hmyzu (napríklad vážky) a ďalších bezstavovcov viazaných na mokrade ako svoje existenčné prostredie, je v krajine bez mokradí ťažko možná existencia aj mnohých druhov stavovcov, ako napríklad obojživelníkov, niektorých druhov plazov, vtákov a cicavcov. Z obojživelníkov často nájdeme v otvorenej krajine pri menších vodných plochách, vrátane celkom malých mlák kunku žltobruchú. Z plazov sa tu hojne vyskytuje jašterica bystrá a na území s krovinatým porastom aj jašter bez končatín, slepúch lámavý. Najmä pri opatrnej chôdzi môžeme stretnúť aj vyhrievajúcu sa, prípadne pred nami do úkrytu unikajúcu vretenicu.
Z fauny vtákov je hojne zastúpená aj strnádka žltá, ktorú spoznáme podľa jej typického „ci-ci-ci-ci-ci-ci-cií“. Charakteristickým hlasom nás sprevádza škovránok poľný, pinka lesná a odniekiaľ z trávnatého porastu kde tu začujeme v období neskoršej jari aj chrapkáča poľného. Ďalej tu môžeme zazrieť strakoša červenochrbtého. Krovinaté porasti obýva penica hnedokrídla. Z dravých vtákov tu loví aj sokol myšiar a vzácnejšie možno zistiť aj prítomnosť sokola lastovičiara. Z cicavcov tu žijú známe druhy: zajac poľný, hraboš poľný alebo krt obyčajný. Svojím sfarbením chrbta nás zaujme ryšavka tmavopása s výrazným tmavým pozdĺžnym pásom na hrdzavohnedom podklade. Viaceré druhy živočíchov sa dokázali prispôsobiť prostrediu ľudských sídiel. Pre niektoré z nich sa dokonca sídla stali ich najviac využívaným prostredím. Druhová rozmanitosť živočíchov v sídlach je závislá okrem iného na tom, ako je sídelný útvar oživený (napríklad parkom, alejou, záhradami, brehovým porastom pozdĺž vodného toku a pod.). Z obojživelníkov do obce preniká ropucha bradavičnatá, ktorá tu loví hmyz a iné drobné živočíchy v záhradách. Často priamo pri domoch sa vyhrieva na slnku jašterica bystrá a niekedy je možné aj záhonoch nájsť jej drobné kožovité vajíčka.
Z druhov vtákov, ktoré sa celkom alebo takmer úplne adaptovali na život v blízkosti človeka, sa tu vyskytujú napríklad vrabec domový, belorítka domová, lastovička domová, škorec lesklý a žltochvost domový. Ďalej sa tu vyskytujú drozd čierny, drozd čvikota, stehlík konôpkár, penica čiernohlavá, hrdlička záhradná, sýkorka bielolíca, sýkorka belasá, stehlík pestrý a iné. Z voľne žijúcich druhov cicavcov tu nachádzame človekom menej obľúbené druhy, ako je napríklad myš domová, potkan hnedý (druh s pozoruhodne vyvinutou sociálnou štruktúrou rodinných zoskupení) a kuna kalná. Do záhrad prenikajú krt slepý a jež bledý. Priamo doma sa stretávame so švehlami, pavúkmi, koscami a mnohými inými druhmi. Spravidla dobre poznáme (aspoň na pohľad) niektoré druhy, ktoré sa nám „starajú“ do úrody na záhradkách, ako napríklad slizniak sieťkovaný, slimák záhradný, pásavka zemiaková, húsenice mlynárikov a podobne. Dávame si pozor na osy, včely, čmeliaky a sršne, ktoré proti nám môžu použiť svoje nepríjemné obranné systémy, ale aj samičky komárov a ovadov, ktoré riskujú svoj život, aby získali našu krv. V prírode nás najčastejšie zaujmú motýle alebo vážky, poletujúce v okolí vôd. Vody obýva množstvo lariev hmyzu.
Pri bližšom pohľade do čistejších vôd nás zaujmú pohyblivé drievka alebo zhluky kamienkov, čo sú v skutočnosti schránky lariev potočníkov. V znečistených alebo bahnitých vodách môžeme naopak natrafiť na červené, pohybujúce sa zhluky tubifexov.
Najbližšie chránené územie: Najbližšia CHKO (chránená krajinná oblasť) je Horná Orava a najbližší Národný Park je Malá Fatra a najbližšia chránená plocha je Park Gecel.
Počet obyvateľov: Podľa obecného úradu Oravskej Poruby počet jej obyvateľov je 911. Koncom roka 1999 tu bolo 875 obyvateľov.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie