujú ďalšími naj; najvyššie položené krasové javy, najväčší počet jazier, najhlbšie a najväčšie jazero, najvyšší a najmohutnejší vodopád, najvyššia horná hranica lesa. Pohorie Vysoké Tatry sa nachádza v severnej časti Slovenska, na hranici s Poľskom. Tatry sú tvorené najvyššou horskou skupinou karpatského oblúka, ktorý sa pri horotvorných pohyboch v dávnych geologických dobách rozčlenil na rad významných pohorí a kotlín. V roku 1949 boli vyhlásené za prvý národný park na Slovensku (TANAP) a roku 1993 boli spolu s poľskou časťou Tatier vyhlásené organizáciou UNESCO za "Biosférickú rezerváciu Tatry".

Vysoké Tatry vznikli v treťohorách zdvihom žulového masívu nad úroveň terénu a súčasnú podobu nadobudli činnosťou ľadovcov v štvrtohorách. Touto horotvornou činnosťou vznikli charakteristické skalné vrcholy (Gerlachovský štít, Kriváň, Rysy, Lomnický štít), hlboké ľadovcové doliny (Mengusovská dolina, Veľká a Malá Studená dolina), morény a plesá (Štrbské pleso, Skalnaté pleso).

V oblasti sa nachádzajú obce s historickými pamiatkami (Kežmarok, Spišská Sobota, Poprad) a turistické strediská (Starý Smokovec, Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica, Ždiar) s možnosťou ubytovania. Z ubytovacích stredísk je možné robiť celodenné výlety do širšieho okolia (Nízke Tatry, Pieniny, Slovenský raj, Levoča, Chrám sv. Jakuba, Spišský hrad, Plejsy).


Tatranské plesá :

Štrbské pleso (1346 m) je najznámejšie a najnavštevovanejšie tatranské pleso. Názov vyplýva z polohy v historickom štrbskom chotári. Prvý ho spomína Dávid Frölich r. 1644 v diele Bibliotheca seu Cynosura Peregrinantium. Juraj Buchholtz st. hovorí r. 1719 o destilácii limbových a kosodrevinových olejov pri plese. Pred príchodom turistov ho poznali uhliari, poľovníci, drevorubači a bylinkári. Štrbčania hrozili a aj sa r. 1860 pokúsili vypustiť pleso, aby namiesto „bezcennej mláky" získali pasienok. Do r. 1901 patrilo liptovskej rodine Szentiványiovcov, vtedy ho odkúpil uhorský štát. Pleso sa od konca 19. storočia umelo zarybňovalo a v zime pre chladiarenské ciele na ňom lámali ľad (bol mimoriadne čistý, preto bol oň veľký záujem, dovážali ho napríklad až do Budapešti, Berlína a Viedne). Najstarší obraz plesa namaľoval levočský krajinár Ján Jakub Müller okolo r. 1825. Prvé seriózne merania hladiny a hĺbky uskutočnil Dionýz Dezsö r. 1875. Ďalšie plesá : napr. Skalnaté pleso, Veľké Hincovo pleso.


