Európska únia

Európska únia – základné fakty a čísla

EÚ sa zrodila ako Európske hospodárske spoločenstvo v 50. rokoch 20. storočia a mala šesť zakladajúcich členov – Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko. Tieto štáty vytvorili nový spôsob zjednotenia, ktorý bol založený predovšetkým na hospodárskej integrácii, a ktorého účelom bolo spravovať ich spoločné záujmy.

V roku 1973 sa k nim pripojilo Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo, v roku 1981 Grécko a v roku 1986 Španielsko a Portugalsko. Po zjednotení Nemecka v roku 1990 sa k nim pridali aj spolkové krajiny východného Nemecka.

Novou zmluvou sa v roku 1992 prisúdilo inštitúciám Spoločenstva viac zodpovednosti a zaviedli sa ňou nové formy spolupráce medzi vládami štátov, čím vznikla Európska únia ako taká. V roku 1995 sa EÚ rozšírila o Rakúsko, Fínsko a Švédsko.


Česká republika, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovinsko a Slovensko sa pripojili v roku 2004,
Bulharsko a Rumunsko ich nasledovali v roku 2007.

Traja kandidáti – Chorvátsko, Turecko a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko – požiadali o členstvo.


Aká veľká je Európska únia?

Európska únia sa rozkladá na viac ako 4 miliónoch km2. Pri pohľade na mapu sveta to nie je veľké územie, ale tvorí ho 27 štátov. Ich rozloha sa veľmi líši, od najväčšieho Francúzska až po najmenšiu Maltu.


Členské krajiny EÚ:

Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovenská republika, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko a Veľká Británia.


Kandidátske krajiny:

Chorvátsko, Macedónsko a Turecko


Rozloha v tisícoch štvorcových kilometrov
Krajina Rozloha (v tisícoch km2)
Belgicko (BE) 30.3
Bulharsko (BG) 111.0
Česká republika (CZ) 77.3
Dánsko (DK) 43.1
Nemecko (DE) 357.0
Estónsko (EE) 43.4
Írsko (IE) 68.4
Grécko (EL) 130.7
Španielsko (ES) 506.0
Francúzsko (FR) 544.0
Taliansko (IT) 295.1
Cyprus (CY) 9.3
Lotyšsko (LV) 62.3
Litva (LT) 62.7
Luxembursko (LU) 2.6
Maďarsko (HU) 93.0
Malta (MT) 0.3
Holandsko (NL) 33.8
Rakúsko (AT) 82.5
Poľsko (PL) 312.7
Portugalsko (PT) 91.9
Rumunsko (RO) 230.0
Slovinsko (SI) 20.1
Slovensko (SK) 49.0
Fínsko (FI) 304.5
Švédsko (SE) 410.3
Spojené kráľovstvo (UK) 243.8

Údaj pre Francúzsko nezahŕňa zámorské územia.
Zdroj: Eurostat.


Počet obyvateľov EÚ

Európska únia má 493 miliónov obyvateľov – čo je tretie miesto na svete po Číne a Indii.

Európska únia má 27 členských štátov a 23 úradných jazykov. Pri vstupe do Únie každý členský štát určí, ktorý jazyk alebo ktoré jazyky chce vyhlásiť za úradné jazyky EÚ. Členské krajiny sa dohodli na zavedení írskeho jazyka (galštiny) ako dalšieho oficiálneho jazyka únie od roku 2007 + 2 oficiálne jazyky štátov Rumunska a Bulharska.

Počet obyvateľov EÚ v januári 2006
Krajina Počet obyvateľov v miliónoch
Belgicko (BE) 10.5
Bulharsko (BG) 7.7
Česká republika (CZ) 10.3
Dánsko (DK) 5.4
Nemecko (DE) 82.4
Estónsko (EE) 1.3
Írsko (IE) 4.2
Grécko (EL) 11.1
Španielsko (ES) 43.8
Francúzsko (FR) 62.9
Taliansko (IT) 58.8
Cyprus (CY) 0.8
Lotyšsko (LV) 2.3
Litva (LT) 3.4
Luxembursko (LU) 0.5
Maďarsko (HU) 10.1
Malta (MT) 0.4
Holandsko (NL) 16.3
Rakúsko (AT) 8.3
Poľsko (PL) 38.2
Portugalsko (PT) 10.6
Rumunsko (RO) 21.6
Slovinsko (SI) 2.0
Slovensko (SK) 5.4
Fínsko (FI) 5.3
Švédsko (SE) 9.0
Spojené kráľovstvo (UK) 60.4

Zdroj: Eurostat.


Symboly EÚ

Európska vlajka
12 hviezd v kruhu symbolizuje ideály dokonalosti, úplnosti a jednoty.

Európska hymna
Melódia pochádza z Beethovenovej Deviatej symfónie. Keď sa používa ako európska hymna, je bez slov.

