Hranice

celkovo 1 672 km
najkratšia s Ukrajinou (98 km)
najdlhšia s Maďarskom (669 km)
s Poľskom 547 km
s Rakúskom 106 km
s Českom 252 km
index štátnych hraníc : 2,1

Vzdialenosti (vzdušné)

najväčšia dĺžka: 428,8 km medzi obcami Záhorská Ves a Nová Sedlica
najkratšia šírka: 77,6 km medzi obcami Orlov a Hosťovce
najkratšia vzdialenosť k moru: 361 km k Rijeke pri Jadranskom mori


Geológia

Geologická stavba

Geologická mapa Západných Karpát a priľahlých jednotiek. Bližšie informácie v hlavnom článku: Geológia Slovenska
Väčšinu územia Slovenska zaberajú Západné Karpaty, pásmové pohorie s výraznou príkrovovou stavbou, ktoré je súčasťou alpsko-himalájskej sústavy. Západné Karpaty sa podľa platného členenia delia na viacero pásiem. Vonkajšie Západné Karpaty (ležiace na vonkajšej strane Karpatského oblúka), ktoré bol vrásnené na konci paleogénu a v neogéne v sávskej fáze. Tvorí ich čelná priehlbina, flyšové a bradlové pásmo, ktoré bolo vrásnené podobne ako Centrálne Západné Karpaty aj vo vrchnej kriede v mediteránnej fáze. Centrálne Západné Karpaty sa skladajú z pásma jadrových pohorí a veporského pásma, ktoré dovedna budujú najväčšiu a najvyššiu časť Slovenska. Južne od nich sa nachádza, tektonicky podobné, no horninovo odlišné gemerské pásmo, s veľmi pestrou geologickou stavbou. Po skončení hlavných orogenetických pohybov došlo v paleogéne a neogéne k vzniku viacerých zlomov, pozdĺž ktorých niektoré bloky poklesli a vytvorili tak paleogénne a neogénne kotliny. Pozdĺž niektorých zlomov došlo tiež k výlevom sopečných hornín, najmä na strednom a východnom Slovensku. Začiatkom štvrtohôr sopečná činnosť celkom ustala. Začala sa prejavovať erózna a transportná činnosť riek, vetra a počas ľadových dôb aj horských ľadovcov, ktoré sa vyvinuli v najvyšších pohoriach.


Nerastné bohatstvo

Magnezit z Lubeníka. Tento minerál patrí medzi najvýznamnejšie suroviny v súčasnosti ťažené na Slovensku. Spomedzi energetických surovín sa dnes na území Slovenska ťažia ropa, zemný plyn, hnedé uhlie a lignit. Ťažba ropy pokrýva iba okolo 1 % a ťažba zemného plynu 3 % domácej spotreby. Spotreba hnedého uhlia pokrýva 80 % domácej spotreby, zvyšok je podobne ako celá spotreba čierneho uhlia zabezpečená dovozom z Česka. Ďalšie energetické suroviny ako urán, antracit, bitumenózne bridlice a neživičné plyny nie sú pri dnešných cenách vhodné pre rentabilnú ťažbu. Spomedzi rúd na Slovensku ťaží iba železná ruda (siderit), ktorá pokrýva 11 % domácej spotreby. Krajina má značné zásoby nerudných surovín, z ktorých veľký význam má hlavne ťažba magnezitu, ktorý je exportovaný a predstavuje okolo 6 % svetovej ťažby tejto suroviny. Z celosvetového merítka je významná aj ťažba perlitu a zeolitov. Medzi ostatné na Slovensku ťažené nerudné suroviny patrí barit, bentonit, kaolín (pokrýva asi 26 % domácej spotreby), keramické íly, petrurgický čadič, stavebný a obkladový kameň, dolomit, vápenec, kamenná soľ (pokrýva asi 20 % domácej spotreby), mastenec, anhydrid (pokrýva asi 45 % domácej spotreby), živce, kremenné piesky a ďalšie. V minulosti bola krajina významným producentom zlata, striebra, medi a ďalších rúd, ktorých ložiská sú v dnešnej dobe vyťažené.