Kopaničiarske osídlenie niektorých oblastí Slovenska je teda nielen zvláštnym typom bývania a sídelnej formy – na kopaniciach sa vytvárali aj podmienky pre svojský spôsob života. Ťažká práca kopaničiarov, ktorí zápasili s pôdou v nepriaznivých horských podmienkach a ich izolovanosť od obyvateľov ústredia vplývali nielen na ich bývanie, odievanie a mentalitu, ale na ich kultúrnu úroveň vôbec. Preto i dnes, keď hovoríme o kopaniciach alebo lazoch, vybavuje sa nám predstava chudobného kraja v horských oblastiach Slovenska. Napriek tomu, že dodnes zachované obydlia kopaničiarskeho osídlenia a spôsob života v nich môžu do určitej miery zodpovedať týmto predstavám, situácia sa aj tu výrazne mení. Väčšina mužov a mládeže zanechala málo prosperujúce poľnohospodárstvo a našla si pracovné príležitosti v mestách, v socialistickom poľnohospodárstve alebo v priemysle v bližšom či vzdialenejšom okolí. Zvyšuje sa tak ekonomická prosperita kopaničiarov, mnohí z nich si stavajú na kopaniciach nové domy, ktoré spĺňajú aj náročnejšie kritériá moderného bývania. postupne sa odstraňuje aj izolovanosť medzi kopanicami a ústredím a mení sa spôsob života ich obyvateľov.

Kopanice (Encyklopédia Slovenska K-M,1979)

Kategória pozemkov v 16.-20. stor. V období feudalizmu, do ktorého spadal rozvoj kopaničiarskeho osídlenia. Líšila sa právne od kategórie pozemkov patriacich k poddanskej, t. j. urbárskej usadlosti. Kopanice získali roľníci kultivovaním dovtedy poľnohospodársky nevyužívanej pôdy, t. j. rúbaním, klčovaním, žiarením lesov, krovinových plôch, viníc, odvodňovaním a regulovaním mokrých pôd, lúk a pretože v období feudalizmu hlavným vlastníkom všetkej pôdy bola feudálna vrchnosť zemepán, kopanice sa nestali majetkom kopaničiara - roľníka, ten bol len ich užívateľom a odovzdával za ne zemepánovi určité služobnosti, dávky a podobne. Na rozdiel od urbárskej pôdy roľník neplatil od nich štátne ani iné verejné dane, preto tvorili dôležitý doplnok hospodárstva slovenského poddaného roľníctva v mnohých oblastiach alebo prípadoch jeho jedinú životnú postať. Zemepán mal právo kopanice poddanému odňať, ale s podmienkou, že mu dal náhradu za námahu vynaloženú na ich skultivovanie. Uhorský zákonník sa po prvýkrát zmienil o kopaničiarskej pôde zák. článkom 58 z 1555. Otázky vlastníckeho a úžitkového práva, ako a j práva spätného výkupu kopaníc podrobne riešila až tereziánska urbárska úprava 1767 a zákony uhorského snemu 1832-36, ktoré však zachovávali hlavné právo vlastníctva kopaníc pre feudálov. Zákon o zrušení poddanstva 1848 v Uhorsku sa na kopaničiarsku pôdu nevzťahoval, až urbársky patent 1853 a zák. 1872 riešili otázku kopaníc, umožňujúc ich držiteľom súkromný výkup služobností zaťažujúcich kopanice, alebo ich odňatie za určitú náhradu. V riešení tejto otázky sa veľmi markantne odrazilo nerevolučné likvidovanie feudalizmu 1848, ktoré malo pre držiteľov kopaníc ťažké následky. Napr. v 27 obciach patriacich k cisárskym rodovým majetkom na panstve Holíč a Šaštín držali roľníci vyše 14 tis. jutár kopaničiarskych poľností a lúk. Len za výkup 2500 jutár zaplatili vyše 180 tis. zlatých. V období kapitalizmu kopaničiarske pozemky právne splynuli s ostatnými kategóriami pôdy, a dnes, pokiaľ nejde o sídlištný jav, o ich dávnej existencii hovoria už iba chotárne názvy. Krajovo sa kopanice nazývajú tiež klčoviská, rúbanky, kopánky, nivy, lazy, rale, irtáše (z maďarského irtvány), ortováne, ortoviská, vedľajšie grunty.

