Grécko

štátne zriadenie: republika
hl. mesto: Atény
najvýznamnejšie mestá: Atény, Solún, Pireus, ...
počet obyvateľov: 10 668 354
urbanizácia: 65,2%
náboženstvo: pravoslávne 98%, islamské 2%
rasové a národnostné zloženie: Gréci 95%, Macedónci 1%, Turci 1%, Cigáni 1%, iné 2%
priemerná dĺžka života: muži 75 rokov, ženy 80 rokov
hlava štátu: Károlos Papúlias
predseda vlády: Konstantínos Karamanlís
poloha: na juhu Blakánskeho polostrova, Peloponézsky (pol)ostrov, ostrovy v Iónskom, Krétskom a Egejskom mori
hranice: S - Albánsko, Macedónsko, Bulharsko, V – Turecko
moria: Iónske, Stredozemné, Krétske, Egejské
najväčšie ostrovy: Kréta, Iónske ostrovy, Kyklady

Grécko je krajina s dlhou históriou, opradenou mytologickými bájami. Historické pamiatky siahajú až do 5. storočia pred n.l. V Grécku vznikala kultúrna civilizácia, rodili sa základy demokracie a práve v Grécku sa vynikajúco darilo rozvoju filozofie. Medzi najslávnejších filozofov Grécka patria: Sokrates, Platón, Aristoteles, Archimedes a Pytagoras. Grécko dalo svetu olympijské hry, ktorých vznik sa datuje od r. 776 pred. n.l. Prvými disciplínami boli: beh, zápasenie, box, jazda na koni, hod oštepom a diskom. Celá história Grécka by sa dala rozdeliť na tri časti: starovekú, stredovekú a novodobú. Staroveká je tá, o ktorej možno povedať, že ovplyvnila okolité krajiny pozitívne. Išlo o silnú krétsko-mykénsku kultúru v r. 2000 až 1500 pred n.l., neskôr o významné archaické obdobie, v ktorom sa rozvíjali mestské štáty, ďalej klasické obdobie gréckych dejín až po víťazstvo gréckych vojsk nad Peržanmi. S rastom bohatstva došlo k rozvoju literatúry, umenia a staviteľstva. Bohužiaľ nasledovalo obdobie vojen, ktoré sa skončilo až v novodobých dejinách. Peloponézska vojna skončila porážkou Atén a oslabením mestských štátov, ktoré neskôr premohol Rím. Rimania síce obdivovali grécke umenie a vzdelanosť, ale nedokázali zastaviť postupný úpadok. Od 4. storočia n.l. sa Grécko stalo súčasťou Byzantskej ríše. Centrum diania sa presunulo do Carihradu. Po páde Carihradu v r. 1460 sa Grécko dostalo pod nadvládu tureckej Osmanskej ríše. Národné uvedomenie a boj o samostatnosť sa začali prejavovať až v 18. a 19. storočí. Prvé nezávislé grécke územia vznikli až v r. 1830. V 20. storočí sa Grécko stalo jednou z krajín, ktorú napadlo hitlerovské Nemecko. Grécko prišlo o 10 % obyvateľstva. Nepokoje sa skončili až v 70-tych rokoch. Dnes je Grécko pokojnou a turisticky vyhľadávanou krajinou.

Kultúra súčastného Grécka vychádza predovšetkým z byzantských tradícií, ale aj z antiky. Najdôležitejším aspektom spoločnosti je grécka ortodoxná byzantská kresťanská cirkev, ktorú vyznáva 98% Grékov. Celkovo má grécka kultúra bližšie k orientálnym krajinám, ako k Európe. Ale aj tak tvorí akúsi vstupnú bránu medzi západom a orientom. Orientálna je aj ľudová a populárna hudba (Syrtaki, Chassapiko, Tsifteteli), národné jedlá, no aj mestská a každodenná kultúra. Gréci sú národ ktorý sa rád zabáva pri dobrej hudbe, tanci, jedle a víne

Klíma stredozemného mora. Prevláda subtropické stredomorské podnebie, ktoré vo vnútrozemí a na severovýchode nadobúda kontinentálne črty. Suché a horúce letné dni, sú hlavne na severe a na pobreží, zmierňované čerstvým, morským vánkom - priemerné júlové teploty vyššie ako 25 oC, na juhu okolo 27 stupňov C. Atény dokážu byť skľučujúco horúce, aklimatizácia trvá pár dní. Večery sú chladné. Zima je na juhu mierna, no oveľa chladnejšia na severe krajiny. V januári sa na severe priemerná teplota pohybuje okolo 4-6 stupňov C, na juhu 10-12 stupňov C. Vo vrchoch je podnebie drsnejšie. V najvyšších polohách sa objavuje sneh - dokonca aj na Kréte. Najčastejšie prší medzi Novembrom a Marcom.

Patrí medzi najmenej rozvinuté štáty Európskej únie. Má nedostatočné zdroje energetických surovín, a to aj napriek tomu, že v Egejskom mori má veľké zásoby ropy. Avšak pre neustále konflikty s Tureckom sú zatiaľ nevyužiteľné a tak je odkázané na dovoz. Má bohaté ložiská magnezitu, azbestu a niklových rúd, rovnako aj z celosvetového hľadiska je tu významná ťažba bauxitu. Časť bauxitu sa vyváža, časť spracovávajú domáce hlinikárne, pre ktoré elektrickú energiu vyrábajú vodné elektrárne. Svetový zvuk má grécky mramor. Hlavnými priemyselnými odvetviami sú potravinársky a ľahký priemysel. Hlavným strediskom rozvíjajúceho sa priemyslu je hlavné mesto. Výroba sa realizuje hlavne v menších podnikoch, ešte stále je významná aj domácka výroba. Až 70% plochy územia zaberá poľnohospodársky využiteľná pôda, ale len na jednej tretine z nej prebieha intenzívne hospodárenie. Poľnohospodárstvo je pomerne na nízkej úrovni, nepriaznivo pôsobia aj vlastnícke vzťahy (príliš veľké a príliš malé plochy). Na ornej pôde sa pestuje predovšetkým pšenica , kukurica, jačmeň, ryža a strukoviny. Vo vnútrozemských kotlinách sa pestuje bavlna a tabak, na mediteránnych pobrežiach zelenina, citrusové plody, hrozno a olivy. Deficit zahraničného obchodu sa Grécko snaží vyrovnať príjmami z cestovného ruchu a z činnosti obchodného loďstva.