Stupava

Stupava

Stupava ako mestecko sa spomína už roku 1269, teda prvýkrát je o nej písomný záznam. Materiálne doklady o osídlení tohto územia sú ovela staršie a územie je nepretržite osídlené od cias neolitu. Striedali sa tu dobyvatelia a bojovníci s rolníkmi, ktorí zveladovali tento kúsok zeme, zakladali svoje rody, stavali si obydlia, chrámy, žili a pracovali s myšlienkou na budúcnost.

Pecat svojho života a práce vtlacili do tejto zeme, ktorej sme dedicmi. Krásna prírodná scenéria, kultúrne a historické pamiatky, ludové tradície, viera a predovšetkým pracovití, vzdelaní a talentovaní ludia, mladá generácia ako nádej pre budúcnost.

OKRES: Malacky
KRAJ: Bratislavský
POLOHA: Stupava sa rozprestiera medzi Západnými svahmi malých Karpát a Južnou castou Záhorskej nížiny.
Zemepisná šírka: 48stupnov a 16 minút s.z.š.
Zemepisná dlžka: 170stupnov a 2minúty v.z.d.

Mesto Stupava má výhodnú polohu z viacerých hladísk. Približne za 20 minút autom sa dostanete do hlavného mesta Slovenska Bratislavy. Okresné mesto Malacky, ležiace na opacnej strane ako Bratislava je vzdialené od Stupavy 17 km.

Stupava je pomerne blízko aj k hranicným priechodom do Rakúska a Ceskej republiky. Do Rakúska sa môžete dostat cez hranicný priechod Angern, (smer Záhorská Ves), ktorý ponúka atraktívny prevoz kompou, alebo cez iné priechody v Bratislave a okolí. Do Ceskej republiky sa najrýchlejšie dostanete dialnicou (smer Malacky).

HORNINY: štrky, piesky, vápenec
POVRCHOVE CELKY: Malé Karpaty, Záhorská nížina
PODNEBIE: relatívne suchá a teplá klíma
VODSTVO: niva Moravy
PODY: menej úrodné pôdy -kvôli naviatemu piesku. Na Chvojníckej pahorkatine sa naviala spraš.

RASTLINSTVO: V Stupave kvôli neúrodnej pôde rastú zväcša iba borovicové lesy. Mesto je zo všetkých strán ovencené lesmi. Ich súcastou priamo v centre mesta je Stupavský park, ktorý dobudovali poslední majitelia kaštiela Károlyiovci. Súcastou parku je pagaštanová aleja, ktorou sa prechádza do Obory a Malých Karpát. Pri inventarizácii v roku 1968 boli zaevidované niektoré ojedinelé a vzácne druhy stromov – jedla Nordmanová, pagaštan cervený, cypruštek Lawsonow, cypruštek hrachonosný, ginko dvojlalocné, borievka cínska, borievka virginská, borovica hladká-vejmutovka, borovica cierna, katalpa bignoniovitá, laliovník tulipánokvetý, platan západný, sofora japonská, tavolník van Houtteov a rad dalších. Záhorie a jeho hubársky chýr sú známe medzi obyvatelmi nielen Bratislavy a jej najbližšieho okolia, ale prenikli už aj smerom na východ Slovenska. Na vápencovom podklade nedalekého Borinského krasu sa koncom teplej a vlhkej jari zvyknú objavit prvé hríby – "dubáky". Táto najznámejšia a najžiadanejšia jedlá huba oblubuje buciny i dubiny a nezriedka ju možno nájst aj v smrecine. Pravda, týchto hríbových krásavcov (lat. názov Boletus) je niekolko druhov. Sú medzi nimi aj jedovaté a nejedlé druhy, ktoré ale – ako všetky vyššie rastliny - treba chránit.

