Názov obce bol postupne takýto:
V roku 1268-Domanysa, 1272-Domanesa, 1339- Domanisa, 1372- Nagh Domanisa, 1397-Domanyz, 1773- Domanicza, 1808-Domnissa, 1900-Demény, 1918-Domaniža.













































História obce


Počiatky obce siahajú do mladšej doby bronzovej. Dokazujú to stopy osídlenia v tunajšej lokalite. Nie sú však v intraviláne terajšej obce, ale smerom na západ v oblasti Lazy a Brezné. Na priliehajúcej hore Jelchová sa spomína drevený hrad. K tejto lokalite sa dá i dnes dostať cestou popod Stráň s vyústením na začiatku doliny medzi lokalitami Mažiar a Súkernická. Tam sa totiž nachádzajú vykopávky črepov, grafitových nádob na tavenie kovu, rúd a pod. Podrobnejší prieskum by nám v tomto smere mnohé objasnil. Dnes je úplne isté, že prvé osídlenie bolo v tejto časti a bolo to skôr, než bol postavený domanižský hrad na Skalke. V podhradí neskôr vyrástla i obec Domanyz. Bolo to však skôr, ako tu stál kostol. Názov tohto prapôvodného osídlenia nevieme. Podľa nálezov sa však datuje až do IX. Storočia, teda do doby Veľkomoravskej ríše, ale je možné, že i skoršie. História obce , ktorá je nám známa najmä od stredoveku, je úzko spätá s postavením hradu na Skalke a postavením kostola. Presné začiatky osídľovania môžeme bezpečne určiť do 11.-12. storočia, kedy tu už bolo slovanské sídlo, ktoré sa v prvej písomnej zmienke z roku 1268 nazýva Domanysa. V tejto dobe už tu bol i kostol, fara a kňaz menom Godislav. V správe sa doslova píše: Godislav, sacerdos de Domanysa. t.j. Godislav, farár z Domaniže. Takto nám to podáva prvá známa cirkevná vizitácia. Keď sa zamyslíme nad touto kratučkou vetou, musíme uznať nasledovné:
a/ Že v tejto dobe pravdepodobne jestvovalo slovanské sídlisko, čo jasne dosvedčuje i slovanské meno farára- Godislav.
b/ V správe sa spomína iba kostol. Kto ho dal postaviť? Chudobný ľud? Ťažko. Ale istotne majiteľ domanižského hradu a miestny zemepán.
c/ To všetko znamená, že už v roku 1268 tu už stál i hrad, že sídlisko už malo pevnú organizáciu, že spomínaný rok 1268 nebol začiatkom, ale pokračovateľom života, ktorý sa organizoval dávno predtým. V 14. storočí prešla obec na zákupné právo. Pre obec je 16. storočie bohaté na udalosti. Panovník Ferdinand I. (1556-1564) daroval Domanižu 2. novembra 1559 svojmu tajomníkovi a radcovi, pätikostolskému biskupovi Jurajovi Draškovičovi, jeho bratom a ich potomkom. Súčasne udelil obci právo na dva výročné jarmoky so roka a týždenné trhy na spôsob iných miest a mestečiek. Okrem toho udelil obci právo používať pri pečatení zelený vosk a eko erb určil jednoduchý štít, v ktorom sa z tečúcej vody vynára polovičný grif. Je to svojím spôsobom výnimočná záležitosť, lebo takéto práva sa udeľovali iba mestečkám.