Latinská Amerika

Latinská Amerika

1.STREDNÁ AMERIKA:

pevninská cast- Mexiko, pevnina od Tehuantepeckej šije po Dariensky záliv - Guatemala, Belize, Honduras, Salvádor, Nikaragua, Kostarika, Panama - ostrovná cast - Velké Antily: Kuba, Hispaniola ( Haiti, Dominikánska republika ), Jamajka, Portoriko

Malé Antily: Antigua a Barbuda, Guadaloupe, Dominika, Martinik, Svätá Lucia, Svätý Vincent, Grenada, Barbados a i.

Bahamy, Bermudy

2. JUŽNÁ AMERIKA:

a) Andsko- guyanská oblast: Kolumbia, Venezuela, Guyana, Francúzska Guyana, Surinam
b) Brazília
c) Andská oblast: Ekvádor, Peru, Bolívia, Chile,
d) Laplatská oblast: Paraguaj, Uruguaj, Argentína

PRÍRODNÉ PODMIENKY:

Povrch: - severojužným smerom –Kordillery – Mexiku( Sierra Madre oriental, Sierra Madre ocidental)
- v Južnej Amerike- Andy-Aconcagua- 6958m (vyhasnutá sopka), 50 cinných sopiek Cotopaxi, Chimborazo-súcast ohnivého oblúku, casté zemetrasenia
- najstaršia cast kontinentu Guayanská vysocina, Brazílska vysocina
- rozsiahle nížiny pokryté mocnými nánosmi riek : Orinocká, Amazonska, Laplatská nížina
- plošiny Gran Chaco, Mato Grosso, Patagónska plošina

Podnebie:- tropické, subtropické, mierne podnebné pásmo, subpolárna oblast - Ohnová zem
- tropické: najväcšia cast: vlhké, suché, striedavo vlhké
- výšková stupnovitost - Quito(2812m). priemerná rocná teplota- 13sC
Amazónska nížina: priemerná rocná teplota 25 sC- 27 sC
zrážky 2000mm – zvyšujú sa na náveterných svahoch vplyvom juhovýchodného a severovýchodného pasátu (9000mm), na pacifickom pobreží - púšt Atacama (25mm) - vplyv Ánd + studený Peruánsky prúd
najvhodnejšie podmienky v horúcom pásme v nadmorskej výške 1500- 2500m
subtropické podnebné pásmo - suché západné pobrežie, vlhké východné pobrežie
mierne podnebné pásmo: suché východné pobrežie, vlhké západné pobrežie

Vodstvo: 90% odvodnované do Atlantického oceánu: rieky Amazon (7025 km), Paraná, Orinoco - zdroje energie,
bezodtokové oblasti - Bolívijská plošina, púšt Atacama
Vodopády - Angelov vodopád v Guyanskej vysocine najvyšší na svete, Iquacu
Jazerá - Titicaca (3800m nadm. výška)- najvyššie položená jazerná doprava, Maracaibo- najväcšie lagúnové jazero na svete

Rastlinstvo a živocíšstvo: - tropický daždový les - povodie Amazonky - produkcia kyslíka
vlké savany - vo Venezuele – llanos, v Brazílii campos, krovinaté savany na plošinách, a vysocinách
subtropická oblast - západné pobrežie - púšt - kaktusy, bromélie, opuncie
mierne pásmo: západ - listnaté a zmiešané lesy, východ - stepi - pampy, púšte
výšková zonálnost v Andách - tropický daždový les ( 800m nadm. výšky), horský listnatý les, horský les, savana, horské pustatiny
živocíšstvo - neotropická oblast, velký pocet endemitov:, prales: jaguár, pásavec, kolibríky, stepi: nandu pampový, Andy: lamy, kondor
problémy: odlesnovanie, erózia pôdy, znecistovanie ovzdušia, pobrežných vôd kanalizacnými odpadmi, nekontrolovatelný rast obyvatelstva v mestách

OBYVATELSTVO

- pôvodní obyvatelia Indiáni - pocetnejší ako v severnej Amerike (10%), spolu s miešancami mesticmi tvoria väcšinu obyvatelov Latinskej Ameriky. Významnou zložkou sú cernosi a ich miešanci s belochmi – mulati, kreoli - potomkovia španielskych predkov, (ostrovná cast strednej Ameriky). Belosi tvoria asi tretinu populácie.
- hustota zaludnenia 18 obyvatelov na km2-najviac obyvatelstva - pri pobreží Atlantického oceánu, na stredoamerických ostrovoch a náhorných plošinách.