ŽIVOCÍŠTVO: Z raticovej zveri je v Stupave najpocetnejšie zastúpená diviacia a srncia zver. Diviaky sa lovia od 16. júla do 15. januára. Lov na diviaky je individuálny, oblúbené sú aj spolocné polovacky. Lesy v okolí Stupavy sú bohaté na danciu a muflóniu zver, ktorá sa loví od 1. augusta do 31. decembra. Po celý rok je povolený lov na líšky, z menších šeliem sa tu vyskytuje kuna lesná a kuna sklaná, tchor tmavý, lovia sa od 1. decembra do konca februára. V kraji najväcšia šelma - jazvec sa loví od 1. septembra do konca novembra. Z drobnej zveri je tu hojne zastúpený zajac a bažant, lovia sa v novembri a decembri a to len na spolocných polovackách. Jarabice sa v stupavskom revíre nelovia. Od 16. septembra do 15. januára sa poluje na hus divú a siatinnú. Kacica divá (ostatné druhy kacíc sú celorocne chránené) sa loví od 1. septembra do konca januára. S príchodom jari sa poluje na sluku lesnú, ktorá sa loví od 16. marca do konca apríla. Nachádzajú sa tu v hojnom pocte rôzne druhy pernatých dravcov – jastrab velký a malý, myšiak lesný a severský, sokol myšiar, ale aj vzácny druh sokola – sokol rároh.

CHRÁNENÉ ÚZEMIA:
Chránená krajinná oblast Malé Karpaty
CHKO bola vyhlásená v roku 1976, výmera chráneného územia je 65 504 hektárov. Územie zacína na lavom brehu rieky Dunaj Dunajskou bránou a tiahne sa severovýchodným smerom v dlžke 100 kilometrov až k Novému Mestu nad Váhom. Súcastou pohoria sú druhohorné komplexy s krasovými jaskynami. Známy je borinský, plavecký, dobrovodský a cachtický kras s pocetnými jaskynami. Borinský kras predstavuje krasové územie, ktoré sa rozprestiera na ploche 14,6 ha. Zahrnuje mnoho krasových javov, jaskýn (sú neprístupné), vyvieraciek, najmä Borinskú a Pajštúnsku vyvieracku, údolie Prepadlé a Medené Hámre. Prírodnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1995 je Velké Prepadlé. Ochrana ponornej fluviokrasovej jaskyne, nachádzajúcej sa v doline Prepadlé. Jaskyna má dlžku 597 metrov, hlbku 70 metrov, je významná z geologického, geomorfologického a hydrologického hladiska (aktívny vodný tok). Verejnosti nie je prístupná. Prírodná rezervácia Pod Pajštúnom vyhlásená v roku 1984 s rozlohou 148 hektárov. Ochrana je zameraná na zachované lesné spolocenstvá v tretom a štvrtom vegetacnom stupni na plochom vápencovom chrbte, s prevahou bukov, dubov a líp. Na vrchole chrbta sa okrem skalných foriem vypína zrúcanina hradu Pajštún.

POCET OBYVATELOV: 7834
PRIEMYSEL: -cementáren-spracovanie vápencov
-konzerváren (hlavne zeleniny)
-keramika-dobrá hlina+spraš-hlaholika
POLNOHOSPODÁRSTVO: V okolí Stupavi sa nachádzajú ovocné sady a sady vinica
LESNÉ HOSPODÁRSTVO: V okolí Stupavi sa nachádzajú borovicové lesy
DOPRAVA: Popri Stupave prechádza dialnica z Bratislavy až do Ceska

