Poloha: Francúzska republika sa nachádza v západnej Európe. Je druhým najväčším štátom Európy (po Rusku). Jej výhodná poloha v miernom pásme medzi Atlantikom, Severným a Stredozemným morom prispela k včasnému hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju.

Rozloha: 547 026km2 (bez zámorských území a zámorských departmentov)

Správne rozdelenie: 96 departmentov vlastného Francúzska zoskupených do 22 regiónov (hospodárskych oblastí); ako zvyšky niekdajšej francúzskej koloniálnej ríše zostali Francúzsku zámorské departmenty Réunion, Martinique, Guadeloupe a Francúzska Guayana, ako aj zámorské územie Afar a Issa (Francúzske somálske pobrežie), ostrovy Saint Pierre a Miquelon, Komory, Nové Hebridy (kondomínium s Veľkou Britániou), Nová Kaledónia, Wallis a Futana, Francúzska Polynézia a francúzska oblasť pri južnom póle.

Štátne zriadenie: Na čele štátu je prezident volený obyvateľstvom na sedemročné funkčné obdobie. Zákonodarným orgánom je dvojkomorový parlament, ktorý sa skladá z Národného zhromaždenia so 491 poslancami a zo senátu, ktorý má 305 členov. Vrcholným orgánom výkonnej moci je vláda, ktorej predsedu menuje prezident republiky.

Mena: 1 francúzsky frank = 100 centimov

Úradný jazyk: francúzština

FYZICKO-GEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA:

Prírodné podmienky: Francúzsko má vzhľadom na rozsiahlosť územia veľmi pestrý povrch.

•Členitosť: OSTROVY: Korzika

Zálivy: Biskajský, Lionský záliv (+ Lamanšský prieliv; Calaiská úžina)

MORIA: Stredozemné, Ligúrske more

OCEÁNY: Atlantický oceán

•Pohoria: Povrch tvorí niekoľko horských skupín. Veľhorské pásmo francúzskych Álp (najvyšší vrch - Mont Blanc 4810m - zároveň najvyšší vrch Európy) presahuje Pyreneje ako rozlohou, tak i nadmorskou výškou. Obe pohoria nesú výrazné stopy zaľadnenia a menšie ľadovce i dnes napájajú horské toky. Francúzske stredohorie je rozsiahla plošina rozrušená hlbokými zárezmi riek. Nad jeho zvlneným povrchom vystupujú vrcholy sopečného pôvodu. Na severovýchode sa zdvíhajú Vogézy, dosahujúce približne šumavské výšky. Pyreneje tvoria hranicu so Španielskom, Alpy zase s Talianskom. Lesy sa uchovali prevažne len v horách a netvoria viac než 20% rozlohy zeme.

•Nížiny: Nížiny vypĺňajú prevažne sever a západ. Jadrom rozsiahlej Severofrancúzskej nížiny, ktorá je úrodnou poľnohospodárskou oblasťou, je Parížska panva, centrálne ťažisko zeme. Rozsiahlejšia Akvitánska nížina prilieha k Atlantiku. Na juhu je od Biskajského zálivu oddelená mohutným valom piesočných presypov zarastených borovicovými lesmi.

•Podnebie: Podnebie Francúzska je v rôznych oblastiach rozdielne, a tak umožňuje rozsiahlu a rozmanitú poľnohospodársku výrobu. Nížiny na severe a západe majú prímorskú klímu s množstvom zrážok a miernymi zimami, so snehovou pokrývkou len vo vyšších polohách. Letá sú teplé a veľké plochy patria skoro po celý rok k zeleným lúkam a pastvinám. Ďalej do vnútrozemia sú suchšie pôdy. Plošiny majú drsnejšiu klímu s daždivými zimami. Stredomorský juh chránený pred oceánskymi vplyvmi má už suché až subtropické podnebie s teplým letom a miernou zimou, keď prichádza väčšina zrážok. Biskajská oblasť je taktiež teplá, avšak je aj vlhšia.

•Vodstvo: Francúzsko má priamy prístup k oceánu, a to ku Atlantickému, taktiež ku Stredozemnému moru. Čo sa týka riečnej siete, odtokové pomery francúzskych riek vykazujú značné rozdiely. V severných oblastiach majú stabilné vodné stavy s malým spádom, teda majú i dobré plavebné podmienky. Nízke rozvodie tu prekonáva radu vodných prieplavov. Platí to hlavne o Seine s jej prítokmi. Hladina najdlhšej francúzskej rieky Loiry už značne kolísa. V južných častiach zeme majú rieky v lete vody málo. Medzi ďalšie významné rieky patria: Garonna, Rhône a Marne. Veľký hospodársky význam majú dobre vybudované prieplavy medzi Rýnom a Rhônou, Rýnom a Marnou, Seinou a Loirou, ako i Garonnou a Stredozemným morom.

HISTÓRIA FRANCÚZSKA:

Francúzsky štát sa formoval už v 10.storočí po nástupe kráľovskej dynastie Kapetovcov. V stredoveku bolo Francúzsko jedným z najvyspelejších európskych štátov. V takzvanej storočnej vojne Anglicka s Francúzskom (1337-1453) stratili Angličania prakticky všetky dŕžavia na európskom kontinente. Krátko potom, keď sa kráľovi Ľudovítovi XI. podarilo pokoriť väčšinu mocných feudálov, došlo koncom 15.storočia k vytvoreniu jednotného francúzskeho národného štátu vo forme centralizovanej absolutistickej monarchie, ktorej rozmach a koloniálna expanzia vyvrcholila za vlády Ľudovíta XIV. Po jeho smrti (1715) nastal rozklad feudálnej spoloènosti. Úsilie buržoázie o získanie podielu na moci v štáte a odpor utláčaných ľudí vyvrcholilo Veľkou francúzskou buržoáznou revolúciou (1789-1794), a potom buržoázne demokratickou revolúciou v rokoch 1848-1849, ktoré boli udalosťami celosvetového významu. Po revolúcii v roku 1870 a potlačení historickej Parížskej komúny v roku 1871 nastalo obdobie stabilizácie buržoáznej republiky a vysielania zámorských výprav, ktorými sa Francúzsko stalo druhou najväčšou koloniálnou veľmocou.