- riedko obývané velké nížiny a plošiny vo vnútrozemí i celý juh pevniny.
- vysoké prirodzené prírastky obyvatelstva, najmladšie regióny sveta, 45% všetkých obyvatelov tvorí mládež do 15 rokov.
Urbanizácia: –70%, zo všetkých rozvojových oblastí sveta - najvyšší podiel mestského obyvatelstva
- najväcšie sústredenie obyvatelstva a velkomiest: oblast ústia La Platy až po severovýchodnú Brazíliu. - 60% populácie, tretina latinsko - amerických velkomiest. Sao Paulo, Buenos Aires, Rio de Janeiro, Mexiko City - najväcšie svetové aglomerácie.
- silné premiešanie rás, spolocenská kultúra a náboženstvo - rasová neznášanlivost je nižšia ako v iných castiach sveta.
- velké sociálne rozdiely (chudoba, analfabetizmus), vysoký prirodzený prírastok a vysoká zadlženost (Brazília, Mexiko sú najzadlženejšie štáty sveta ) sú hlavné problémy väcšiny štátov Latinskej Ameriky.

HOSPODÁRSTVO

- podiel obyvatelstva cinného v polnohospodárstve - 30% , relatívne nízky (v Ázii 50%, v Afrike 60%).
- polnohospodárska produkcia najviac sa podielajú : Brazília, Argentína a Mexiko.
- prevažuje rastlinná výroba, iba v polnohospodárskej výrobe Argentíny, Uruguaja a Paraguaja prevažuje chov hovädzieho dobytka.
- tretina svetových zásob železných rúd, medi, bauxitu a významné ložiská cínu, niklu, olova, striebra, ropy a plynu.
- tažobný priemysel, hutníctvo železa, ktoré v podstatnej miere zabezpecuje spotrebu (Brazília, Venezuela, Mexiko).
- významné postavenie má i farebná metalurgia v Brazílii, Mexiku, Peru, Chile a v Bolívii. –výroba hliníka - v krajinách s tažbou bauxitu ( Brazília, Jamajka, Surinam, Guayana) v krajinách s dostatkom lacnej elektrickej energie. (Venezuela, Mexiko,
Argentína)

Základné priemyselné oblasti:
- Najvýznamnejšia koncentrácia priemyslu – metalurgia, hutníctvo, strojárstvo, chemický priemysel je v juhovýchodnej Brazílii medzi mestami Sao Paulo, Rio de Janeiro, Belo Horizonte.
- Laplatská priemyselná oblast medzi mestami Buenos Aires a Rosario (70% priemyslu Argentíny).
- Stredné Mexiko so strediskami Mexiko a Monterrey (50% priemyselnej výroby Mexika).
- Venezuela a Kolumbia s rozvinutým tažobným a spracovatelským priemyslom.

OBLASTI:

Stredná Amerika a Mexiko

hospodársky rozvojové štáty - dôvod: - politicko-spolocenské a obcianske vojny, diktatúry, a prírodné príciny (zemetrasenia, tropické podnebie).
najvyspelejšia ekono­mika - Mexiko.
tradícia trhového hospodárstva Kostarika a Panama.
hospodárstve štátov (okrem Mexika a Kostariky,) prevláda polnohospodárstvo (plantážny typ - pestujú sa káva, banány, cukrová trstina a bavlník)
Panama má v hospodárstve silné zastúpenie terciálnych cinností. v produkcii základ­ných potravín oblast nie je sebestacná. sebestacnost v produkcii železa a ocele (Mexiko), rozvoj sa strojárstva (výroba automobilov)
najmodernejšie odvetvie priemyslu - chemický prie­mysel- spracovanie dovezenej ropy Portoriko, Bahamy
- nerastné suroviny Jamajka – bauxit- výroba hliníka
- významný zdroj príjmov- cestovný ruch- Bahamy, Bermudy, Portoriko, Jamajka
- mimoriadny význam Panamský prieplav
- po­travinársky a textilný priemysel.

MEXIKO

Hlavné mesto: México; Rozloha: 1,95 mil. km2
Štátne zriadenie: federatívna republika; Pocet obyvatelov: 100 mil
s prezidentským systémom; Úradný jazyk: španielcina
Etnické zloženie: 75% mestici, Indiáni 14%; Náboženstvo: 90% katolíci
- rozkladá na najjužnejšej casti severoamerického kontinentu. Prírodná hranica rieka Rio Grande 
- krajina starých indiánskych kultúr (Mayovia, Toltékovia, Aztékovia)
- v 15. a 16. storocí územie Mexika ovládlo Španielsko.
- vojna v rokoch 1846-1848 s USA stratilo Mexiko cast svojho severného územia, dnešnéštáty Kalifornia, Arizona, Texas, Colorado, Nové Mexiko a Utah.
- patrí k novoindustrializovaným krajinám Latinskej Ameriky s velkým za­dlžením a znacnými sociálnymi problémami.
- dobré predpoklady prírodné, surovinové a ludské na zlepšenie celkovej úrovne. (susedstvo s USA a vytvorenie Severoamerickej zóny volného obchodu NAFTA).
Hospodárstvo:- tažba ropy a zemného plynu Mexický záliv,(PEMEX)
- svetový producent striebra a síry, tažba zlata, olova, zinku medi, uhlia i. hlavné odvetvie
- tažobný a spracovatelský priemysel

Polnohospodárstvo:- nepriaznivé klimatické ani pôdne podmienky,
-obhospodaruje iba 8% rozlohy štátu.
-najdôležitejšie plodiny sú kukurica, strukoviny (sója), na plantážach sa pestujecukrová trstina, bavlník, sisal, tabak, kakaov­ník, káva, ananás, vela zeleniny i ovocia.
Živocíšna výroba:- nedosahuje úroven rastlinnej, chovajú sa ošípané, kozy, ovce a hydina. 
- významný zdroj financných príjmov - cestovný ruch. (Acapulco, Cancun).
Hospodárske oblasti: a) stredomexická oblast s hlavným mestom - polovicahospodárskej pro­dukcie štátu, nachádzajú sa v nej všetky priemyselné odvetvia a naj produktívnejšie polno­hospodárske územia,
b) pobrežná oblast Mexického zálivu- ropa, zemný plyn, výhodná poloha - Veracruz, Tampico
c) severná cast- železiarstvo a oceliarstvo -Monterrey.

PANAMA

Hlavné mesto: Panama
- 1914:dokoncenie Panamského prieplavu USA spravovanie a ochrana do roku 1999
Príjmy z prieplavu i z financných služieb, cestovný ruch
- nerastné suroviny: zlato, ortut, medená, železná ruda, bauxit- rozvoj priemyslu
- polnohospodárstvo: - plantáže - banány, cukrová trstina, káva
- chov hovädzieho dobytka, export živých zvierat i mrazeného mäsa
- lov perlorodiek

KUBA

Hlavné mesto: Havana
- socialistický štát, 1959 - Fidel Castro
- polnohospodárstvo:- pestovanie cukrovej trstiny (50% obrábanej plochy), tabaku, kávy, citrusov
- chov hovädzieho dobytka (najviac v strednej Amerike)
- rozvíjajúci sa priemysel - základ nerastné suroviny: železná, mangánová, chrómová a niklová ruda,
- rozvoj tažkého priemyslu, výroba strojov a chemikálii
- vedúce odvetvie priemyslu potravinársky priemysel výroba cukru, rumu, cigár.