kopaničiarske osídlenie

– fáza osídľovania nášho územia v 16.- 20. stor. Nadviazala na kolonizáciu na valašskom práve, ktoré už koncom 16. stor. začala prerastať v kopaničiarske osídlenie Zasiahla, predovšetkým hornaté oblasti Slovenska, predtým hospodársky málo využité, čomu zodpovedá aj sídlištný ráz rozptýlených roľníckych usadlostí, alebo ich malých skupín stojacich mimo uzavretej osady. Kopaničiarske osídlenie vzniklo na kopaniciach, obrábanie ktorých bolo pre veľké vzdialenosti ťažko dostupné z centrálnej obce. Na severe Slovenska malo pôvodne dobytkársky charakter, pri salašoch postupne vznikali klčoviská, čím kopaničiarske osídlenie nadobudlo dobytkársko-roľnícky charakter. Pôvodne osobným vlastníctvom kopaničiara boli len budovy, avšak urbárska regulácia Márie Terézie preradila značnú časť kopaničiarskej usadlosti do urbárskej kategórie. Po zrušení poddanstva urbársky patent z 1853 priznal aj držiteľom väčšiny neurbárskych kopaničiarskych usadlostí právo nadobudnúť ich vlastníctvo súkromným výkupom feudálnych služobností, ktoré ich zaťažovali. Na Slovensku je kopaničiarske osídlenie rozdelené do týchto oblastí: 1. kopaničiarska oblasť bielokarpatská – rozprestiera sa od východnej časti Myjavskej pahorkatiny cez Biele Karpaty až k Vlárskemu priesmyku (------myjavské kopanice), 2. kopaničiarska oblasť Západných Beskýd – od Bielych Karpát po Oravu. Na Kysuciach sa kopaničiarske usadlosti volajú folvarky alebo cholvarky, na Orave rale. K 53 strediskovým obciam patrilo 933 kopaníc a žilo na nich takmer 70 000, t. j. 60% obyvateľov, 3. menšia kopaničiarska oblasť prievidzská (-----belianske kopanice), 4. kopaniciarska oblasť novobanská – kopaničiarske osídlenie vznikalo pôvodne v spojitosti s baníctvom, drevorubačstvom, uhliarstvom a pastierstvom. K 6 centrálnym obciam patrilo 56 kopaníc, na ktorých žilo vyše 9 000, t. j. 64% obyvateľov. Kopaničiarske usadlosti sa volajú štále. 5. kopaničiarska oblasť lazová v okolí Detvy, Krupiny, Modrého Kameňa, Lučenca a Rimavskej Soboty. Z niektorých lazových zoskupení vznikali samostatné lazové obce, Hriňová, Stožok, Slatinské Lazy, Kalinka a i. K 47 strediskovým obciam patrilo 507 lazov s takmer 40 000, t. j. 50% obyvateľov. Okrem týchto oblastí, kopaničiarske usadlosti vznikli v podpolianskej oblasti (Látky) za 1 ČSR. V priebehu storočí prešlo kopaničiarske osídlenie i jeho hospodárenie zložitým vývinom. Odlúčenosť od kolektívu obyvateľov sústredenej obce, svojráze prostredie a živ. podmienky vtlačili osobitý svojráz mentalite, spôsobu života i celému folklóru kopaničiarskeho obyvateľstva.

myjavské kopanice – Početné doliny a ich svahy poskytovali v pôvodne zalesnenom území vhodné podmienky pre poľnohospodársku kolonizáciu, ktorá sa začala, podobne ako v ostatných kopaničiarskych oblastiach na Slovensku, v 16. stor., najväčší rozmach dosiahla v 17. až do pol. 19. stor. Príčinou bol nedostatok urbárskej pôdy schopnej zabezpečiť výživu obyvateľov, ktorého počet sa stále zvyšoval prílivom utečencov pred tureckým nebezpečenstvom a v 17. stor. aj prenasledovaných českých exulantov. Napr. mesto Myjava bolo ešte v 16. stor. iba hospodárskym dvorom, neskôr sa stalo nielen samostatnou obcou, ale aj východiskom pre osídľovanie okolitých území. Vzhľadom na odľahlú polohu a relatívnu izolovanosť kopaničiarov sa uplatňovalo samozásobiteľské hospodárenie. Popri obžive si zabezpečovali aj výrobu plátna, spracovanie koží a vlny, rozličné výrobky z dreva a hosp. náradie. Remeselnícka výroba pre trh sa rozvinula iba v okolí Myjavy, a to tkáčstvo. Podstatné zmeny v živote obyvateľov nastali po 1945. Zmodernizované poľnohospodárstvo prešlo na družstevnú veľkovýrobu (súkromní roľníci obrábajú necelých 15% pôdy), priemysel vzrástol nielen v rámci oblasti, ale aj v blízkych strediskách Záhoria a Považia. Zlepšili sa komunikácie a rozšírila sa autobusová doprava, takmer všetky kopanice boli elektrifikované, rozšírila sa sieť škôl, obchodu a iných služieb. Zvýšená životná úroveň obyvateľov. Niektoré z oblastí sa rýchlo rozrastajú, mnohé stagnujú a časť zaniká, ale ešte aj dnes (1979) žije na kopaniciach takmer polovica obyvateľov z celej oblasti. Preto je isté, že kopaničiarske osídlenie zostanie i naďalej charakteristickým znakom krajiny na Myjavskej pahorkatine a svahoch Bielych Karpát so svojráznymi črtami životného prostredia a novou turistickou a rekreačnou funkciou.

20.stor. trendy.

1. zúčastňovali sa na odbojových či revolučných hnutiach, Prievidza – Žižka))
2. postupné rozširovanie kopaníc v polovici 20. stor. na viesky (3 a viac domov) a obce
3. postupné zanechávanie pôvodného spôsobu života (roľníctvo, pastierstvo), dochádzka do veľkých priemyselných podnikoch v okolí po zlepšení autobusovej dopravy, školstva, obchodov...
4. v niektorých oblastiach badať vyľudňovanie. Predaj domov na rekreačné zariadenie, turistiku, či chalupy pre obyvateľov mesta.