Národnosti

Národnostné zloženie v roku 2006: Slováci (85,8 %), Maďari (9,5 %) - najmä v pásme pri hraniciach s Maďarskom, Rómovia (1,8 %), menšími menšinami sú Česi (0,8 %), Rusíni (0,4 %) a Ukrajinci (0,2 %), Nemci (0,1 %) a Poliaci.

Podiel Rómov podľa posledného sčítania (čiže na základe ich vlastnej deklarácie) je 1,7 %, no podľa rozhovorov s komunálnymi predstaviteľmi a starostami (čiže na základe definície zvyšného obyvateľstva) 5,6 %. Treba si však uvedomiť, že v prípade uvedených 5,6 % treba znížiť hore uvedené percento Slovákov a Maďarov celkovo o 4 percentuálne body.

Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20 %. V praxi sa to týka stoviek maďarských, niekoľko rusínskych/ukrajinských a nemeckých obcí.

Náboženstvo

Slovenská ústava zaručuje slobodu vierovyznania. Väčšina obyvateľov sú rímski katolíci (68,9 %); druhou najväčšou skupinou sú bez vyznania (13%), treťou evanjelici a.v.(6,9%), štvrtou grécki katolíci (4,1%), piatou reformovaní (2,0%) a šiestou pravoslávni (0,9).


Politika

Bratislavský hrad a sídlo parlamentu
Prezident: Ivan Gašparovič
Predseda vlády: Robert Fico (predseda Smer-SD)
Zloženie vlády: SNS, HZDS-ĽS,Smer-SD
Orientácia vlády: ľavicová
Predseda parlamentu: Pavol Paška
Podpredsedovia parlamentu: Anna Belousovová (SNS), Viliam Veteška (ĽS-HZDS), Miroslav Číž (Smer-SD), Milan Hort (SDKÚ-DS)
Podpredsedovia vlády: Dušan Čaplovič (Smer-SD), Róbert Kaliňák (Smer-SD), Ján Mikolaj (SNS), Štefan Harabin (ĽS-HZDS)
Opozícia
SMK - predseda - Pál Csáky
SDKÚ-DS - predseda - Mikuláš Dzurinda
KDH - predseda - Pavol Hrušovský
Počet politických strán v parlamente: 6
Predchádzajúca vláda (2002-2006), bola pravicová a tvorili ju: SDKÚ-DS, SMK, KDH a ANO. Premiérom bol Mikuláš Dzurinda.

Politický systém
Slovenská republika je parlamentná demokracia premiérskeho typu.

Legislatíva
Parlament (NR SR) je najvyšším legislatívnym orgánom štátu. Má 150 členov – poslancov volených v demokratických voľbách, ktoré sa konajú (okrem prípadu predčasných volieb) raz za štyri roky. Volebný systém pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky je pomerný, výsledky volieb a prerozdelenie hlasov na poslanecké kreslá teda do veľkej miery kopírujú pomer hlasov voličov. Poslanci svoj mandát získavajú ako jednotlivci na kandidátke, nemôže im teda byť odobratý v prípade, že sa ich názory rozchádzajú z názorovou líniou strany, t.j. neexistuje tu imperatívny mandát

Exekutíva
Vláda sa skladá z ministrov, ktorí vzišli z politických strán, ktoré vytvorili väčšinovú koalíciu, t.j. takú, ktorá má viac ako 75 poslancov v pléne NR SR. Na čele vlády stojí premiér, ktorý nedisponuje vlastnou ministerskou agendou. V prípade, že sa poslanci stanú ministrami svojho poslaneckého mandátu sa dočasne vzdávajú a na ich miesto nastúpia náhradníci (napr. v Českej republike im zostáva, čo následne spôsobuje vysoké absencie ministrov na hlasovaniach v Poslaneckej snemovni). V prípade, že rezignujú alebo sú odvolaní, mandát sa im vráti a oni nastúpia do parlamentu ako radoví poslanci.