Žiaci končili ôsmym ročníkom a skladali záverečné skúšky.
V školskom roku 1958/59 nastáva znovu zmena riaditeľa a prichádza Vladimír Plica, ktorý funkciu riaditeľa školy vykonával až do roku 1964. Od školského roka 1959/60 vzniká základná deväťročná škola. Je rozdelená na prvý a druhý stupeň 5+4. Žiaci v deviatom ročníku robili tiež záverečné skúšky.
Škola mala družbu s moravskou školou v Halenkove, neskôr v Zašovej okr. Vsetín V školskom roku 1964 dochádza k zmene vo vedení deväťročnej školy a riaditeľom školy sa stáva Miroslav Šimko, ktorý od roku 1962/63 vykonával funkciu zástupcu riaditeľa školy. Na škole bolo 17-18 tried, vyučovalo sa na štyroch miestach v obci, čo z hľadiska vyučovania a riadenia školy bolo neúnosné. Učitelia 5.-9. ročníka sa museli cez prestávky presúvať v čase i nečase, čo bola veľká časová strata. Na ročníku 1.-5. bola veľká dvojsmernosť. Preto funkcionári obce presadili v r. 1962 začatie výstavby novej školy na Skalke. Do 6.-9. ročníka chodili žiaci z deviatich obcí. Do školy dochádzali autobusovými spojmi. Od roku 1970 sa málotriedne školy postupne integrovali do Domaniže. R. 1976 bola zrušená škola v Sádočnom a k 1.9. 1984 škola v Malých Ledniciach. Tým sa zvýšili počty žiakov v ročníkoch 1.-5. a tiež pribudli žiaci z detského domova.




































Známe osobnosti

S Domanižou sú späté tri mená známych osobností literárne činných. Sú to: Mikuláš Miris, Daniel Jaroslav Bórik a Andrej Rybárik.


Mikuláš Miris

Meno Mikuláša Mirisa nájdeme len v niektorých odborných prácach alebo bibliografickej literatúre. Hoci sú to len kusé správy a záznamy, treba tu spomenúť tohto vzdelanca – kňaza, ktorý v šesťdesiatych rokoch 17. storočia vydal zaujímavý spis o slovenskej reči.
Bibliografia J. Mišianika uvádza Mikuláša Mirisa ako katolíckeho farára narodeného v Domaniži. Jasne to vyplýva z matriky trnavského kolégia jezuitov, kde je napísané rodisko: DOMANISIENSIS a COMITATU TRIENCHIENSI. Dátum narodenia je okolo roku 1640. Zo spomínanej matriky vysvitá i to, že Mikuláš Miris študoval na trnavskom gymnáziu v rokoch 1651-1663. Ako kňaz pôsobil na mnohých miestach. Zomrel v Sklených Tepliciach v roku 1703, kde pôsobil od roku 1693. Práve z posledného pôsobiska zachovaný záznam hovorí, že s Mirisom boli veriaci nadmieru spokojní. Sám sa však sťažoval na veľkú zaneprázdnenosť. Jeho prácu o slovenskej reči dobre poznali tí, ktorí sa neskôr zaoberali slovenčinou. Tak napr. J.B.