Mongolsko
Hlavné mesto: Ulaanbaatar
Úradný jazyk: mongolčina
Mena: 1 tugrik = 100 móngó
Hustota zaľudnenia: 2 obyv./km
Zloženie obyvateľstva: Mongoli 90% (kmene Chalkovia, Dórgeti a Mingati), Kazachovia, Tuvinci, Číňania
Najvyššie položená časť Mongolska leží na západe, kde sa nachádzajú chrbty Mongolského Altaja a Changaja, presahujúce 4000m. Územie smerom na východ klesá do Mongolskej stepi, ktorá na juhu prechádza do púštnej oblasti Gobi.
Mongolsko sa vyznačuje veľmi drsným podnebím. Existujú tu veľké výkyvy teplôt medzi zimou a letom i medzi dňom a nocou.
Krajina je suchá, so zrážkami len okolo 200 mm ročne.
V hlavnom meste Ulánbátar, ktoré je celkovo najchladnejšie hlavné mesto, je priemerná júlová teplota 16°C, v zime klesá na priemer -26°C. Čiže priemerná ročná teplota je tam -3°C.
Väčšinu územia prerástli suché stepi a riečna sieť je skromná.
Mongolsko je pravlasťou kočovných kmeňov, ktoré zjednotil Džingischán. Medzi panovníkov Mongolskej ríše patrí aj slávny Kublaj Chán, ktorý na svojom dvore prijal Marca Pola. V roku 1368 sa ríša rozpadla. V súčasných hraniciach sa Mongolsko obnovilo v roku 1924, no silný vplyv mal naň Sovietský zväz, od ktorého prebralo politický systém, ba dokonca aj azbuku, hoci mongoli mali svoje vlastné písmo.
Prírodné podmienky dávajú krajine možnosti, aby sa stala chovateľskou mocnosťou. V množstve oviec, kôz, ale aj hovädzieho dobytka a koní na jedného obyvateľa patrí Mongolom popredné miesto na svete.
Silné mrazy a sucho obmedzujú pestovanie rastlín, a tak sa ľudia živia hlavne mliečnymi výrobkami a mäsom, nevznímajúc mäso potkanov, ktoré patrí k tamojším pochúťkam.
Priemyselná výroba existuje len v dvoch či troch centrách a spracúva domáce suroviny.
Hlavným dopravným prostriedkom, najmä ľudí, sú nízke, vytrvalé a proti zime hustou srsťou obrastené kone - už predškoláci sú zruční jazdci.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie