orešnicu perlavú, ktoré mnohý ľudia za spevavcov ani nepovažujú. Z ďalších spevavcov sa tu vyskytujú druhy ako oriešok hnedý, sýkorka uhliarka, pinka lesná, stehlík čížavý, hýľ lesný, slávik červienka, kolibkárik čipčavý s charakteristickým hlasom „cilp-calp“, drozd trskotavý a ďalšie. Z cicavcov tu môžeme stretnúť niektoré známe kopytníky, ako diviaka lesného, jeleňa hôrneho a srnca hôrneho. Zo skupiny drobných zemných cicavcov tu žijú napríklad ryšavka krovinná, ryšavka žltohrdlá, ako aj hmyzožravce piskor lesný a piskor malý, ktorého niekedy zastihneme aj v blízkosti našich príbytkov. Občas sa nám ukáže po strome šplhajúca veverica, ktorá patrí medzi hlodavce. Zo šeliem menšej veľkosti tu žije len lasica myšožravá, z väčších potom líška hrdzavá.

Celkom výnimočne, avšak predsa tu zistíme prítomnosť mačky divej, ale aj našich najväčších šeliem rysa ostrovida a medveďa hnedého. V týchto častiach chotára je veľmi pravdepodobný aj pravidelný pohyb vlka. K ďalším významným refúgiam pôvodného živočíšstva patria riečne ekosystémy. Jedná sa predovšetkým o vodný tok a alúvium Mlynského potoka a jeho prítokov, najmä v úsekoch s prirodzenými brehmi a so zachovalými brehovými porastami a bohatou sprievodnou vegetáciou a o jeden z najvýznamnejších prírodných fenoménov oravského regiónu – ekosystém rieky Oravy. Mlynský potok je žiaľ v intraviláne obce na veľkom úseku postihnutý z hľadiska existenčných podmienok pôvodných druhov živočíchov nevhodnými spôsobmi regulácie. To veľmi obmedzuje až znemožňuje prežívanie populácií rýb, ako napríklad pstruha potočného, trochu bizarne pôsobiaceho hlaváča pásoplutvého a množstva ďalších vodných a pri vode žijúcich organizmov.

Ten istý účinok má aj vypúšťanie neprečistených odpadových vôd priamo do vodných tokov, aj keď treba zdôrazniť, že pokiaľ má tok celkom prirodzený (alebo keď má jeho regulácia vhodne riešený prírode blízky charakter), je samočistiaca schopnosť takéhoto toku mimoriadne silná. Pozdĺž zachovalých úsekov Mlynského potoka a ostatných vodných tokov sa vyskytuje salamandra škvrnitá. Nachádzajú sa tu lovné teritóriá napríklad skokana hnedého a známeho hada, užovky obojkovej. Niekedy tu nad vodnou hladinou rýchlo preletí vodnár potočný, menší vták s výraznou hnedou náprsenkou, ktorý je obratným lovcom lariev hmyzu pod hladinou horských a podhorských tokov. Brehové porasty poskytujú prostredie na hniezdenie, ale aj na získavanie potravy veľkému počtu druhov vtákov. Z cicavcov, viazaných na vodné toky, tu možno predpokladať výskyt drobných živočíchov dulovnice väčšej a dulovnice menšej. Podhorskému charakteru rieky Oravy, na ktorom sa strieda pásmo lipňa a mreny, zodpovedá aj zloženie jeho fauny rýb.

Za pozornosť rozhodne stojí stabilný výskyt hlavátky veľkej, ktorá je celoeurópsky kriticky ohrozeným druhom. Početne hojné druhy rýb sú napríklad mrena severná, jalec hlavatý, jalec maloústy, ploska pásavá, hrúz škvrnitý a čerebľa pestrá. K menej početným druhom patria podustva severná, lipeň tymiánový, pstruh potočný a k zriedkavým druhom potom nosáľ sťahovavý, hlaváč európsky a dva nepôvodné druhy – pstruh dúhový a úhor európsky. Z fauny obojživelníkov tu okrem už spomenutého skokana hnedého a ropuchy bradavičnatej, môžeme zriedkavo pri rieke počuť hlas rosničky zelenej. Pomiestne, pozdĺž brehov rieky Oravy, bol zistený výskyt mloka horského, mloka karpatského a mloka hrebenatého. Z viac ako 150 druhov vtákov, zistených v alúviu rieky Oravy, našej pozornosti určite neunikne hojná kačica divá, občasný rýchli prelet rybárika riečneho a vodnára potočného, alebo nehybné čakanie volavky popolavej vo vode na svoju rybku.

Našej pozornosti neunikne ani na pohľad krkolomnejšie prelietajúci trasochvost biely, alebo trasochvost horský. Za potravou tu prilieta bocian čierny, hniezdiaci v lesoch ako aj jeho príbuzný bocian biely, ktorý hniezdi priamo v ľudských sídlach. K druhom, ktoré tu možno zaznamenať vzácnejšie, patrí napríklad nápadne červene sfarbený červenák karmínový a kúdelníčka lužná, ktorá si stavia svoje guľovité hniezdo, zavesené na konci konárov stromov pri okrajoch vôd. K typickým obyvateľom brehov rieky Oravy v oblasti Oravskej Poruby patrí aj kalužiačik malý, ktorý sa pri vyplašení ozýva charakteristickým volaním. Zo vzácnych a ohrozených druhov cicavcov sú typickými príkladmi obyvateľov brehov rieky Oravy už spomenutá dulovnica väčšia, dulovnica menšia a verejnosti známa, avšak v prírode ťažko priamo spozorovateľná šelma – vydra riečna. K mimoriadne významným útočiskám pôvodnej fauny patria aj v krajine rozptýlené mokrade (trvalo zamokrené stanovištia, medzi ktoré okrem pramenísk, močiarov, bažín, jazierok, vlkých lúk a pod., patria aj spomenuté vodné toky a ich alúviá).

V minulosti boli mokrade v súvislosti so snahou o možnosť ich poľnohospodárskeho využitia systematicky odvodňované, a tým väčšinou úplne zničené alebo podstatne zdegradované. Dnes patria podobne ako množstvo na ne viazaných organizmov k najohrozenejším prírodným objektom s potrebou prísnej ochrany. Niektoré z mokradí chotára Oravskej Poruby sa nachádzajú priamo v obci, ako napríklad lokalita poniže cintorína oproti domu č.164. Mokrade sú pre mnohé druhy živočíchov zo širokého okolia významným náleziskom potravy, mnohé druhy sú na ne viazané aj reprodukčne a stanovištne. Okrem množstva druhov