KULTÚRA:
Kultúrny a spolocenský život mesta je velmi pestrý. Odráža záujmy obyvatelov, vychádza zo záhoráckej tradície, a rozvíja moderné trendy. K tradicným podujatiam, ktoré patria medzi najznámejšie a najviac navštevované sú Slávnosti kapusty – Den zelá a festival country hudby Stupavský širák. Okrem toho sa v Stupave konajú jarmoky, výstavy domácich výtvarníkov a remeselníkov, festival dychových hudieb a dalšie podujatia. Zaujímavým športovo spolocenským podujatím sú medzinárodné preteky malotraktorov do vrchu ECCE TERRA.Mestské kultúrne stredisko Stupava vydáva lokálny mesacník Podpajštúnske zvesti, v ktorom informuje o kultúrnom a spolocenskom živote v Stupave i v obciach z okolia. Mesto podporuje aktívnu kultúrnu cinnost záujmových združení ako napríklad dychovú hudbu Veselá muzika zo Stupavy, ženský spevácky zbor Nevädza, tanecný súbor Modan. K záujmovým združeniam patrí aj súbor historického šermu URSUS. Pri Základnej umeleckej škole v Stupave, ktorá dosahuje výborné výsledky v mnohých medzinárodných sútažiach, úcinkuje spevácky zbor Perlicky a divadelný súbor.

ZDRAVOTNÍCTVO:
Zdravotné stredisko
Zdravotnícka ulica, tel.: (02) 6593 4412, 6593 4415
Ordinacné hodiny pocas pracovných dní
Lekáren Fortuna, Zdravotnícka ulica, tel.: (02) 6593 4416, otvorené pocas pracovných dní
Lekáren Centrum, Hlavná 29, tel.: (02) 6593 6653
Pohotovostná služba - Malacky, tel.: (034) 772 24 44
Milosrdní bratia - Bratislava, tel.: (02) 5295 3721, 5292 6034
Lekáren Sv. Anny - Záhorská Bystrica, tel.: (02) 6595 6331, otvorené pondelok - sobota
Rýchla zdravotnícka pomoc - tel.: 155

ŠKOLSTVO:
- Základná škola kpt. J.
Nálepku
Školská 1
tel.: (02) 6593 4437
- Základná umelecká škola
Cintorínska 1
tel.: (02) 6593 4438
- Špeciálna základná škola
Záhumenská 51, tel.: (02) 6593 4896

STAVEBNÉ PAMIATKY: Kultúrne a historické pamiatky
Kaštiel - Pôvodne na jeho mieste stál vodný hrad a patril ku královským hradom. V roku 1280 bol dôležitým strediskom pajštúnskeho panstva a pocas svojej existencie menil majitelov. Od roku 1867 patril Károlyiovcom, ktorí mu dali novú podobu v romantickom štýle s rokokovými znakmi. Nicivý požiar v roku 1947 spustošil pôvodnú nádheru kaštiela a následná rekonštrukcia nepriaznivo zmenila jeho vzhlad. V súcasnosti kaštiel slúži ako domov dôchodcov.

Kostol sv. Štefana uhorského krála- Rímsko - katolícky chrám bol postavený pôvodne ako kostolný hrad v polovici 14. storocia. Najstarší údaj z kroník dokladá, že stál už v roku 1390. Kostol casto menil svoju podobu prístavbami. Zaciatkom 18. storocia bola pristavená kaplnka a v roku 1764 Pálffiovci zacali rozsiahlu rekonštrukciu, pri ktorej z pôvodnej stavby zostal iba jeden múr. Kostol nadobudol väcší rozmer, boli k nemu pristavané bocné krídla, severná kaplnka bola spojená s chrámom a pripojená bola aj južná kaplnka. Rekonštrukcia skoncila v roku 1767 a chrám bol posvätený. Nedaleko fary sa nachádza dalšia významná sakrálna stavba - baroková kaplnka s Kalváriou z rokov 1709 - 1713. Pred kostolom je umiestnený trojicný stlp z polovice 18. storocia.

Z ostatných architektonických pamiatok v meste si pozornost zasluhujú zachovalé a funkcné meštianske domy v barokovom a klasicistickom štýle na Hlavnej ulici, budova chudobinca z roku 1850. Sedliacke domy nájdeme v Máste a na Novej ulici (smerom na Borinku). Postupne sú reštaurované historické budovy ako budova fary (na Námestí sv. Trojice), stará pošta (na Námestí M. R. Štefánika), strážny domcek (na Marcheggskej ulici), grófsky mlyn v Parku a dalšie. Zaujímavým dokladom výsad a práv mestecka Stupava je tzv. Stlp hanby - pranier, postavený v roku 1766, ku ktorému boli pripútaní zlodeji, cudzoložnice a výtržníci. Usvedceného zlodeja, rušitela poriadku alebo cudzoložnicu na základe právneho rozhodnutia richtára pripútali na urcitý cas k tomuto stlpu tak, aby sa celá obec dozvedela o ich priestupku. Používal sa ako nástroj výkonu trestu až do konca 18. storocia. V roku 1988 bol pranier zrekonštruovaný a prenesený na terajšie miesto.