Rastlinstvo

Rozmanitosť tatranskej flóry a lesov je podmienená viacerými činiteľmi ako zloženie pôd, vývoj v poľadovej dobe, pestrosť súčasnej klímy a silný vplyv človeka. Takmer 2/3 územia pokrývajú lesy a kosodrevina, 1/4 tvoria skalné plochy, vysokohorské hole, vodné plochy. Zbytok tvorí poľnohospodárska pôda. Prevažujú ihličnaté dreviny, najmä smrek. Z pôvodných druhov sa zachovala limba. Vegetácia je rozdelená do niekoľkých výškových vegetačných stupňov. Nad výškou 2000 m n. m. rastie len okolo 40 kvitnúcich rastlín a na temeni Gerlachovského štítu už len 19 druhov. Celkove v TANAPe rastie okolo 1300 kvitnúcich druhov. Medzi nimi je viacero endemitov, ktoré sa nevyskytujú nikde inde na svete, a glaciálnych reliktov. Stupeň podhorský (submontánny) zaberá najnižšie časti územia do nadmorskej výšky 800 (900) m n. n. Má ráz kultúrnej stepi, pôvodných lesov sa zachovalo veľmi málo (smrekové boriny, jedľové a vápencové bučiny). Stupeň horský (montánny) je v nadmorskej výške 800 (900) až 1200 (1250) m n. m. Predstavuje lesný stupeň so smrečinami s jedľou a borovicovými smrečinami. Stupeň vyšší montánny (supramontánny) siaha od 1200 (1250) do 1500 (1550) m n. m. Je porastený vysokohorskými smrečinami s rôznymi prímesami. Stupeň podhôľny (subalpínsky) v nadmorských výškach 1500 (1550) až 1800 (1850) m n. m. je porastený kosodrevinou s rôznymi prímesami. Stupeň hôľny (alpínsky) je vo výškach 1800 (1850) až 2300 m n. m. Porastený je trávnatými spoločenstvami. Z drevín sa tu vyskytujú už len nízke kry a kríčky. Stupeň podsnežný (subniválny) zaberá vrcholové časti Tatier v nadmorskej výške nad 2300 m n. m. Tu už prevládajú lišajníky
a machora.


Živočíšstvo

Osobitné prírodné podmienky v Tatrách umožnili i vznik a rozvoj svojráznych živočišných spoločenstiev. Veľmi výrazne sa tu prejavil vplyv bývalých geologických období, najmä glaciálov a interglaciálov, po ktorých tu ostalo veľa živočíchov severského pôvodu. Medzi významné reliktné druhy patrí žiabronôžka arktická, ďubník trojprstý stredoeuropský, pôtík kapcavý, orešnica perlavá autrosibírska, drozd kolohrivý a iné. Z endemických druhov je možné spomenuť napríklad hraboša snežného tatranského a hrabača tatranského. Výškové rozvrstvenie Tatier podmienilo druhovú rôznorodosť živočíšnych spoločenstiev. Nachádzame tu nížinné i typické vysokohorské druhy. V Tatrách sa vyvinuli živočíšne spoločenstva pásma lesov, kosodreviny, vysokohorských holí, sutín, brál a vôd. V lesnom pásme dominuje predovšetkým jelenia, srnčia a čierna zver, nájdemu ju však aj v oblasti kosodreviny , ba niekedy aj nad ňou. Stretnúť jeleňa v Tatrách nie je osobitnou zvláštnosťou. Za tichých jesenných večerov počuť ich ručanie aj v blízkosti tatranských osád. Veľmi zriedkavejšie je už stretnúť líšku obyčajnú, kunu lesnú, divú mačku, ježa obyčajného, lasicu, veveričku obyčajnú, pretože tieto zvieratá sú mimoriadnne ostražité. Z veľkých šeliem tu žije medveď hnedý, rys ostrovid, ojedinele vlk obyčajný. Vyskytuje sa tu aj množstvo vtáčich druhov. Popri veľkom počte spevavcov a rôznych dravcoch napr. hlucháň obyčajný, tetrov holniak, orol krikľavý, ale aj už veľmi zriedkavý bocian čierny.

V pásme kosodreviny a horských lúk žijú najvzácnejšie druhy vysokohorskej zveri - kamzík vrchovský a svišť vrchovský, ktorý vystupuje až do výšky 2300 m n. m. Zo vzácnych druhov vtáctva tu hniezdi orol skalný, murárik červenokrídly, sokol sťahovavý, sokol myšiar, vrchárka červenkavá a dážďovník obyčajný. Vo vodách žije ojedinele vydra riečna, rôzne druhy rýb, hlavne pstruh potočný. V blízkosti vôd zase žije trasochvost horský, vodnár obyčajný a ďalšie druhy.