Orava a Oravský hrad

Orava je región na severozápadnom Slovensku rozprestierajúci sa na ploche 1661 km2, ktorý patrí do Žilinského kraja. Zo severu je ohraničený slovensko-poľskou hranicou a pohorím Oravských Beskýd, z východu veľkolepými Roháčmi, ktoré sú súčasťou Západných Tatier, na západe pohorím Malej a Veľkej Fatry a na juhu jedinečnými Chočskými vrchmi. Malebný kraj severného Slovenska je príťažlivý pre každého návštevníka. Uspokojí tak milovníkov historických a stavebných pamiatok, ako aj milovníkov prírodných krás a turistiky. Tu je niekoľko zaujímavých miest ktoré sa oplatí navštíviť :

Plavba na plti po rieke Orava:
V prípade že navštívite región Orava, určíte si nenechajte ujsť vyhliadkovú plavbu drevenou plťou po rieke Orava popod skalné bralo Oravského hradu. Pri plavbe sa vám poskytne jedinečný pohľad na Oravský hrad a nádhernou oravskou prírodu. Vyhliadková plavba začína v obci Horná Lehota a končí v obci Oravský Podzámok, pričom plavba trvá približne 1 hodinu.

Múzeum oravskej dediny - skanzen Zuberec:
Malebný skanzen sa rozkladá okolo brehu Studeného potoka, nachádza sa v strede nádhernej scenérie vytvorenej masívnymi pohoriami západných Tatier. Múzeum predstavuje usporiadanie charakteristických ľudových stavieb z jednotlivých oravských regiónov na ploche cca 20 ha. Zastúpená je juhozápadná oblasť dolnej Oravy, stredná a horná Orava, severovýchodná tatransko-goralská oblasť a severozápadná beskydská oblasť. Každoročne sa tu koná medzinárodní festival Podroháčske folklórne slávnosti.


História Oravského hradu

V úzkom údolí Oravy sa na strmom vápencovom brale priamo nad obcou Oravský podzámok hrdo vypína Oravský hrad. Prvé písomné doklady o hrade pochádzajú z roku 1267, keď ho kráľ Belo IV. prevzal od Mika Balaša a stal sa kráľovským majetkom. V roku 1298 patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu a po jeho smrti sa Orava dostala do rúk mocného magistra Donča. V roku 1333 získal hrad Karol Róbert, ktorého (neskôr aj jeho syna) zastupoval na hrade kremnický komorský gróf Leopold a po ňom množstvo kastelánov. V čase husitských výprav vlastnil hrad Ctibor zo Stiboríc a po ňom ho proti husitom v roku 1433 bránil Mikuláš Balický.

Od roku 1441 bol kastelánom hradu Peter Komorovský, ktorý ho nielen ubránil proti husitom, ale po šikovnej politike a vyjednávaní sa napokon stal aj županom Oravy, čo sa prejavilo aj opravou a opevnením hradu. Po jeho porážke, keď sa pridal na stranu povstalcov, sa hrad stal majetkom panovníka Mateja Korvína, ktorý uskutočnil viacero opatrení pre bezpečnosť hradu a samotného územia Oravy. Počas jeho panstva vznikol vedľa obytnej veže Korvínov palác.

Ďalšie stavebné úpravy sa realizovali počas panovania Jána z Dubovca, ktorý začiatkom 16.storočia dal vybudovať štvorposchodový palác. Fraňo Thurzo získal Oravský zámok v roku 1556 od Václava Sedlnického za 18 338 zlatých už do trvalého vlastníctva a tým sa začal najvýznamnejší stavebný rozmach. Fraňo začas stavať dolnú časť dnešného zámku od pevnostných múrov vyvýšenej plošiny, cez ktorú prechádza cesta tunelom k tretej zámockej bráne, thurzovský sa volá aj dolný palác, pri ktorom postavili aj hradný kostol. Po smrti Juraja Thurzu (1616) od roku 1626, po smrti jeho manželky, sa dedičia Thurzovcov delili o majetok a určovali spomedzi seba správcu.

Nepokojné udalosti 17.storočia neobišli ani Oravský zámok, keď ho v roku 1672 obsadila skupina okolo zemplínskeho zemana Gašpara Pika. Cisár poslal vojsko vedené generálom Sporkom , ktoré Oravský zámok dobylo a povstalcov popravili. Osudným pre Oravský zámok bol rok 1800, keď skoro celý vyhorel. Našťastie hneď pokryli hornú a strednú časť Oravského zámku a práve preto zámok patrí najzachovalejšie na Slovensku. V roku 1868, pod záštitou vtedajšieho komposesora Edmunda Zičiho bolo na podnet lesmajstra Oravského kompossesorátu Wiliama Rowlanda v priestore hradného komplexu založené Múzeum Oravského komposesorátu ako jedno z prvých múzeí na Slovensku. Posledná a najvýznamnejšia komplexná obnova hradu sa uskutočnila až v rokoch 1953 - 1968. Oravský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou.