Slovenský raj

Slovenský raj

Národný park Slovenský raj sa nachádza vo východnej časti Slovenska. Pôvodne bola celá oblasť národného parku veľkým plošným celkom, ktorý postupne toky riek rozkrájali na niekoľko väčších i menších plošín. Menšie toky vytvorili za tisícročia pre Slovenský raj tak charakteristické rokliny s vodopádmi. Na plošinách sa nachádzajú mnohé krasové javy.

V severnej časti Slovenského raja sa nachádzajú dve turistické centrá - Čingov a Podlesok, ktoré sú spojené 15 km dlhým, atraktívnym, značeným chodníkom, ktorý vedie kaňonom popri rieke Hornád. Toto územie prechádza v úzkej doline lemovanej 150 m vysokými stráňami a miestami len niekoľko metrov vzdialenými brehmi.

Mostíky, stúpačky, rebríky a reťaze Vám pomôžu prekonať túto vyše štvorhodinovú cestu v nebezpečnom zajatí skál, lesov a vôd Slovenského raja. Ak chce niekto zažiť pohľad na 65-metrový prúd vody, padajúcej zo skál do údolí, odporúčame mu vybrať sa na celodennú túru do Sokolej doliny. Prekrásna, ale náročná túra, pri ktorej sa i tým najzálesáckejším zálesákom po 90-metrovom výstupe rebríkmi okolo Skalného, Vyšného a Závojového vodopádu roztrasú kolená.

Ohraničenie :

Územie Slovenského raja patrí do oblasti Slovenského Rudohoria ,presnejšie do celku Spišsko-gemerský kras. Na severe a severovýchode hraničí s Hornádskou kotlinou, ktorej časť patrí do ochranného pásma, na západe až severozápade s Nízkymi Tatrami. Južnú hranicu tvoria Volovské vrchy. Slovenský raj netvorí súvislé pohorie s výrazným hrebeňom, ale skupinové a plošinové horstvo. Dosahuje priemernú výšku okolo 1100 m n.m. Výmera národného parku je 19 763 ha a výmera ochranného pásma je 13 011 ha. Hydrogeologicky územie patrí do dvoch povodí, do povodia Hornádu a Hnilca. Klimaticky patrí k mierne teplej a mierne chladnej oblasti. Geologicky prevládajú biele vápence a dolomity stredného triasu. Nachádzajú sa tu krasové planiny ( napr. Glac, Geravy ), v okrajových oblastiach sú to kaňony Hornádu a Hnilca, vo vnútri oblasti tiesňavy ( napr. Kyseľ, Suchá Belá, Piecky, Sokolia dolina,.). Je tu tiež bohatý vývoj podzemných krasových javov - jaskýň a priepastí (Dobšinská ľadová jaskyňa, Stratenská jaskyňa). Rastlinstvo

Takmer celú oblasť Slovenského raja pokrývajú lesy - zaberajú 90% celkovej plochy. Hôrny kryt vytvára najmä smrek obyčajný, jedľa biela, smrekovec, menej už tis obyčajný. Borovica lesná sa vyskytuje na vápencových bralách. Listnaté lesy sú v južných oblastiach Slovenského raja, kde prevláda buk lesný, hrab obyčajný, javor horský, jaseň štíhly a zriedkavo aj dub. Pôvodné zloženie lesov Slovenského raja je už na mnohých miestach pozmenené, buk a jedľu nahradil smrek. Na dne dolín a tiesňav sa nachádzajú horské druhy rastlín, napr. kortúza Matthiolova. Južné vápencové skaly sú domovom teplomilných druhov, napr. horčičník Wittmanov a poniklec slovenský. Ďalšími vyskytujúcimi sa druhmi sú šafran Heuffelov, snežienka, prvosienka jarná, soldanelka horská, rôzne druhy zvončekov, vstavač škvrnitý, mesačnica trváca, pakost lúčny, margaréta biela, materina dúška, plesnivec alpínsky, veronika obyčajná a mnohé iné. Vo vlhkom prostredí dominuje záružlie močiarne a mokroradné druhy. V Slovenskom raji je viac než 900 druhov vyšších rastlín, z toho 35 je úplne a 8 čiastočne chránených. Živočíšstvo

Slovenský raj je územie s rôznymi druhmi živočíchov. Žijú tu bezstavovce, motýle, chrobáky, mäkkýše, vtáky,. Mnohé druhy sú chránené, ako napr. motýľ jasoň červenooký. Z vyše 200 druhov stavovcov je 130 druhov chránených. Tri druhy - norok obyčajný, bobor vodný a zubor lesný - boli už dávnejšie na území Slovenského raja vyhubené. Pre neprístupnosť a vhodné podmienky bol Slovenský raj útočiskom dravých vtákov. Dôkazmi sú názvy lokalít odvodené od vyskytujúcich sa druhov ( Veľký a Malý Sokol, Sokolia dolina, Dravce). Z dravých vtákov tu dodnes hniezdia myšiak hôrny a sokol myšiar. Vzácnejšie sú orol skalný, orol krikľavý, jastrab lesný a jastrab krahulec. V neprístupných častiach žije medveď, vlk obyčajný, rys ostrovid, mačka divá, v jaskyniach viaceré druhy netopierov. Ku kriticky ohrozeným druhom patrí : mihuľa potiská, mlok veľký, mlok karpatský, orol skalný, syseľ obyčajný, plch záhradný, vydra riečna a ďalšie.