BAHAMY

Hlavné mesto: Nassau
- koralové ostrovy - problémy s pitnou vodou, castý výskyt hurikánov,
- 17.- 18. storocie centrum pirátov,
- rybolov a výlov hubiek,
- najväcšia prevádzka na odsolovanie morskej vody, farma homárov,
- príjmy z výhodného danového systému, Nassau - financné centrum

Andsko-guyanská oblast

KOLUMBIA

Hlavné mesto Bogota (6,5 mil. obyv.) vo výške 2600m
- Andy - tri pásma Východná, Stredná, Západná Kordillera, obopínajú plošiny, Amazónska a Orinocká nížina
- geologicky aktívne územie – zemetrasenia
- nerastné suroviny: uhlie, ropa, farebné kovy, železná ruda, platina smaragdy,
- priemysel: spracovanie ropy, výroba textilu,potravín, železa a ocele
- najdôležitejšie polnohospodárske plodiny: káva, banány, cukrová trstina, kakao, bavlník
- vo vysocinách: zemiaky, ryža, kukurica, jacmen - obživa obyvatelstva
- export - orchidey - národný kvet Kolumbie
- centrum nelegálnej produkcie a obchodu s drogami

VENEZUELA

Hlavné mesto: Caracas (3,2 mil. obyv.)
- novoindustrializovaná krajina - rieka Orinoco - daždové lesy, tropické podnebie so zrážkami, jazero Maracaibo,
- Andy - výšková zonálnost,
- nerastné suroviny: ropa, železná ruda, diamanty, bauxit
- základ hospodárstva: hutníctvo železa, farebných kovov, spracovanie ropy, výroba strojov
- polnohospodárstvo:- pestovanie pochutín (káva, kakao), tabaku, banánov, cukrovej trstiny - prebytok
- nedostatok základných potravín - dovoz - pšenice, kukurice, fazule
- chov hovädzieho dobytku a kôz - pastierskym spôsobom, rybolov

GUYANA

Hlavné mesto: Georgetown, úradný jazyk: anglictina
- Guyanská vysocina (800-2000m) - pokrytá tropickými lesmi, pobrežie Atlantického oceánu- nížina- porastená mangrovmi,
- nerastné suroviny: zlato, priemyselné diamanty, bauxit
- pestovanie cukrovej trstiny, ryže, južného ovocia - potravinársky priemysel
- chov hovädzieho dobytka, rybolov
SURINAM

Hlavné mesto Paramaibo, úradný jazyk: holandština
- väcšinu územia tvorí prales,
- polnohospodárstvo v pobrežnej nížine: pestovanie ryže, cukrovej trstiny, banánov,
- rybolov, lov krabov, tažba dreva
- základ hospodárstva  : tažba a vývoz bauxitu, výroba hliníka (využitie domácej hydroenergie)
- pred vyhlásením nezávislosti (1975)- vystahovanie obyvatelstva do Holandska, pristahovanie pocetného indického obyvatelstva - náboženstvo hinduizmus

FRANCÚZSKA GUYANA

- zámorský department Francúzska
- 82% tropický daždový les, 90% obyvatelstva na pobreží
- Kourou - francúzske národné stredisko pre výskum vesmíru - štartovanie družíc

