referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Otília
Štvrtok, 12. decembra 2019
Maják na ostrove Faros
Dátum pridania: 13.08.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: adamsuja
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 557
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 1.6
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 2m 40s
Pomalé čítanie: 4m 0s
 

Aj starovek bol dôležitým obdobím v dejinách umenia a ľudstva vôbec. Najznámejšími architektonickými pamiatkami sa vtedy nazývalo „sedem divov sveta“- boli to egyptské pyramídy, Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Diova socha v Olympii, mauzóleum v Halikarnase, rodský kolos a posledným siedmym divom sveta bol maják na ostrove Faros. Do dnešných čias sa zachovali iba pyramídy v Egypte, ostatné pamiatky zničili nežičlivci, zemetrasenia i čas.

Alexandria, svojho času najväčšie mesto v Egypte, sa nepreslávila len svojím morským majákom na neďalekom ostrovčeku Faros, ale aj obrovskou knižnicou a sarkofágom Alexandra Veľkého. Jeho pričinením v roku 332 pred n. l. z malej rybárskej osady Rakotis vyrástlo v delte Nílu prístavné mesto Alexandria.

Po smrti Alexandra Veľkého sa stal jeho nástupcom Ptolemaios I. Sótér I. (305-282 pred n. l.). Tento panovník sa rozhodol skoncovať s nespočetnými nešťastiami a haváriami v dôsledku nebezpečného vjazdu do prístavu tým, že dal vybudovať maják. Tejto príležitosti sa chopil grécky architekt Sóstratos Knidský a asi v roku 280 pred n. l. dokončil veľkolepú a dômyselne skonštruovanú stavbu, ktorá celé stáročia plnila svoju funkciu.

Maják predstavoval trojpodlažnú vežu vysokú 120 metrov. Jeho základ tvoril štvorec so stranou tridsať metrov, prvé, šesťdesiatmetrové podlažie bolo postavené z kamenných kvádrov a podopieralo štyridsaťmetrovú osemhrannú vežu, obloženú bielym mramorom. Na treťom podlaží, v okrúhlej, stĺpmi olemovanej vežičke vo výške 124 metrov nad morom ustavične horela obrovská vatra, ktorej svetlo odrážal na všetky strany zložitý systém zrkadiel. V priestoroch majáka boli ukryté aj stajne pre ťažné zvieratá- kone a mulice. Hore do veže vynášali po špirálovitej rampe drevo na oheň, ktorý blčal celú noc, a znášali z nej vyhorený popol. Na vrcholčeku veže stála šesťmetrová socha Dia Sotéra (Boh Spasiteľ), ktorý pomocou dômyselného zariadenia ukazoval prstom na miesto východu a západu Slnka. Maják využívali na svoje pozorovania aj astronómovia, na veži sa nachádzalo mnoho technických pomôcok- veterné ružice, astronomické prístroje a hodiny. Súčasne bol i pevnosťou- vysunutou baštou a pozorovacím stanovišťom Alexandrie: jeho svetlo videli do vzdialenosti 56 kilometrov a z jeho vrcholu mohli spozorovať nepriateľské loďstvo dávno predtým, než sa priblížilo k mestu. Je takmer neuveriteľné, že tento maják bol vyšší ako najvyšší súčasný maják na svete v meste Jokohama v Japonsku, ktorý meria 106 metrov.

Sóstratovo dielo ešte dlhý čas ukazovalo námorníkom bezpečnú cestu do alexandrijského prístavu. Avšak po páde Rímskej ríše maják prestal svietiť, zrútila sa stáročiami zvetraná vrchná vežička, no múry spodného podlažia ešte dlho stáli. Zrútili sa až pri zemetrasení v 14. storočí a posledný zo siedmich divov sveta bol nenávratne zničený.

 
Podobné referáty
Maják na ostrove Faros SOŠ 2.9612 363 slov
Maják na ostrove Faros GYM 3.0082 557 slov
Maják na ostrove Faros 2.9630 600 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.