Deň Európy, 9. máj
Myšlienka, na základe ktorej vznikla Európska únia, bola prvýkrát vyslovená 9. mája 1950 francúzskym ministrom zahraničných vecí Róbertom Schumanom. Preto sa 9.máj oslavuje ako deň vzniku EÚ.

"Zjednotení v rozmanitosti"
Takto znie motto EÚ.


Orgány EÚ

Hlavným rozhodovacím orgánom Únie je Rada ministrov Európskej únie, ktorá zastupuje členské štáty. Keď sa stretáva na úrovni hláv štátov alebo na vládnej úrovni, stane sa z nej Európska rada a jej úlohou je udávať Únii politický smer v kľúčových otázkach. Európsky parlament, ktorý zastupuje záujmy národov, má spolu s Radou Európskej únie legislatívnu a rozpočtovú právomoc. Hlavným výkonným orgánom je Európska komisia, ktorá zastupuje spoločné záujmy EÚ ako celku. Má právo navrhovať legislatívu a dbať na správnu implementáciu politiky Únie.

Európsky parlament
Európsky parlament (EP) je zastupiteľský orgán Európskej únie a zastupuje záujmy čosi viac ako 493 miliónov obyvateľov EÚ.

Európsky parlament sa priamo zúčastňuje na legislatívnych procedúrach a v mnohých oblastiach prijíma rozhodnutia spolu s Radou EÚ. Má dôležité právomoci vo vzťahu k rozpočtu, musí dať svoj súhlas pri podpísaní medzinárodných zmlúv a zohráva rozhodujúcu úlohu pri vymenovaní Európskej komisie (EK). Preskúmava prácu EK. Európsky parlament má 785 členov. Sídlo má v Štrasburgu, a sekretariát v Luxemburgu.


Prerozdelenie mandátov v EP po rozšírení únie

Staré členské štáty:
Belgicko 24
Dánsko 14
Fínsko 14
Francúzsko 78
Grécko 24
Holandsko 27
Írsko 13
Luxembursko 6
Nemecko 99
Portugalsko 24
Rakúsko 18
Španielsko 54
Švédsko 19
Taliansko 78
Veľká Británia 78

Nové členské štáty:
Cyprus 6
Česká republika 24
Estónsko 6
Litva 13
Lotyšsko 13
Maďarsko 24
Malta 5
Poľsko 54
Slovensko 14
Slovinsko 7

Najnovšie členské štáty (od 1. 1. 2007)
Bulharsko 18
Rumunsko 35

Členovia Európskeho parlamentu sú volení priamo občanmi členských štátov EÚ každých päť rokov pomerným zastúpením. Počet zástupcov členských krajín v Európskom parlamente závisí od veľkosti krajiny.


Rada Európskej únie
Rada Európskej únie je najvyšším právnym a rozhodovacím orgánom EÚ. Rada EÚ je vlastne hlavným strediskom politického rozhodovania EÚ. Skladá sa zo zástupcov vlád 27 členských štátov , vrátane Slovenskej republiky. Rada koordinuje presadzovanie záujmov a cieľov EÚ medzi jednotlivými štátmi. Sídlom je Brusel.

Počty hlasov jednotlivých štátov po rozšírení EÚ 1. 1. 2007:

Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko: 29
Španielsko, Poľsko: 27
Rumunsko: 14
Holandsko: 13
Belgicko, Česká republika, Grécko, Maďarsko, Portugalsko: 12
Bulharsko,Rakúsko, Švédsko: 10
Dánsko, Fínsko, Írsko, Litva, Slovensko: 7
Cyprus, Estónsko, Lotyšsko, Luxembursko, Slovinsko: 4
Malta: 3

Celkom: 345 hlasov


Rada Európskej únie v skratke
Členovia: ministri 27 členských štátov
Úloha: legislatívny orgán Európskej únie


Európska rada
Európska rada nie je inštitúciou Európskej únie, určuje však spoločné ciele európskej politiky. Na summitoch Európskej rady sa stretávajú hlavy štátov alebo vlád, aby určili smery európskej politiky.
Výraz „summit EÚ“ sa často používa, keď sa hovorí o stretnutiach Európskej rady. Na nich sa stretávajú hlavy štátov alebo vlád členských štátov, aby určili hlavné smery politiky Únie alebo prijali rozhodnutia o sporných otázkach.

Úloha a zodpovednosť
Hoci Európska rada nie je inštitúciou Európskej únie, v uplynulých rokoch v nej hrala dôležitú úlohu ako stimul pokroku. Určuje smery politiky Únie.

Jej zodpovednosť bola jasne vymedzená v Zmluve o Európskej únii, podľa ktorej má byť stimulom a určovať všeobecné politické smery ďalšieho rozvoja Únie.

V mnohých prípadoch má Európska rada vydávať politické smernice Rade Európskej únie alebo Európskej komisii, aby sa niektoré myšlienky preniesli do praxe.

Európsku radu si ľudia často mýlia s Radou Európy. V skutočnosti je Rada Európy úplne odlišnou organizáciou, ktorá je plne právne nezávislá od Európskej únie.

