- vysoké prirodzené prírastky obyvatelstva, najmladšie regióny sveta, 45% všetkých obyvatelov tvorí mládež do 15 rokov.
Urbanizácia: –70%, zo všetkých rozvojových oblastí sveta - najvyšší podiel mestského obyvatelstva
- najväcšie sústredenie obyvatelstva a velkomiest: oblast ústia La Platy až po severovýchodnú Brazíliu. - 60% populácie, tretina latinsko - amerických velkomiest. Sao Paulo, Buenos Aires, Rio de Janeiro, Mexiko City - najväcšie svetové aglomerácie.
- silné premiešanie rás, spolocenská kultúra a náboženstvo - rasová neznášanlivost je nižšia ako v iných castiach sveta.
- velké sociálne rozdiely (chudoba, analfabetizmus), vysoký prirodzený prírastok a vysoká zadlženost (Brazília, Mexiko sú najzadlženejšie štáty sveta ) sú hlavné problémy väcšiny štátov Latinskej Ameriky.
HOSPODÁRSTVO
- podiel obyvatelstva cinného v polnohospodárstve - 30% , relatívne nízky (v Ázii 50%, v Afrike 60%).
- polnohospodárska produkcia najviac sa podielajú : Brazília, Argentína a Mexiko.
- prevažuje rastlinná výroba, iba v polnohospodárskej výrobe Argentíny, Uruguaja a Paraguaja prevažuje chov hovädzieho dobytka.
- tretina svetových zásob železných rúd, medi, bauxitu a významné ložiská cínu, niklu, olova, striebra, ropy a plynu.
- tažobný priemysel, hutníctvo železa, ktoré v podstatnej miere zabezpecuje spotrebu (Brazília, Venezuela, Mexiko).
- významné postavenie má i farebná metalurgia v Brazílii, Mexiku, Peru, Chile a v Bolívii. –výroba hliníka - v krajinách s tažbou bauxitu ( Brazília, Jamajka, Surinam, Guayana) v krajinách s dostatkom lacnej elektrickej energie. (Venezuela, Mexiko,
Argentína)
Základné priemyselné oblasti:
- Najvýznamnejšia koncentrácia priemyslu – metalurgia, hutníctvo, strojárstvo, chemický priemysel je v juhovýchodnej Brazílii medzi mestami Sao Paulo, Rio de Janeiro, Belo Horizonte.
- Laplatská priemyselná oblast medzi mestami Buenos Aires a Rosario (70% priemyslu Argentíny).
- Stredné Mexiko so strediskami Mexiko a Monterrey (50% priemyselnej výroby Mexika).
- Venezuela a Kolumbia s rozvinutým tažobným a spracovatelským priemyslom.
OBLASTI:
Stredná Amerika a Mexiko
hospodársky rozvojové štáty - dôvod: - politicko-spolocenské a obcianske vojny, diktatúry, a prírodné príciny (zemetrasenia, tropické podnebie).
najvyspelejšia ekonomika - Mexiko.
tradícia trhového hospodárstva Kostarika a Panama.
hospodárstve štátov (okrem Mexika a Kostariky,) prevláda polnohospodárstvo (plantážny typ - pestujú sa káva, banány, cukrová trstina a bavlník)
Panama má v hospodárstve silné zastúpenie terciálnych cinností. v produkcii základných potravín oblast nie je sebestacná. sebestacnost v produkcii železa a ocele (Mexiko), rozvoj sa strojárstva (výroba automobilov)
najmodernejšie odvetvie priemyslu - chemický priemysel- spracovanie dovezenej ropy Portoriko, Bahamy
- nerastné suroviny Jamajka – bauxit- výroba hliníka
- významný zdroj príjmov- cestovný ruch- Bahamy, Bermudy, Portoriko, Jamajka
- mimoriadny význam Panamský prieplav
- potravinársky a textilný priemysel.
MEXIKO
Hlavné mesto: México; Rozloha: 1,95 mil. km2
Štátne zriadenie: federatívna republika; Pocet obyvatelov: 100 mil
s prezidentským systémom; Úradný jazyk: španielcina
Etnické zloženie: 75% mestici, Indiáni 14%; Náboženstvo: 90% katolíci
- rozkladá na najjužnejšej casti severoamerického kontinentu. Prírodná hranica rieka Rio Grande
- krajina starých indiánskych kultúr (Mayovia, Toltékovia, Aztékovia)
- v 15. a 16. storocí územie Mexika ovládlo Španielsko.
- vojna v rokoch 1846-1848 s USA stratilo Mexiko cast svojho severného územia, dnešnéštáty Kalifornia, Arizona, Texas, Colorado, Nové Mexiko a Utah.
- patrí k novoindustrializovaným krajinám Latinskej Ameriky s velkým zadlžením a znacnými sociálnymi problémami.
- dobré predpoklady prírodné, surovinové a ludské na zlepšenie celkovej úrovne. (susedstvo s USA a vytvorenie Severoamerickej zóny volného obchodu NAFTA).
Hospodárstvo:- tažba ropy a zemného plynu Mexický záliv,(PEMEX)
- svetový producent striebra a síry, tažba zlata, olova, zinku medi, uhlia i. hlavné odvetvie
- tažobný a spracovatelský priemysel
