Domaniža sa v spomínanej listine cituje len ako obec. Veď ešte v roku 1598 tu stálo iba 50 domov.
















































Obyvateľstvo


Obyvatelia obce sa od najstarších čias zaoberali poľnohospodárstvom, ktoré však bolo na veľmi nízkej úrovni. Pracovali tak na pánskom, ako i na svojom. Neskôr pálili lieh, spracúvali drevo na pílach, ktoré boli obci dve. Bola tu výroba kadí, stolárske dielne, valcha súkna, tkali tu plátno, koberce i obrusy, šili papuče, krpce i haleny. Pracovalo tu niekoľko mlynov. Jeden stál na vstupe do Obarovej, ďalší v strede obce, tretí smerom na Sádočné a na Barinách v Domanižskej Lehote. Pri mlyne v Obarovej bola valcha na výrobu súkna s troma kladivami. V továrni, ktorú dal postaviť gróf Erdódy z Hlohovca sa vyrábala tehla a hlinené kachle, ktoré boli v tom čase zriedkavosťou. Zbúrali ju v roku 1899.
Koncom 19. a na začiatku 20. storočia v obci Boli aj židia. Mali svoju školu, synagógu a cintorín. Z tejto komunity sú známe mená: Zalienka, Spitzer, Pories. Židovské obyvateľstvo až na jednu rodinu sa z obce vysťahovalo do skončenia I. svetovej vojny.
V roku 1930 obec mala 135 domov a 837 obyvateľov. Všetci boli katolíci, okrem 4 židov.
V obci bolo niekoľko živností:
Dvaja kováči, 1 mlynár, 2 stolári, 1 kolár, 1 debnár, 1 obuvník, 2 hostinskí, 3 obchodníci, 1 mäsiar. Boli tu 2 píli, ktoré dodávali i elektrickí prúd. Bývanie bolo veľmi biedne. V jednej miestnosti žilo až 13% obyvateľov, v dvoch miestnostiach (kuchyňa a izba) až 75% obyvateľov. Za I. ČSR bolo v obci viacej veľkostatkárov, u ktorých pracovali obyvatelia obce. Mnohí však odchádzali na juh ako poľnohospodárski robotníci a do Nemecka. Mnohí sa i vysťahovali do cudziny.

Zaujímavý prehľad o raste obyvateľov:
V roku 1589 mala obec 50 domov
1720 22 daňovníkov
1728 346 obyvateľov
1784 475 obyvateľov, 70 domov, 80 rodín
Pokles v rokoch 1918-1920 spôsobilo vysťahovalectvo a chrípka-španielka. V krátkom čase ochorelo takmer 50% obyvateľstva. Vysoké horúčky takmer vždy končili smrťou. Za jeden a pol mesiaca nebolo dňa, aby nebol pohreb. Nebolo takmer domu, aby tam nebol chorý. Pošta


Pošta v obci bola už od nepamäti. Správy však máme o zavedení prvého telefónu. Prvá telefónna hovorňa bola zriadená koncom roku 1932. Bola umiestnená v byte organistu učiteľa Františka Augustína, ktorý bol v tomto čase i poštmajstrom. Otvorenie telefónnej hovorne sa stalo 11. februára 1933.