Atmosféra (MO)

Maturitná otázka z geografie
ATMOSFÉRA

Atmosféra je objekt štúdia meteorológie a klimatológie.Klimatografia študuje klimatické pomery z geogr. Hľadiska. Sleduje vzťahy klímy a ostatných zložiek krajiny, priestorovú diferenciáciu klimat. Podmienok a význam klimy pre krajinu a tým pre ľudskú spoločnosť.
Atmosféra rotuje spolu s pevným zem. telesom a je nevyhnutnou podmienkou pre život. Filtruje slnečné žiarenie, riadi rozdelenie vlahy a tepla na Zemi.
Atmosféra je tvorená zmesou plynných, tekutých a tuhých častíc, ktorá sa nazýva vzduch.
Atmosféra je tvorená: dusík 70,01%
kyslík 20,95%
CO2 0,03%
argón 0,93%
V atmosf. svoje zastúpenie majú aj tekuté a tuhé častice. Sú to kvapky vody, ľadové kryštáliky, ktoré vznilki kondenzáciou a sublimáciou vodných pár, mikroorganizmy, pôdny, sopečný a kozmický prach, častice morskej soli. Tieto v ovzduší tvoria kondenzačné jadrá.
Vodné kvapky vzn. Zlúčením molekúl vodných pár s kondenzačnými jadrami.
Vertikálne členenie atmosféry(smerom od zemského povrchu)
- troposféra
- stratosféra
- mezosféra
- termosféra
- exosféra
Troposféra siaha priemerne do výšky 11 km, pričom sa mení od rovníka(17 km) k pólom(9 km). Zahŕňa takmer 90% hmoty atmos. a takmer celý objem vodných pár. Troposféra je s ostatnými zložkami krajinyprepojená neprestajnou výmenou látok a energie. Prebieha v nej horizontálny a vertikálny prenos vzduchových hmôt, tvorba oblakov a zrážok. S výškou klesá tlak, hustota a teplota vzduchu. Tá v prízemnej vrstve klesá s výškou približne o 0,6°C na každých 100m.
Cez stratosféru prelietajú lietadlá vo výške asi 25-35 km. Tu sa nachádza aj ozónosféra O3, ktorá má za úlohu filtrovať UV žiarenie.
Počasie je okamžitý stav atmosféry. Určuje sa hodnotami meteorologických prvkov a tiež meteorologickými javmi na danom mieste.
Základné meteorologické prvky sú:Slnečné žiarenie, teplota vzduchu, tlak vzduchu, výpar, vlhkosť, oblačnosť a atmosferické zrážky, výška snehovej pokrývky, smer a rýchlosť vetra.
Poveternosť je približne rovnaký ráz počasia, ktoré trvá niekoľko týždňov.
Klímaje dlhodobý priebeh, režim počasí(typických meteorologických situácii) na danom mieste. Klíma, podnebie sa na rozdiel od počasia vyznačuje relatívnou časovou stálosťou.

Podmieňuje ju sústavné pôsobenie klimatotvorných činiteľiv:
1) Geografická šírka- s jej zmenou od rovníka k pólom klesá množstvo slnečného žiarenia(v kJ)
2) Rozloženie pevnín a oceánov- a vzdialenosť od nich, čiže stupeň kontinentality alebo oceanity
3) Všeobecná cirkulácia vzduchu v troposfére- premiestňovanie sa teplých a studených vzduchových hmôt na veľké vzdialenosti, ktorých smer pohybu ovplyvňuje Coriolisova sila
4) Morské prúdy- teplé a studené
5) Nadmorská výška- s jej zväčšovaním klesá teplota v priemere o 0,6ºC na 100 m
6) Charakter zemského povrchu- napr. rozloženie horských pásiem, rôzna orientácia georeliéfu voči Slnku, pôda a jej farba a vlhkosť, vegetačná a snehová pokrývka
7) Činnosť človeka- ovplyvňuje klímu nielen regionálne, ale už aj globálne

Prúdenie vzduchu v horúcom pásme
Pozdĺž rovníka sa vzduch silne ohrieva od zemského povrchu, v dôsledku čoho vznikajú mohutné výstupné prúdy. Tým sa vytvára z teplotných príčin ekvatoriálne pásmo nízkeho tlaku vzduchu charakteristické tíšinami alebo premenlivými vetrami. Výstupnými prúdmi nahromadený vzduch sa vo výške rozdeľuje a smeruje k obratníkom ako antipasáty, Coriolisova sila ich postupne vychýli tak, že v priestore približne pozdĺž 300 až 350 severnej a južnej geografickej šírky prúdia pozdĺž rovnobežiek. Hromadením vzduchových hmôt sa tam vytvorili subtropické pásma vysokého tlaku dynamického pôvodu. Časť týchto vzduchových hmôt sa pri zeskom povrchu vracia do ekvatorálneho pásma nízkeho tlaku ako stále vzduchové prúdy- pasáty. Aj tie stáča Coriolisova sila, takže na severnej pologuli vanie severovýchodný a na južnej juhovýchodný pasát.

Prúdenie vzduchu v miernom pásme
Časť vzduchových hmôt zo subtropického pásma vysokého tlaku prúdi aj do pásiem nízkeho tlaku miernych šírok oboch pologúľ. Aj tieto prúdy sa stáčajú a menia na vetry západných smerov, ktoré v miernych šírkach prevládajú.

Prúdenie vzduchu v studenom pásme
V polárnych šírkach leží studený vzduch. Ten podmieňuje vznik(z teplotných príčin) oblastí vysokého tlaku vzduchu charakteristických východnými vetrami, ktoré prenikajú do pásiem nízkeho tlaku miernych šírok.
Föhn- je to teplý vietor, ktorý spôsobuje náhle oteplenie v zime vo vysokých horách

Monzúny- sú to vzdušné prúdy, ktoré vznikajú v dôsledku nerovnomerného ohrievania pevnín a oceánov a počas roka menia svoj smer. V zime sa nad pevninou vytvára oblasť vysokého tlaku vzduchu, takže prúdenie smeruje z pevniny na oceán ako suchý a studený zimný monzún.
V lete sa nad pevninou vytvára oblasť nízkeho tlaku, a preto prídenie smeruje z oceánu na pevninu, ako vlahu prinášajúci letný monzún s veľkým významom pre poľnohospodárstvo. Najvýraznejšiu monzúnovú cirkuláciu má južná, juhovýchodná a východná ˇAzia.
Známe sú tiež brízy, akoby monzúny v malom. Cez slnečný deň vanie bríza z chladnejšieho mora(jazera) na vyhriate pobrežie ako morský vánok. V noci má bríza opačný smer ako pobrežný vánok.