Austrálske pôdy sú často opisované ako veľmi staré a veľmi zvetrané a väčšinou neúrodné. To je celkové zovšeobecnenie, ale obsahuje aj niektoré prvky pravdy. Pôdy vznikli z celkového vzájomného pôsobenia týchto faktorov – podnebia, organizmov, povrchu, materskej horniny a času. Pretože je málo prípadov, kde každý zo spomenutých faktorov sa podieľal rovnakou mierou, nachádzajú sa v Austrálii rozmanité pôdy.
Veľa pôd vzniklo postupne zo starých zvetraných hornín na mladých povrchoch. Niektoré boli utvorené na stálych povrchoch pod častými premenami podnebia; ostatné sa vyvíjali zo starších hornín premiestnených vodou a vetrom. Je malý zrejmý vzťah medzi klimatickými pásmami a typmi pôd v dnešnej Austrálii a látky nachádzajúce sa v jednotlivých pôdnych modeloch sú dôležité k určeniu druhov pôd.
Je mnoho dôvodov pre rôznorodý a niekedy neočakávaný rozsah pôd nachádzajúcich sa na kontinte. Napr. vo vyprahnutom vnútrozemí nie je vzácnosťou nájsť pôdy, ktoré sú silne zvetrané a hneď vedľa pôdy, ktoré sú málo zvetrané. Klimatická a geomorfologická história je dôležitá k porozumeniu tohto typu pôdneho modelu. Vieme, že geologické udalosti datujúce sa od začiatku Cenozoickej doby (65 miliónov rokov) mali silný vplyv na súčasné rozmiestnenie pôd.
Cenozoická tektonická história je pomerne malým kľúčom. Žiadne zložené pohoria sa nevyvíjali, ani sa neotvorili rozsiahle riftové údolia; sopečná aktivita bola mohutne obmedzená na úzku oblasť pozdĺž východného a juhovýchodného pobrežia; pohyb zemskej kôry sa skladal väčšinou z jemných, aj keď významných zdvihnutí, ktoré sú najviac viditeľné v juhovýchodných vysočinách. Počas väčšiny Cenozoickej doby, Austrália pravdepodobne mala nízky reliéf podobný dnešnému. Ďaľší následok tohto nízkeho reliéfu a šírkovej polohy kontinentuje je, že glaciálne doby pred 2 miliónmi rokov boli menšie a obmedzujúce sa na juhovýchodnej vysočine a Tasmánii.
Skupiny pôd: Austrália má šesť veľkých skupín pôd s nasledujúcimi znakmi:
1. Povrchové kamenné pôdy
Štrk a kamene po celom profile, bez horizontov a zvyčajne plytkej hĺbky.
2. Hlboké piesky
Zvyčajne viac než 1 m hĺbka a obsah kremíka, s minimálnym vývojom pôdneho profilu. Veľa pôd sa vyvíjalo na aeolianských horninách (zvetrané a uložené vetrom); ostatné vznikli zo starej horniny bohatej na železo.
3. Seskvuioxidic pôdy
Pôdy s hlinenými zlomkami zvyčajne prevládajúcimi vápencami a železnými oxidmi. Hlinené obsahy zvyčajne narastajú postupne s hĺbkou. Veľa pôd sa nachádza extrémne hlboko.
4. Hlinené pôdy
Pôdy s vysokým obsahom hliny ( 50 - 70 %) , ktoré sa nadúvajú alebo zrážajú na mokré alebo suché . Majú široký rozsah hĺbky a zvyčajne vznikajú na viacerých modeloch látok.
5. Štruktúrovo – rôzná pôda
Veľmi rôznorodé pôdy : charakteristické výraznými rozdielmi v štruktúre medzi svetlejšími povrchovými pôdami a ťažšími (zvyčajne hlinité) pôdnými podlažiami. Veľa ďalších pôd je hustých a veľmi málo trvalé kvôli ich pôvodu.
6. Uhlíkové pôdy
Charakteristické ľahkými a ťažkými uhlíkovými hromadeninami po celej pôde: plytký až hlboký profil, ten posledný zvyčajne vznikol na aeolian materiáloch v rôzných časoch. Veľa ostatných pôd vzniklo v Austrálii, ale tie zaberajú len relatívne malé oblasti kontinentu. Niektoré svetovo rozšírené typy pôd, hlavne odvedené zo sopečného popola a nánosmi z Pleistocénskej glaciály, nie sú prítomné a pôdy mnoho zmenené ľudskými zásahmi sú zriedkavé.
Avšak , je niekoľko príznačných pôd, ktoré patria k Austrálii. Prvé sú pôdy vyskytujúce sa vo vyprahnutej zemi, veľa z nich je vyprahnutých a silno zvetraných - "nezvyčajná charakteristika pre také prostredie".
Po druhé sú to Hlinité pôdy. Aj keď India a Afrika tiež majú veľké oblasti s týmto druhom pôd, rôznorodosť Austrálie je oveľa väčšia. Austrália taktiež má vysokú časť štruktúrovo – rozličných pôd ako ostatné kontinenty.
Sú veľmi rôznorodé : rôznia sa v hĺbkovom profile od 30 cm do viac než 5 metrov, v úsečnom prírastku ich hlinitých súčasti od povrchu po pôdne podlažia vo vyprahnutom a stupni zvetrávania a narušenií pôdného podlažia.
