Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Domaniža
Dátum pridania: | 10.03.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | ranius | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 475 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 13.2 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 22m 0s |
Pomalé čítanie: | 33m 0s |
Po návrate z vojny od roku 1918 absolvoval notársky kurz. V tom istom roku sa mu 11. decembra narodil syn Xaver, tiež neskorší spisovateľ (dielo – Tulák) Do roku 1945 vystriedal ďalšie notárske miesta.
Roky 1921-1945 patria k najplodnejším v jeho živote. Pred rokom 1934 mu v Žiline vychádza román V mene Jeho Veličenstva. K napísaniu diela ho inšpirovala jeho priama účasť na bojiskách I. svetovej vojny. V Bratislave v roku 1935 vyšiel jeho druhý román Novým prúdom, v ktorom odsudzoval vojnové dianie a jeho následky. Pacifistické zameranie vzbudili záujem aj pápeža Piusa XI. V roku 1936 vyznamenáva pápež Andreja Rybárika pápežským veľkokrižom Svätej stolice Pro ecclesia et pontifice.
V roku 1945 vyšiel ešte jeho dvojdielny román Boer. Má historicko-dobrodružný charakter a spracováva udalosti z čias búrsko-britskej vojny.
Po roku 1945 sa už literárne neohlásil. Odišiel do Spišskej Novej Vsi, kde bol notárom až do roku 1948. Jeho posledným pôsobiskom bola Kokava nad Rimavicou. Tu ešte pracoval ako dôchodca v podniku Kokavan. V Kokave nad Rimavicou 15. augusta 1965 spisovateľ Andrej Rybárik zomrel a tu je aj pochovaný.
Ľudové tradície
Domaniža sa môže popýšiť mnohými nadšencami ľudového umenia. V minulosti sa najmä v zimnom období niektoré ženy venovali háčkovaniu, pleteniu, maľovaniu kraslíc, tkaniu kobercov, pernikárstvu, muži pleteniu korbáčov a košíkov z prútia a niektorí nadšenci divadelníctvu. Obec Domaniža je známa najmä písaním kraslíc.
Kraslice
V Domaniži sa kraslice spájajú s menom Štefánia Dudáková, majsterka ľudovej umeleckej výroby.
Domanižské kraslice, ktoré vychádzali z jej rúk, majú rôzne názvy: koncová, krokvička, malá cagaňa, čečinka, súdok, konvalinka, zabudnutá atď. Týchto vzorov poznala vyše tridsať. Pri písaní kraslíc nepotrebovala žiadnu predlohu, všetko mala v pamäti.
Roku 1970 svoje umenie predvádzala na Československom kultúrnom stredisku v Budapešti, potom v Slovenskej izbe V Prahe. Niektoré kraslice boli na výstave v Montreale, putovali do Argentíny, Nemecka a iných štátov.
Popri tradičných domanižských vzoroch využíva i iné techniky písania kraslíc. Ak je vajíčko popísané a vyfarbené, potom sa musí nad varičom alebo kahanom nahriať a opatrne handričkou zotrieť vosk, Ktorý má kryciu úlohu pri farbení kraslíc. Napokon vajíčko čistou handrou vyleštíme a zažiari nám peknými farbami.
Pani Dudáková bola všestrannou ľudovou umelkyňou.