Židovská synagóga - v súvislosti s prítomnostou rímskych légií na vojensko - obchodnej stanici v Stupave je zrejmá i prítomnost mnohých židov, co padli do rímskeho otroctva. Potom nastal cas dlhého mlcania a až do 14. storocia niet jediného dokladu o prítomnosti židov na území mestecka. Pocet židov v Stupave vzrástol v 16. storocí, kedy sa ich ujal gróf Pálffy. V 17. storocí už existovala náboženská obec a Chevra kadiša. Roku 1800 zorganizovala židovská obec zbierku na výstavbu synagógy, pricom velká väcšina príslušníkov obce prispela aj fyzickou prácou. Synagóga bola postavená r. 1803 a dodnes si zachovala svoj pôvodný výzor. Má romery 17 x 23,5 m, múry sú hrubé a masívne. Aj dnes ako chátrajúca budova pôsobí mohutne svojou architektonickou krásou. Uprostred hlavnej siene sú štyri valcovité stlpy, ktoré nesú klenby a delia priestor na dvanást castí. Na klenbách a stenách sú ešte viditelné krásne malby - kobaltová a tmavocervená. Stupavská synagóga bola postavená podla vzorov polských synagóg zo 17. storocia. Jedným z najstarších chrámov tohto druhu je lvovská takzvaná "predmestská synagóga". Židovská synagóga v Stupave je kultúrnou pamiatkou, zapísanou do zoznamu pamiatok v roku 1988.

HISTÓRIA MESTA:
Územie Stupavy bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvými etnicky známymi obyvatelmi boli Kelti. Neskôr sa toto územie stalo barbarským susedom Rímskeho impéria. Pri dobývaní Európy sa Rimania zastavili na strednom toku Dunaja. Na obsadenom území vznikla provincia Panónia. Z dnešného územia Slovenska bola jej súcastou len zadunajská cast Bratislavy. Aj na druhej strane rieky vybudovali niekolko vojenských táborov a civilných stavieb. Pozornost venovali predovšetkým zabezpeceniu hranicného pásma zvaného Limes Romanus. Prvým miestom na slovenskom brehu, ktoré Rimania obsadili bol zrejme Devín. Noha rímskeho legionára sem vstúpila už v dobe Octaviana Augusta. Aktivita Rimanov výrazne vzrástla pocas tzv. markomanských vojen (160-180). Vtedy zrejme vznikla velká pevnost v Iži pri Komárne a menšia stanica v Stupave. Postavili ju na nevysokej vyvýšenine, na ktorej už predtým stála germánska osada. Miesto si vybrali vdaka jeho strategickej polohe na trase dôležitej obchodnej Jantárovej cesty. Z pevnosti kontrolovali velkú cast Záhoria a Bratislavskej brány. V prípade potreby nebolo problémom nadviazat vizuálny kontakt (napr. ohnovými signálmi) s Carnuntom, vzdialeným asi 30 km. Vznikol tu rozsiahly dvorec, chránený obvodovým múrom 70x70 metrov. V strede stála velitelská budova s 20 miestnostami a ústredným dvorom – átriom. Pobyt legionárov dokazujú nálezy zbraní, zbytky krúžkového panciera. "Civilný" život dokumentuje keramika, šperky, mince, fragmenty sklených nádob a hospodárske náradie. Na lokalite prebieha v súcasnosti dlhodobý archeologický výskum s cielom vybudovat múzeum v prírode. Zatial nie je v teréne prezentovaná žiadna cast zachovanej architektúry.

Nasledovalo trvalé osídlenie Slovanmi, o com svedcia i nálezy slovanského pohrebiska s keramickými predmetmi zo 6. - 9. storocia. Pohrebisko sa nachádza v miestnej casti Mást. Výskum pohrebiska dokladá nielen úroven vcasnostredovekej materiálnej kultúry a remeselnej úrovne, ale i sociálnu a spolocenskú diferenciáciu spolocnosti. Podla keramiky a pohrebných obradov je evidentné, že išlo o slovanské populácie bez zásahu staromadarských prvkov do ich materiálnej kultúry, kontinuálne prežívajúcej aj po príchode Madarov na stredné Podunajsko.

Na prelome 10. a 11. storocia vzniká Uhorský štát. Belo IV., uhorský král, v darovacej listine po prvýkrát spomína Stupavu v roku 1269 pod názvom Ztumpa. V druhej polovici 13. storocia bol na území Stupavy vybudovaný Stupavský kamenný hrad, neskôr známy pod menom Pajštún ako sídlo pajštúnskeho a stupavského panstva. Majitelia hradu sa neskôr prestahovali do pohodlnejšieho kaštiela v Stupave, ktorý vlastnil rod Pálfiovcov. Poslední majitelia Károlyiovci ho opustili v roku 1945. Vdaka svojej mimoriadne výhodnej polohe bolo mestecko od svojho založenia významným strediskom a križovatkou obchodných ciest. Miestne trhovisko a slávne trhy boli známe v celom okolí a práve pre túto skutocnost v mestecku vznikla tridsiatková stanica, kde sa vyberal poplatok za prevážaný tovar v sume troch percent z ceny tovaru. Obyvatelia sa zaoberali najmä polnohospodárstvom, chovom domácich zvierat, rybárstvom, prácou v lesoch, pálením vápna a dalšími remeslami a obchodom. Najdôležitejšími plodinami boli lan a konope, z nich sa lisovaním získaval olej. Mlyny na lisovanie tzv. stupy boli postavené na Stupavskom potoku. Polnohospodárska výroba už v 16. storocí umožnila vznik pivovaru, neskôr vznikla aj papieren a valcha, v 19. storocí bola vybudovaná škrobáren. Zaciatkom 20. storocia vznikajú cementáren, konzerváren a pálenica.

ZNÁME OSOBNOSTI OBCE:
Keramikár Ferdiš Kostka
Koncom 18. storocia sa v Stupave usadil džbankársky majster Štefan Putz, ktorý priniesol do obce znalost výroby habánskej keramiky, spocívajúcej na výrobe technicky dokonalejšej keramiky polievanej olovnato-cinicitými polevami, oznacovanej aj termínom "majolika" alebo "fajansa". O dobré meno tejto dielne sa postarali aj Putzovi nasledovníci – Ján Kostka a Ferdinand. V slávnej tradícii pokracoval Ferdiš Kostka (1878-1951). Venoval sa okrem tradicnej výroby aj figurálnej tvorbe, ktorá ho preslávila doma i v zahranicí. Stal sa prvým národným umelcom v histórii CSR. Jeho diela možno obdivovat nielen v rodnom dome v Stupave (od roku 1968 je tu zriadené múzeum), ale i v zbierkach múzeí v Bratislave a zahranicí. Rozsiahla zbierka z tvorby Ferdiša Kostku, originálne zariadenie, nástroje a vybavenie dielne i domu keramikára so zachovanou pecou na vypalovanie keramiky, ktorá je jedinou zachovanou habánskou pecou v strednej Európe. Múzeum je v prevádzke. Telefónne císlo: 02/65934882 Adresa: Múzeum F. Kostku, ul. F. Kostku 25

