bratislavský samosprávsky kraj

Územie vyššieho územného celku Bratislavský samosprávny kraj o rozlohe 2 050 km2, s počtom vyše 617 tisíc obyvateľov tvoria katastrálne územia miest a obcí dnešných okresov Malacky, Pezinok, Senec a Bratislava I.-V., to znamená územie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktoré je sídlom orgánov krajskej samosprávy.

Bratislava je hlavným mestom Slovenskej republiky, sídlom Národnej rady Slovenskej republiky, vlády a ďalších ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky i orgánov miestnej samosprávy na úrovni mesta i 17 mestských častí. Jadro územia, mesto Bratislava sa rozprestiera na oboch stranách rieky Dunaj.



Územie samosprávneho kraja leží v juhozápadnej časti Slovenska. Okolie hlavného mesta tvoria fragmenty troch svojráznych regiónov - na severe je to Záhorie, na severovýchode Malokarpatská oblasť a na juhu Žitný ostrov. Na juhu hraničí s Maďarskom, na západe s Rakúskom. Obopína ho územie Trnavského kraja. Má výnimočne priaznivé klimatické podmienky.



Dávne osídlenia dokladujú archeologické nálezy, doklady o pobyte Keltov, Rimanov, Avarov, starých Slovanov. Bohato je zastúpené predveľkomoravské a veľkomoravské obdobie. Z roku 907 pochádza prvá písomná zmienka o Bratislave. Pravdepodobne už v 10. storočí sa Bratislava stáva centrom Bratislavského komitátu a hrad sídlom župana a kapituly. V roku 1291 získava Bratislava veľké mestské privilégia od Ondreja III. a v 14. a 15. storočí ďalšie výsady.



Význam mesta naďalej rastie, o čom svedčí založenie mincovne i Academie Istropolitany. Dokladom rozvoja sú Dóm sv. Martina, kapitula, kostoly a kláštory Františkánov a Klarisiek, radnica i honosné meštianske domy na Hlavnom a Františkánskom námestí. Po roku 1536 sa Bratislava stáva korunovačným mestom, sídlom panovníka i primasa arcibiskupa a miestom zasadania stavovských snemov.



Šľachta buduje pompézne paláce a široko komponované záhrady. Dochádza k nebývalému rozvoju spoločenského a kultúrneho, najmä hudobného života, čo ilustrujú mená osobností ako Josef Haydn, W.A. Mozart, J.N. Hummel, Francz Liszt, Béla Bartók, Mendelssohn - Bartholdy, Rubinstein. Rozvoj dramatického umenia dokladuje stavba prvého kamenného divadla v roku 1774 a neskôr známej bratislavskej Arény a v roku 1886 stavba nového mestského divadla.



V 18. storočí sa Bratislava stáva centrom kníhtlače na Slovensku a od 80. tych rokov i strediskom slovenského národného obrodenia. Matej Bel tu vydáva „Novu Posoniensiu“ i známe „Notitie“. Pôsobí tu Anton Bernolák, Tomka - Sásky, J.M. Korabinský. T.G. Schröer, M. Ševerlay, Ján Grosz, Juraj Palkovič, Ján Kollár, František Palacký. Tu sa formuje štúrovská básnická škola. Galériu osobností zdobia aj také mená ako Chatam Sofér, Ján Andrej Segner, Wolfgang Kempelen, A. Jedlík, Teodor Ortvay. Rastie význam mesta ako obchodného, finančného a priemyselného centra.



Historické medzníky predstavuje podpísanie „Bratislavského mieru“ v roku 1805, „Zákon o zrušení poddanstva“ v roku 1848 i bitka pri Lamači v roku 1866. V roku 1876 sa Bratislava stáva municipálnym mestom. Rozvíja sa doprava, čo dokladuje výstavba konskej, neskôr parnej železnice, bratislavského dunajského prístavu i mestskej elektrickej dráhy.



Na prelome 19. a 20. storočia dochádza k nebývalému rozvoju spoločenského života, čo dokumentuje vyše 600 spolkov a združení, veľké množstvo kaviarní, reštaurácií, vinární, cukrární, výletných miest i reprezentačné spoločenské zariadenia, z ktorých najvýznamnejšie boli Etablissement Bellevue, neskôr mestská Reduta a známy hotel Carlton. Špecifický kolorit dotvárali bratislavské viechy. Po roku 1918 sa Bratislava stala hlavným mestom a hospodárskym, spoločenským i kultúrnym centrom Slovenska.



Ďalšími významnými centrami osídlenia na tomto území sú bývalé slobodné kráľovské mestá a výsadné mestá s právom konať trhy, sú to najmä Pezinok, Modra a Svätý Jur. Prekvitalo tu garbiarstvo, klobučníctvo, súkenníctvo a výroba keramiky. Celá oblasť bola známa pestovaním vínnej révy a rozsiahlymi ovocnými sadmi.



V 17. storočí k významným strediskám vzdelania patrilo mesto Modra, bola tu vyššia evanjelická škola a benediktínke gymnázium. Vo Svätom Jure v 17. a 18. storočí pôsobilo Piaristické gymnázium. V roku 1763 Mária Terézia založila v Senci ekonomicko- technickú vysokú školu „Collegium economicum“. Medzi významné spoločenské a trhové centrá patrili Malacky, Stupava, Devín, Plavecký Štvrtok.