referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ľubomíra
Nedeľa, 9. augusta 2020
Kanada
Dátum pridania: 14.08.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: adamsuja
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 11 448
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 34.8
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 57m 0s
Pomalé čítanie: 87m 0s
 
4.2.2.1 Monarcha a generálny guvernér

Vládnuci monarcha Veľkej Británie je zároveň aj hlavou kanadského štátu, ako vyplýva už z Aktu o Britskej Severnej Amerike. Väčšina jeho povinností je však vykonávaná zástupcom britskej koruny v Kanade, generálnym guvernérom. Dôležitým dôsledkom monarchistického zriadenia Kanady je fakt, že všetky právne normy výkonnej moci sa formálne odvodzujú od koruny.

Inštitút generálneho guvernéra (Governor General) sa postupne vyvinul z funkcie koloniálneho guvernéra z predkonfederačných čias. Dnes generálny guvernér nemá takmer nijakú reálnu politickú moc, pôsobí iba ako zástupca záujmov Veľkej Británie. Zaujímavosťou tejto funkcie je to, že akýsi ekvivalent je zabudovaný aj v politickej štruktúre jednotlivých provincií, a to inštitúcia provinčného guvernéra (Lieutant Governor).

Generálny guvernér je menovaný na návrh kanadského ministerského predsedu na funkčné obdobie 6 rokov. Dĺžka funkčného obdobia je však do určitej miery variabilná a závisí od politického vývoja v krajine. V tejto závislosti kolíše od 5 do 7 rokov. Zmenu a následné menovanie nového generálneho guvernéra potvrdzuje panovník na návrh kanadskej vlády.

Prvoradou povinnosťou generálneho guvernéra je zaistenie kontinuity výkonnej moci. Guvernér, na základe výsledkov parlamentných volieb, menuje do pozície ministerského predsedu politika, ktorý je schopný zostaviť funkčný kabinet s dostatočnou podporou v parlamente. Guvernér taktiež vystupuje ako poradca ministerského predsedu, aj keď jeho poradné stanovisko nemusí byť záväzné.

V čase koaličných kríz je guvernérovou úlohou byť sprostredkovateľom pri jednaniach politických strán v záujme rekonštituovania kabinetu.

Napriek všetkým týmto kompetenciám a povinnostiam je inštitúcia generálneho guvernéra reprezentatívnej povahy. Guvernér slávnostne otvára zasadnutie parlamentu, je prítomný pri príjmaní štátnych návštev, často cestuje po krajine a zúčastňuje sa rôznych verejných udalostí.

4.2.2.2 Ministerský predseda a vláda

Najdôležitejšou ústavnou inštitúciou kanadského vládneho systému je ministerský predseda (The Prime Minister), ktorý menuje vládu (The Cabinet) a predsedá jej. Vláda takto tvorí efektívnu zložku výkonnej moci. Musí sa opierať o dostatočnú podporu parlamentu.

Členovia vlády sú obyčajne kooptovaný spomedzi členov parlamentu. Ak osoba navrhnutá na ministerský post nie je v danom okamihu poslancom, stáva sa členom senátu akonáhle je to možné.

4.2.2.2.1 Funkcie vlády

Ako výkonná moc v štáte vláda zabezpečuje všetky významné kroky vnútornej a medzinárodnej politiky. Každý člen kabinetu je zodpovedný za efektívne riadenie svojho rezortu, ako aj za morálnu a odbornú spôsobilosť svojich podriadených. Kabinet ako celok zodpovedá za medzirezortnú spoluprácu v záujme napĺňania cieľov vytýčených v programovom vyhlásení vlády.

Vláda menuje veľvyslancov v zahraničí, ratifikuje medzištátne dohody a upravuje niektoré normy týkajúce sa jednotlivých provincií (napr.: menovanie provinčného guvernéra a schvaľovanie provinčného rozpočtu).

Legislatívna funkcia vlády je vykonávaná v úzkej súčinnosti s poslaneckou snemovňou parlamentu. Od vlády pochádza väčšina legislatívnych návrhov. Všetky finančné záležitosti musia byť reprezentované členom vlády v parlamente. Niekedy vláda vystupuje ako najvyšší rozhodujúci orgán ohľadne niektorých administratívnych záležitostí. Takisto ako bezúčelné môžu byť kabinetom zrušené rozhodnutia provinčných vlád (so spätnou platnosťou jeden rok).

4.2.2.2.2 Zodpovednosť vlády

Jednotliví členovia kabinetu sa zodpovedajú ministerskému predsedovi, ktorý ich menuje a odvoláva. Popritom majú zodpovednosť aj voči sebe navzájom a voči občanom, ktorí im delegovali svoju moc za účelom verejného blaha. Členovia kabinetu sú zodpovední aj poslaneckej snemovni. Strata podpory v parlamente má za následok pád koalície a vlády.

4.2.2.3 Poslanecká snemovňa

Poslanecká snemovňa ako orgán volený vo všeobecných voľbách je základnou inštitúciou kanadskej demokracie. Zastúpenie je pomerné, i keď rozdelenie kresiel je čiastočne upravené dohodami medzi provinciami. Napríklad žiadna provincia nemôže mať menej poslancov ako členov senátu. Medziprovinčné rozdelenie parlamentných kresiel sa vykonáva zvyčajne na konci desaťročia po sčítaní obyvateľstva. Zmeny sa pohybujú v rozmedzí plus mínus 30% (počet kresiel nie je fixne určený, závisí od demografického vývoja).

Okrem prípadov vojny alebo iného národného ohrozenia je funkčné obdobie parlamentu 5 rokov. Parlament musí zasadať aspoň raz ročne, pričom nie je ústavne zakotvená.

 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: FOCHLER-HAUKE, G. (1972): Verkehrsgeoraphie (Das geographische Seminar), Dritte verarbeitete Auflage, Georg Westermann Verlag, Braunschweig, GARDNER, P. a kol. (1994): Zeměpis světa (encyklopedie). Prvé vydanie, Columbus, knižný klub, Praha , KOŠELEV, L. V. – TIŠKOV, V. A. (1986): Dějiny Kanady. Prvé
Podobné referáty
Kanada SOŠ 2.9361 602 slov
Kanada SOŠ 2.9764 327 slov
Kanada SOŠ 2.9195 11632 slov
Kanada SOŠ 2.9536 2927 slov
Kanada SOŠ 2.9647 562 slov
Kanada SOŠ 2.9560 1148 slov
Kanada SOŠ 2.9280 1614 slov
Kanada SOŠ 2.9148 1292 slov
Kanada SOŠ 2.9815 638 slov
Kanada 2.9294 869 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.