Brazília

BRAZÍLIA

Hlavné mesto: Brasília (od roku 1960) - 2 mil. obyv
- bývalá por­tugalská kolónia, názov v 16. storocí podla stromu Caesalpina brasilensis, ktorý vyhladávali pre cervené farbivo
- 45% plochy Južnej Ameriky, na Zemi piata najrozlahlejšia krajina,
- severojužný smer rozpätie 4300 km., dlžka pobrežia Atlantického oceánu - 7 491 km.
- seve r- Gua­yanská vysocina, juh - Brazílska vysocina, medzi nimi - Amazonska nížina s najvodnatejšou riekou na Zemi, pokrýva ju na Zemi - najrozsiahlejší a z väcšej casti hustý tropický les
- svetová banícka velmoc - (železná ruda, mangán, farebné kovy, zlato, fosfor) - Mato Grosso.
- pomerne skromné zásoby ropy a uhlia - výroba energie - vodné elektrárne (Itaipu).
- priemyselne vyrábaný alkohol z cukrovej trstiny - pohonná látka
– prie­myselná velmoc - významný tažký priemysel, lahký a potravinársky priemysel.
- rozvoj strojárskeho a chemického priemyslu,
- 80% priemyselnej výroby: Sao Paulo, Rio de Janeiro, Belo Horizonte (oceliaren)
- novoindustrializovaná krajina, ovplyvnovanie zahranicným kapitálom USA, Japonska, Nemecka (lacná pracovná sila, danové úlavy, dostatok surovín,)
- príjem z polnohospodárskych produktov - plantáže kávy, cukrovej trstiny, bavlníka a kakaa, banány, ananásy, pomarance, významné pestovanie sóje, pšenice, raže.
- juh - pastiersky chov hovädzieho dobytka a oviec (hovädzie mäso, spracovanie vlny), chov koní
- lesy sa vyrubujú pre vzácne druhy drevín - eben, mahagón,
- polovica exportu polnohospodárska produkcia
- Brazília patrí medzi najzadlženejšie štáty.
- znacné príjmy pochádzajú - cestovný ruch, napr. karneval v Rio de Janeiro, pláž Copacabana.

Andské štáty

EKVÁDOR

Hlavné mesto: Quito (1,5mil. obyv)
- názov podla rovníka zo španielciny, patria mu Galapágy (sopecné ostrovy- korytnacky slonie)
- Východná a Západná Kordillera - medzi nimi plošina, Cotopaxi, východ - Amazonska nížina,
- tažba ropy - polovica príjmov z vývozu (olova, striebra, zlata, medi),
- základ hospodárstva - polnohospodárstvo: banány, káva, kakao, cukrová trstinaexport
- významný rybolov - tuniaky, sardinky

PERU

Hlavné mesto: Lima
- bývalá španielska kolónia, názov podla kecuánskych indiánov – rieka, voda
- tri pásma Kordillier medzi nimi plošina Altiplano, jazero Titicaca (380 m nadmorská výška)
- tažba ropy, fosfátov, rúd medi, olova, zinku, molybdénu, zlata, striebra, železa
- hutníctvo farebných kovov a železa, chemický priemysel, strojárstvo( montáž áut)
- rybolov (ovplyvnovaný El Nino) - potravinársky priemysel
- exportné artikle: káva, cukor, vlna, kakao, nelegálny export listov koky
- tropické lesy - tažba dreva,
- chov lám, hovädzieho dobytka - pasienky v Andách

BOLÍVIA

Hlavné mesto: Sucre, administratívne centrum La Paz
- vnútrozemský štát, názov podla Simóna Bolívara - venezuelský bojovník za oslobodenie od španielskej nadvlády
- plošina Altiplano, jazero Titicaca, Poopó
- nerastné suroviny cín, antimón, olovo, ropa, zemný plyn - len cast sa využíva,
- základ polnohospodárstvo:cukrová trstina, bavlník, citrusové plody, káva
- chov lám, hovädzieho dobytka a oviec,
- nelegálne príjmy pestovanie a vývoz koky,

CHILE

Hlavné mesto: Santiago de Chile
- severojužný smer 4365 km, patrí mu Velkonocný ostrov (cestovný ruch)
- clenité pobrežie, púšt Atacama - najsuchšia púšt na Zemi
- nerastné suroviny: rudy medi a molybdénu, jód, ropa, zemný plyn, uhlie, - cast sa vyváža a cast spracúva - hutníctvo farebných kovov
Polnohospodárstvo – sústredené do Stredocílskej doliny - hrozno, citrusy, jablká, figy,orechy,
- chov hovädzieho dobytku, chov oviec, rybolov,
- najjužnejšie položené mesto - Punta Arenas