ŠPORT:
Osobitnou kapitolou života mesta je šport. V posledných rokoch významné jubileá oslávili športové kluby – hádzanársky a futbalový. Bohatá história týchto klubov svedcí o masovom športovaní pod vedením Telovýchovnej jednoty Tatran Stupava. Po roku 1989 zaznamenal rozvoj i tenis a Tenisový klub vdaka výborným podmienkam zaznamenáva najväcší rozvoj. Pre záujemcov je k dispozícii 10 antukových tenisových kurtov a 3 kurty v tenisovej hale s celorocnou prevádzkou. Denne je k dispozícii aj tenisový tréner. Spomínané tenisové kurty v areáli Park Hotela sú miestom významných stretnutí medzinárodného významu. Ku tradicným podujatiam patria tenisové turnaje ETA – medzinárodný halový turnaj žien a Medzinárodné majstrovstvá OPEN SLOVAK – seniori

ERBY MESTA
Erb mesta Stupava - v cervenom štíte strieborný lavošikmý v lavom hornom rohu sa strácajúci krížový tlcik vsunutý do zlatého mažiaru, sprevádzaného vpravo hore zlatou zlatostredou zelenokalíšnou štvorlupenovou ružickou na lavošikmej zelenej listnatej stopke. Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, ci tiež španielskeho heraldického štítu.

Vlajka mesta Stupava - pozostáva z piatich pozdlžnych pruhov vo farbách žltej, cervenej, bielej, cervenej a žltej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukoncená je lastovicím chvostom, t.j. zástrihom siahajúcim do tretiny jej listu.

Pecat mesta Stupava - je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom MESTO STUPAVA. Pecat má priemer 35 mm, co je v súlade s domácimi zvyklostami a predpismi o používaní peciatok s obecnými symbolmi.

Štandarda primátora mesta - medzi ostatnými symbolmi mesta má osobitné postavenie. Je vlajkou primátora, jedným z odznakov jeho úradu. Má podobu takmer štvorca, erbové znamenie je lemované vo farbách mesta. Samotné vypracovanie a zhotovenie štandardy primátora je luxusné, co zvýraznuje jej zvláštny význam. Štandarda existuje spravidla len v jednom vyhotovení.

Historické pecate mesta
Z minulosti Stupavy poznáme viacero heraldických pamiatok. Najmladšou relevantnou pamiatkou, ktorou je potvrdenie stupavského erbu Matejom II. r. 1610 v podobe, ktorú Stupave udelil r. 1560 Ferdinand II. Išlo o štiepený erb, v ktorého prvej polovici bol zobrazený tlcik, v druhej ryba. Patrí medzi heraldické kuriozity, že Stupava tento erb až do 19. storocia nepoužívala, a to napriek dvojnásobnému potvrdeniu erbovou listinou. Pocas mnohých storocí ostala verná jednoduchému heraldicky cistému erbu so šikmo postaveným mažiarom, do ktorého je vložený tlcik. Tieto erby poznáme podla dvoch pecatí, jednej datovanej rokom 1681 s kruhopisom SIGILVM OPPIDI STAMFHA ANNO 1681 a druhou bližšie nedatovanou s kruhopisom SIGILLVM STOMB(?)FE. Kým v prvej spomenutej pecati je v štíte lavošikmý mažiar s tlcikom sprevádzaný rovnako situovanou štvorlupenovou ružou, vyrastajúcou z predného okraja štítu, v druhej pecati kvet chýba. Zdá sa, že obe spomenuté pecatidlá používala Stupava súcasne, pretože pecatidlo s ružickou je doložené aj na písomnostiach pred i po r. 1681, do ktorého sa svojim vznikom hlási druhé pecatidlo.Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky posúdila podobu erbu mesta Stupava dna 23. júna roku 1999 a odporucila používat ho v pôvodnej neskoro-stredovekej podobe. Heraldická komisia Ministerstva vnútra konštatovala, že erb v uvedenej podobe je hovoriacim erbom, pretože jeho symbolika - mažiar, stúpa - sa tradicne dáva do súvislosti s názvom mesta. Erb mesta Stupavy, posúdený a odporucený Heraldickou komisiou, je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou S - 20/91.