referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Igor
Piatok, 10. apríla 2020
Kanada
Dátum pridania: 14.08.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: adamsuja
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 11 448
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 34.8
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 57m 0s
Pomalé čítanie: 87m 0s
 
4.1.2. Podnebie

Všeobecná klíma Kanady môže byť popísaná januárovými a júlovými hodnotami teploty, zrážok a počtom dní s teplotou nad 6°C počas vegetačného obdobia. Väčšina zrážok padá na západnom pobreží potom nasleduje východné pobrežie. Región s najmenším úhrnom zrážok v roku je juh Alberty, Saskatchewanu, Manitoby a oblasť arktických tundier. Pre zovšeobecnenie možno povedať, že objem zrážok postupne klesá z juhu na sever.

Dĺžka vegetačného obdobia je opisovaná počtom dní s teplotou nad 25°C. Väčšina odrôd obilia, pestovaného v Kanade, dosahuje potrebný rast len v prípade,že počas dňa teplota presahuje uvedenú hodnotu. Čím viac a čím dlhšie teplota presahuje 5°C, tým väčšia je kvantita úrody. Priemerná denná teplota 11°C počas jedného dňa má rovnaký vplyv na poľnohospodárske ukazovatele ako desaťdňové obdobie s priemernou dennou teplotou 5°C. Viac než polovica územia Kanady má subarktické podnebie, s chladnými letami a veľmi studenými zimami - často studenšími ako v samotnej Arktíde, kde výskyt extrémne nízkych teplôt oslabujú vody Severného ľadového oceánu. V polárnych oblastiach začína zima v auguste. Až do decembra teplota rýchlo klesá a do marca zostáva nízka (až –30°C). Takisto Atlantický oceán, ktorý má stálejšiu teplotu, zmierňuje podnebie v tých miestach, kde jeho vody vtekajú do polárnej oblasti. Spôsobuje tak miernejšie zimy, chladnejšie letá a viac zrážok.

V lete nedosahuje vzduch na arktických ostrovoch príliš veľké teploty, aj keď vo vnútrozemí môžu v niektorých oblastiach nastať krátke obdobia tepla, pri ktorých teploty vystupujú aj k 30°C. Ďalej na juh je podnebie typicky kontinentálne s horúcimi letami a studenými zimami. Najteplejšie je v južnom Ontariu, v oblasti Veľkých jazier. Najmiernejšie zimy sú na juhovýchodnom a hlavne západnom pobreží, ktoré ma charakteristické oceánske podnebie. Vetry vanúce z mora prinášajú silné dažďové a snehové zrážky k Pobrežným vrchom, ale za nimi sa nachádza oblasť v zrážkovom tieni, suchá najmä v zime. V lete, známom prérijnými búrkami, poskytujú zrážky celej rozsiahlej oblasti Veľkých planín. Ďalej na východe sú zdrojom vlahy Veľké jazera. Vlhký vzduch od Atlantického oceánu prináša v lete hojné dažďové zrážky a v zime obzvlášť husté sneženie na Newfoundlande a Novom Škótsku.

Väčšia časť skalnatého horského terénu Arktických ostrovov je obklopená ľadovou a snehovou prikrývkou, a niektoré masívy sú celé pokryté obrovskými ľadovcami. Ľadovce sa nachádzajú na hornatých ostrovoch, kde leto (obdobie, kedy teploty presahujú 0°C) trvá len veľmi krátko, maximálne od začiatku júna po koniec augusta. Dní bez mrazu je tu ešte menej. Zem tu zamŕza až do hĺbky 600m. Zrážky tu dosahujú len 250 mm, polovicu tvorí letní dážď a druhú zasa snehové zrážky.

4.1.3. Pôdy

Vo všeobecnosti možno povedať, že v Kanade sa dajú rozlíšiť tri pôdne zóny, ktoré korešpondujú s vegetačnými pásmami. Pôdy južných prérií sú svetlohnedej farby a podzolového charakteru, pričom dôvodom pre toto sfarbenie je riedka vegetácia. Tento typ pôdy je najmenej úrodný. Suchá v tejto oblasti sú spojené s vertikálnym pohybom vlhkosti v pôde. Dôsledkom je vyvieranie minerálnych solí na povrchu. Noooo. Viac na sever sa nachádza úrodnejší pás tmavších hnedozemí, úrodnejších vďaka väčšiemu množstvu humusu. Obsahujú menej minerálnych solí a sú vhodnejšie pre poľnohospodárstvo. Ešte viac na sever sa nachádza oblasť černozemí, úrodných vďaka vyššej kvalite humusu. Mierna povaha zrážok v oblasti má za dôsledok absenciu nerastných surovín.

4.1.4. Rastlinstvo

Hranica lesov v severnej Kanade sa tiahne v oblúku od stredného Labradoru pod polostrovom Ungava k východnému pobrežiu Hudsonovho zálivu. Pokračuje pozdĺž jeho pobrežia ďalej smerom k severozápadu až k Veľkému Medvediemu jazeru a ústiu rieky Mackenzie a rozsiate sú až po Aljašku. Ďalej na sever sa rozkladá oblasť, ktorá sa nazýva Barren Grounds a kde je pôda väčšinou večne zamrznutá, rozmŕzajúca v lete do hĺbky niekoľko centimetrov, zarastená sporou vegetáciou tundry.

Severnú časť tundry, ktorá tvorí asi 1/10 arktických pustín, pokrývajú machy a lišajníky. V južnejšej oblasti rastú zakrpatené stromy, kry a najodolnejšie trávy.

Pod pásmom lesotundry, ale stále ešte v severnej polovici zeme, sa rozprestiera jeden z najväčších pásov ihličnatého lesa na svete, ktorý sa tiahne od Aljašky až k Newfoundlandu. Vyskytujú sa tu predovšetkým biele a čierne smreky, borovice a jedle.

Na juhovýchode Kanady sa od oblasti Veľkých jazier až po atlantické pobrežie sa nachádzajú zmiešané lesy s javormi, bukmi, jedľami a kanadskou tsugou. Ale v nížinách na juhu krajiny sa vyskytujú iba lesy listnaté; darí sa tu americkému orechu a dubu, ale tiež gaštanu, javoru a bežnému orechu. Vo východných horách sú najviac rozšírené smreky, Douglasove jedle a borovice, na náhorných plošinách rastú tiež osiky a žlté borovice. Pozdĺž pobrežia Tichého oceánu sa tiahne jeden z najpôsobivejších lesných komplexov sveta, s hustými porastami Douglasových jedlí, západného červeného cedra a kanadskej tsugy, bielych a čiernych smrekov. Oblasť prérie na juhu krajiny je príliš suchá, lesom sa tam nikdy nedarilo. Vyskytujú sa tu skôr len ojedinelé stromy a v oblasti dominujú trávnaté spoločenstvá. Dnes však z pôvodného charakteru zeme zostalo málo, úrodná černozem bola zoraná a všade sa vlnia obrovské lány obilia.

4.1.5. Živočíšstvo

Podobná rôznorodosť, akú môžeme nájsť medzi rastlinstvom Kanady je aj v živočíšnej ríši. Prevládajú tvory arktického podnebia čo vyplýva už z polohy Kanady. Ekologicky sú to predovšetkým lesnaté fauny, ktoré vykazujú celý rad zvláštností, a preto ich možno rozdeliť do viacerých pásov: arktického, boreálneho, pásu Kordilier. Vo vodách Severného ľadového oceánu žijú veľryby, mrože, tulene a lumíky. Medzi arktické zvery patria ľadové medvede, ktoré trávia život ako vo vode, tak aj na súši. V tundre žijú polárne soby, vlci, polárne líšky, labuť tundrová. Množstvo sťahovavých vtákov tam trávi leto, medzi ktorých patrí predovšetkým morská kačka, rybár obyčajný a kuvik. V severných lesoch sa darí polárnym sobom, losom, rosomákom, pižmoňom, čiernym a hnedým medveďom. Lov bobrov, kún, ondatier pižmových, norkov a ďalších kožušinových zvierat v tejto oblasti vytvoril kedysi základ prosperujúceho obchodu s kožušinami. Dnes sa väčšina týchto zvierat množí na špecializovaných farmách.

 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: FOCHLER-HAUKE, G. (1972): Verkehrsgeoraphie (Das geographische Seminar), Dritte verarbeitete Auflage, Georg Westermann Verlag, Braunschweig, GARDNER, P. a kol. (1994): Zeměpis světa (encyklopedie). Prvé vydanie, Columbus, knižný klub, Praha , KOŠELEV, L. V. – TIŠKOV, V. A. (1986): Dějiny Kanady. Prvé
Podobné referáty
Kanada SOŠ 2.9361 602 slov
Kanada SOŠ 2.9764 327 slov
Kanada SOŠ 2.9195 11632 slov
Kanada SOŠ 2.9536 2927 slov
Kanada SOŠ 2.9647 562 slov
Kanada SOŠ 2.9560 1148 slov
Kanada SOŠ 2.9280 1614 slov
Kanada SOŠ 2.9148 1292 slov
Kanada SOŠ 2.9815 638 slov
Kanada 2.9294 869 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.