Laplatské štáty

ARGENTÍNA

Hlavné mesto: Buenos Aires
- leží na juhu Južnej Ameriky, najväcšie územia je 3 700 km.
- západ- severo- juž­ný smer - Andy s najvyšším vrchom Aconcagua (6959m) .
- centrálna cast krajiny - Laplatská nížina, Patagónia zaberá územie na juh od rieky Rio Colorado.
- španielciny Argentína - krajina striebra.
- patrí medzi najrozvinutejším priemy­selno-polnohospodárskym štáty Južnej Ameriky
- exportér polnohospodárskych pro­duktov
- výroba strojov (ovládaná prevažne zahranicnými monopolmi: - výroba automobilov Bue­nos Aires, výroba rušnov a lietadiel Buenos Aires a Cordóba, výroba lodí v Bahía Blanca)
- dynamický chemický priemysel.
- polnohospodárstvo - rastlinná výroba (pšenica, kukurica, cukrová trstina, lan, sója, slnecnica) a živocíšna výroba, najmä chov hovädzieho dobytka (koža, mäso).
- najväcším producentom hrozna a vína v Latinskej Amerike.
- dôležitý vývoz­ný artikel - drevo zo stromov quebracho a z neho získaný tanín (trieslovina pre garbiar­stvo).

PARAGUAJ

Hlavné mesto: Asunción
- vnútrozemský štát leží uprostred Južnej Ameriky, východ - lesmi pokrytá Bra­zílska vysocina – na západ od mocaristej nížiny rieky Paraguaj leží Gran Chaco.
- bývalá španielska kolónia, názov podla rieky Para­guaj, v preklade rieka papagájov.
- znacný potenciál vodnej energie. (99% elektrickej energie - vodné elektrárne - Itaipu). 
- základ hospodárstva - chov zvierat (hovädzí dobytok) - spracovanie mäsa - menej významná je rastlinná výroba (ryža, fazula, pšenica, kukurica)
- spracovanie citrusových plodín (pomarancová štava, vonné oleje), caju a ich export.
- lesy - tažba tvrdého dreva, priemysel nemá rozvinutý.
- významné je len spracovanie polnohospo­dárskych výrobkov

URUGUAJ

Hlavné mesto: Montevideo
- juhovýchod Južnej Ameriky, bývalá španielska kolónia, názov podla rieky Uruguaj
- sever - pahorkatina, ktorá sa zvažuje do roviny vytvorenej náplavmi La Platy.
- chudobná na nerastné suroviny, rozvoj priemyslu - pomalý.
- významnejšia je len výroba textilu a potravín.
- znacnú cast elektrickej energie dodávajú vodné elektrárne.
- základ hospodárstva: chov zvierat (hovädzí dobytok, ovce).
- export: vlna, mäso, koža a textil.
- rastlinná výroba : Laplatská nížina a zásobuje hlavné mesto potravinami (ovocie, ryža, pšenica, kukurica). Rozmáha sa rybolov.

Štát	Rozlohav km2	Pocet obyvatelov	Hustota zaludnenia na km2	HDP na 1 obyvatela	Hlavné mesto
Argentína	2 780 092	34 292 742	12,3	7 290	Buenos Aires
Bolívia	1 098 581	7 896 254	7,2	740	Sucre / La Paz
Brazília	8 511 965	160 737 489	18,9	3 000	Brasília
Ekvádor	283 561	10 890 950	38,4	1 170	Quito
Francúzska Guyana	91 000	145 220	1,6		Cayenne
Guyana	214 969	723 774	3,4	350	Georgetown
Chile	757 402	14 161 216	18,7	3 070	Santiago de Chile
Kolumbia	1 141 748	36 200 251	31,7	1 400	Bogotá
Paraguaj	406 752	5 358 198	13,1	1 500	Asunción
Peru	1 285 216	24 087 372	18,7	1 490	Lima
Surinam	163 265	429 544	2,6	1 210	Paramaribo
Uruguaj	177 508	3 222 716	18,15	3 910	Montevideo
Venezuela	912 050	21 204 773	23,2	2 840	Caracas