Európsku radu tvoria hlavy štátov alebo vlád.
Európska rada sa spravidla schádza dva razy do roka, a to vždy v tej krajine, ktorá v tom čase predsedá Rade EÚ. Predsedníctvo zastáva postupne každý členský štát na obdobie šiestich mesiacov. Mimoriadne summity sa zvolávajú k záležitostiam mimoriadnej dôležitosti.

Európska komisia
Komisia je politicky nezávislá inštitúcia, ktorá reprezentuje a presadzuje záujmy EÚ ako celku. Predstavuje "hnaciu silu" inštitucionálneho systému EÚ - navrhuje právne predpisy, politiku a programy činnosti a zodpovedá za implementáciu rozhodnutí Parlamentu a Rady.

Európska komisia bola zriadená na základe zakladajúcich zmlúv EÚ. Má 27 členov – komisárov vrátane predsedu EK.

Sídlom komisie je Brusel (Belgicko). Má však aj úrady v Luxemburgu, zastúpenia vo všetkých štátoch EÚ a delegácie v mnohých hlavných mestách celého sveta.

Európska komisia má štyri hlavné úlohy:

navrhovať zákonné normy Parlamentu a Rade,
riadiť a implementovať politiku a rozpočet EÚ,
presadzovať dodržiavanie európskych zákonov (spolu so Súdnym dvorom),
zastupovať Európsku úniu na medzinárodnej scéne, napríklad na rokovaniach o dohodách medzi EÚ a inými štátmi.


Európsky súdny dvor
Podobne, ako každý právny systém, aj EÚ potrebuje systém právnej ochrany. Jeho efektívnosť zabezpečuje nezávislé súdnictvo. V Európskej únii túto úlohu plní Súdny dvor.

Súdny dvor zabezpečuje, aby sa právo Spoločenstva neinterpretovalo rozdielne v rôznych členských krajinách, a takisto aby členské krajiny a inštitúcie EÚ plnili svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv.

Osobitný právny systém, ktorý vytvorila EÚ, vo všeobecnosti platí iba v rámci Európskeho spoločenstva, teda iba v rámci prvého (a zároveň najdôležitejšieho) z troch tzv. „pilierov“ EÚ. Hovorí sa o ňom teda ako o „práve Spoločenstva“, niekedy aj ako o „práve EÚ“.

Sídlo: Luxemburg


Pôsobenie EÚ

Jednotný trh
Od roku 1968 sa v EÚ zrušili clá na priemyselné tovary predávané v EÚ a na dovoz z nečlenských krajín sa začala uplatňovať spoločná colná tarifa. Zmluva o Európskej únii, podpísaná v Maastrichte vo februári 1992, stanovila štyri základné slobody - voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu.
Jednotný trh je jedným z najväčších úspechov Európskej únie. Obmedzenia v obchodovaní a voľnej hospodárskej súťaži medzi členskými štátmi sa postupne eliminovali a výsledkom je zvýšenie životnej úrovne. Jednotný trh sa ešte nestal jednotným hospodárskym priestorom. Niektoré odvetvia hospodárstva (verejné služby) stále spadajú pod národné zákony. Jednotlivé štáty Únie sú stále zodpovedné za zdaňovanie a sociálnu starostlivosť.

Hospodárska a menová únia
Dokončenie hospodárskej a menovej únie a zavedenie jednotnej meny v členských štátoch Európskej únie je jedným z najambicióznejších cieľov únie. Myšlienka zjednotenia Európy aj prostredníctvom spoločnej meny má okrem vplyvu na ekonomiku a jej rast aj nezanedbateľný prínos v oblasti prehlbovania politickej a kultúrnej integrácie.

Podpis Zmluvy o EÚ v Maastrichte a jej ratifikácia 1. novembra 1993 znamenal záväzok vybudovať hospodársku a menovú úniu. Spoločná mena vnútri EÚ mala posilniť jednotný trh a zvýšiť ekonomickú váhu únie.

Euro je jednotná mena Európskej únie. Prijalo ju dvanásť z pätnástich krajín pre bezhotovostné transakcie od roku 1999 a pre všetky platby v roku 2002, keď sa vydali eurobankovky a euromince. Tri krajiny (Dánsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo) sa nestali súčasťou menovej únie. Nové členské krajiny sa pripravujú na vstup do eurozóny hneď, ako splnia nevyhnutné kritériá.
Súbežne s cieľom peňažnej stability, za ktorú zodpovedá Európska centrálna banka, sa členské štáty zaviazali k ďalšiemu rastu a zbližovaniu ekonomík.


Resumé:

Na Európskej menovej únii sa zúčastňuje po vstupe Slovinska od 1. januára 2007, Malty a Cypru v januári 2008 15 krajín. Novú menu euro zatiaľ z pôvodných členských krajín nezaviedli Dánsko, Veľká Británia a Švédsko. Slovensko má ambíciu vstúpiť do Európskej menovej únie v roku 2009.