Uluru

Uluru


Monumentálna Ayersova skala s domorodým názvom Uluru sa v osamelej nádhere
tyči uprostred vyprahnutej pustatiny austrálskeho vnútrozemia.

Takmer v samom srdci Austrálie uprostred nedozerných vyprahnutých pláni Severného teritória sa tyči obrovsky chrbát Uluru .Pre povodne obyvateľstvo bol tento červený vrch, ktorý Európania nazývali Ayersova skala, po cele roky posvätným miestom, ktorému prejavovali hlbokú účtu. Dnes je národným symbolom celej Austrálie, ako slnko stúpa po oblohe, sfarbenie skaly nadobúda nové a nové odtiene. Ayersova skala nie je, ako by sa mohlo zdať podľa názvu, gigantický balvan. Je to troska starého pieskovcového pohoria, ktoré sa vyvrásnilo asi pred 500 miliónmi rokov. Jeho veľká časť leží dosiaľ pochovaná pod vrstvami sedimentov okolitej plošiny. Uluru vyčnieva nad okolitý terén do výšky 348m a pokrýva plochu 3,3 km štvorcového. Jej boky brázdia súbežné erózne ryhy. Obvod základne, v ktorej sú jaskyne a erózne dutiny podivuhodných tvaroch, meria 10 kilometrov. Od severovýchodného úpätia sa tiahne 150 m vysoká tenká platňa, známa ako kengurí chvost. Uluru sa vzhľadom na svoje „utopenie“ v okolitých sedimentoch, nazýva ostrovným vrchom a ako každý ostrov aj ona okolo sústreďuje život, ktorý je na okolitej vyprahnutej plošine veľmi tvrdý. V jej širokom okolí rastú modrosivé mrliky, kasuarie, skupinky akácii a trsy trávy spinefexu, rozsiatej po piesočných pahorkoch. Tamojšie stromy kasuarie majú ihličkovité listy, ktoré znižujú stratu vody vyparovaním a ich hrubá kôrkovitá kôra chráni kmeň pred slnečným žiarom. Na južnom priečelí skaly leží veľké jazierko Mutičulu, ktoré ma okrem najsuchších období, vodu stále. V niektorých veľkých priehlbniach na temene skaly sa udrží voda po dlhé mesiace a dokonca v nej žijú asi 7 cm veľké, zelenkasté štítovce. Hady, ktoré žijú na upätí skaly, sú podľa presvedčenia domorodých obyvateľov jej strážcami. Okolo Uluru sa občas pasú kengury červené a v jaskyniach trávia deň menšie, plaché kengury skalné. Austrálsky domorodci z kmeňa Anangu, žijúci v tejto oblasti, sa pozerajú na skalu Uluru s hlbokou úctou. Po tisícročia je súčasťou ich mravného kódexu zvaného Čukurpa. Tento kódex pamätá aj na starostlivosť o vlastné územie. Roku 1985 skalu pričlenili k Národnému parku ULURU, ktorý sa rozkladá na ploche 1 300 km štvorcových a je majetkom kmeňa Anangu. Pre jeho príslušníkov je oblasť Uluru miestom zvaným iwara, kam sa zbiehajú cestičky používané po celé pokolenia.

Každá časť tejto skaly má posvätný význam a niektoré miesta, najmä okolie jazierka Mutičulu a rokliny Kanču sú vyzdobené dávnymi kresbami domorodcov urobenými okrovou hlinkou, popolom a uhlíkom.

Oko Európana zazrelo skalu až začiatkom 70. rokov 19. storočia, keď sa do tejto oblasti odvážili dvaja bádatelia, ktorý skalu pomenovali po vtedajšom premiérovi Južnej Austrálie sirovi Henrim Ayersovi, ale v súčasnosť sa Austrálčania vrátili k pôvodnému názvu Uluru. Skalu si príde každoročne pozrieť vyše pol milióna ľudí. Obísť Uluru trvá približne 4 hodiny.